Johanka z Arku – tínedžerka, ktorá vyhrala vojnu

Michaela Vargová 0

Bola obyčajným dievčaťom z francúzskeho vidieka. Jej život bol krátky, no veľmi búrlivý. Pozerali sa ňu s nedôverou, ale ona si rozhodne stála za svojim presvedčením. Upálili ju ako kacírku a neskôr ju vyhlásili za svätú. Pre Francúzov sa stala národnou hrdinkou, Taliani o nej zložili operu, Hollywood natáča filmy.

Faktom ostáva, že keď vyhrala vojnu pre svojho kráľa, mala len 17 rokov.

Zdroj: newstatesman.com

Vidiečanka a vojnové časy

Johanka sa narodila v roku 1412 v malej francúzskej dedinke Domrémy na východe Francúzska. Avšak Francúzsko bolo v tom čase zmietané nepokojmi, bojovalo s Angličanmi v tzv. storočnej vojne a územie, kde žila, bolo striedavo napádané oboma stranami. Francúzske územia obsadili Angličania a v tom čase mali nad Francúzmi značnú prevahu.

Boží hlas

Mladé dievča uverilo, že sa jej prihovára Boh. Prvýkrát ho Jana počula, keď mala 13 rokov. Bolo poludnie a ona bola v záhrade svojho otca. Hlas bol dôstojný, sprevádzalo ho silné svetlo a nabádal ju, aby poctivo žila svoju vieru. Neskôr ho počula znova a znova a pochopila, že je to hlas anjela, božieho posla. 16 ročnej dievčine Boh prikazoval, aby sa postavila do čela francúzskych vojsk a bojovala proti Angličanom.  

Záchrana pre Francúzsko

Túto správu chcela odovzdať korunnému princovi Karolovi. Bol synom francúzskeho kráľa a mal sa stať následníkom trónu, no na jeho korunu si nárokoval anglický kráľ Henrich. Jana z Arku bola presvedčená, že ak dostane vojsko, zachráni francúzske kráľovstvo a princa Karola privedie ku korunovácii.

Rodný dom Johanky z Arku, zdroj: en.wikipedia.org

Cesta za korunným princom

Aby mu mohla toto posolstvo odovzdať, musela prejsť 400 kilometrov nepriateľským územím. Jeho vojaci ju najskôr s pohŕdaním poslali nazad. Správy o nej sa však rozšírili medzi ľuďmi a tí jej verili. Napokon sa o ňu začal zaujímať aj samotný korunný princ. Z množstva porážok bol zúfalý a rozhodol sa, že Johanku vypočuje. Tá k nemu prišla ako skutočný vojak – na koni, oblečená v mužských šatách, vlasy mala ostrihané na krátko. A tvrdila, že prináša správu od Boha.  

Šialená?

Jej slová o možnom víťazstve vyznievali lákavo a hrozivo zároveň. Ako chce mladé a nevzdelané dievča viesť vojsko? Nie je šialená? Aké hlasy k nej vlastne hovoria? Sú skutočne od Najvyššieho, alebo jej ich podsúva démon? Žena prestrojená za muža – nie je to rúhanie? Janu niekoľko dní vypočúvali princovi vojenskí aj cirkevní hodnostári.

Pochybovali, no ona nie. Jej odhodlanie bolo pevné, bola si istá, že Boh ju poslal vybojovať víťazstvo pre svoju krajinu a nový kráľ Francúzska bude opäť korunovaný v katedrále v Remeši tak, ako jeho predchodcovia.

Panna Orleánska

Lenže cesta do Remeša bola preťatá líniou nepriateľského vojska, ktoré už pol roka obliehalo aj dôležité strategické miesto na rieke Loire – mesto Orléans. Jana chcela jediné, aby jej princ dal dôveru a ona Orléans oslobodí. 

Johanka ide do boja, zdroj: en.wikipedia.org

Dostala ju. S dôverou tiež vojsko, pre seba brnenie, meč a koruhvu, bielu zástavu s obrazom Krista. Johanke záležalo aj na pozdvihnutí morálky vojska. Do armády povolala kňaza, vojaci sa vyspovedali, zakázala im kliať, vyhnala prostitútky. A pre obyvateľov obliehaného mesta zabezpečila prísun potravín. Janu v Orléans vítali ako anjela spásy.

Johanka sa chcela vyhnúť krviprelievaniu, preto najskôr poslala anglickému kráľovi aj armáde listy, žiadala ich, aby sa vzdali, sama vošla do mesta a z hradieb vyvolávala, aby sa dali na ústup. Neuspela. Do Orléans vošla teda spolu s vojskom. Modlila sa a odhodlane viedla svojich mužov do boja. Bitka pol roka obliehaného mesta trvala Jane z Arku len pár dní a jej vojsko zvíťazilo. Víťazstvo Francúzov po rokoch porážok bolo pre mnohých skutočným zázrakom.

Korunovácia

Angličania sa dali na ústup a Jana spolu s princom zamierila do Remeša. Tam, v katedrále mohol byť pomazaný posvätným olejom a korunovaný ako Karol VII., kráľ Francúzska. Jana pred ním pokľakla a s úctou povedala: „Vznešený kráľ, božia vôľa je dokonaná.“

Zajatá

Napriek tomu chcela Jana v oslobodzovaní Francúzska pokračovať a ostávalo jej zbaviť nepriateľov Paríž. Ten bol stále obsadený Angličanmi a väčšina tamojších Francúzov bola prívržencami anglického kráľa. Navyše to bolo v tých časoch jedno z najlepšie opevnených miest. Nový francúzsky kráľ však zmenil taktiku. Jana už viac nemala jeho podporu ani jeho vojsko a v blízkom meste Compiégne padla do zajatia svojich nepriateľov.

Nepohodlná

Karol VII., ktorý vďaka Johanke získal späť francúzsku korunu, nepodnikol žiadne kroky na jej záchranu. Angličania ju niekoľko mesiacov držali v chladnej cele a napokon ju vydali cirkevnému súdu, aby ju súdili nie za vojenské zločiny, ale vo veciach viery. Chceli Janu usvedčiť zo spolčenia sa s diablom. Tak sa 19 ročná Jana na niekoľkých procesoch musela spovedať pred biskupmi, profesormi teológie a cirkevnými hodnostármi.

Johanka na hranici, zdroj: nara-temari.blog.cz

Obviňovali ju z toho, že v mladom veku odišla od rodičov, čo znamenalo, že si ich nectí. Že nosila mužský odev, čo ženám neprináleží. Tvrdila, že odmieta plniť cirkevné príkazy, ak sú v rozpore s príkazmi božími. Najskôr na mnohé otázky neodpovedala, no postupne porozprávala aj o svojich videniach, ktoré boli pre inkvizítorov kľúčové. Jana sa totiž so svojimi zjaveniami rozprávala, videla ich, vedela podrobne popísať, ako vyzerali a čo robili. A to bolo v rozpore s vtedajším učením, že anjeli sú bytosťami duchovnými. Jana ich vnímala „reálne“, teda jej zjavenia nemôžu byť pravdivé a sú od diabla.

Upálená

Inkvizičný súd ju uznal vinnou, pre nich bola kacírkou, odpadlíčkou a modloslužobníčkou. To mala napísané aj na kukle na hlave, keď ju priväzovali ku hranici. Mala byť upálená ako čarodejnica pred očami verejnosti. Keď plamene olizovali jej telo, vzývala Ježišove meno. Zhorela v ohni na námestí v Rouen 30. mája 1431 a popol z jej tela odplavila rieka Seina.

Po 25 rokoch od jej smrti sa predsa v kráľovi čosi pohlo. V roku 1456 nariadil Karol VII. rehabilitačný proces, kde bolo dokázané, že Jana bola odsúdená nespravodlivo. Katolícka cirkev ju v roku 1909 vyhlásila za blahoslavenú a v roku 1920 za svätú.  

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (16 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Michaela Vargová

články autora...

Pridaj komentár