Agatha Christie – poznáte jej životný príbeh?

Agatha Chrisie je označovaná za kráľovnú detektívok a skutočne patrí medzi najčítanejšie autorky tohto žánru. Jej osobný príbeh napísal sám život a postaral sa, aby v ňom nechýbala láska, smútok, cestovanie, napätie, strach a dokonca aj jedna veľká záhada. Teda všetko to, čo dobrú detektívku robí dobrou detektívkou. Poznáte jej životný román?

Idylické detstvo

Ona sama opisuje svoje detstvo ako idylické. Narodila sa 15. septembra 1890 ako Agatha Mary Clarissa Millerová do typickej viktoriánskej rodiny. S rodičmi, starším bratom a staršou sestrou žili v Torquay, v meste na juhozápade Anglicka, ktoré bolo už vtedy obľúbeným prímorským letoviskom.

Agatha sa spočiatku učila len doma, no keď si rodičia všimli, že ich dcéra v mnohom vyniká, poslali ju vzdelávať sa ďalej.

Knihy, hudba, cestovanie

Sama sa totiž ako päťročná naučila čítať a bola zanietenou knihomoľkou. Agathinou vášňou bola aj hudba. V 16. rokoch odišla do Paríža študovať spev a klavír, no hanbila sa vystupovať pred publikom a preto sa hudbe nechcela profesionálne venovať.

Keď jej zomrel otec, matka s ňou začala cestovať a spoznávanie ďalekých krajín sa stalo ďalšou jej záľubou. Matka bola tiež tou, u ktorej našla podporu aj vo svojom písaní. Agathine literárne prvotiny však vydavateľstvá odmietli vydať.

Prvá svetová vojna, prvá svadba

Keď vypukla prvá svetová vojna, Agatha chcela byť užitočná. Spravila si zdravotnícky kurz a v jednotke dobrovoľných sestier sa starala o ranených vojakov. Na jednom večierku sa zoznámila s mladým pilotom Archibaldom Christie, dôstojníkom Kráľovského leteckého zboru.

S ním sa po krátkej známosti na Vianoce roku 1914 tajne zosobášila a svojej matke to oznámila až potom. Tá zúrila, dcérina unáhlenosť sa jej nepáčila, navyše mala pre ňu vyhliadnutého iného chlapca z dobrých kruhov, no nezmohla nič – manželstvo bolo spečatené.

Manželstvo bez manžela

Archibald bol ako armádny letec počas vojny veľa mimo domova a Agatha sa ako zdravotníčka zamestnala vo výdajni liekov. Tu sa učila miešať a dávkovať lieky a pracovala s rôznymi jedmi. Práve tieto poznatky využila neskôr pri svojom písaní, otrava jedmi bola najčastejšou príčinou smrti v jej detektívkach.

Dlhý čas, ktorý trávila bez manžela ju opäť vrátil k písaniu. Lákal ju kriminálny žáner, hoci ako sama vravela, námety jej chodili po rozume napríklad pri umývaní riadu.

Mama a spisovateľka

Skončenie vojny prinieslo veľké zmeny aj do Agathinho života. Nabrala odvahu a vydavateľstvám znovu rozoslala svoj nový rukopis. V povojnovom lete 1919 sa jej narodila dcérka Rosalind a mladá mama na kariéru vôbec nemyslela. Z vydavateľstva však prišla odpoveď, že jej knihu radi zaradia do edičného plánu! Tak uzrela svetlo sveta Záhada na zámku Styles, ktorá mala úspech medzi čitateľmi aj medzi kritikmi. Vydavateľ si u nej hneď objednal ďalších 5 detektívok.

Úspech a ťažké časy

Archibald podnikal a Agatha bola doma s malou. Na radu svojej matky, že manželka má nasledovať svojho manžela, vybrala sa s ním na cestu okolo sveta a dcérku nechali u starej mamy. Agatha písala svoje detektívne príbehy aj počas ciest a písala aj po návrate do Anglicka.

Napriek úspechom Archie opovrhoval jej literárnou činnosťou. Väčšinu svojho času venoval golfu, napokon aj jednej mladej slečne a zažiadal o rozvod. Bolo to v čase, keď Agathe zomrela mama a to bolo na ňu priveľa. Mala vtedy 36 rokov.

Záhadné zmiznutie

Agatha sa so zlomeným srdcom uzavrela do seba. Rozpadol sa jej život, ako slávnu spisovateľku ju prepierala verejnosť. Potom sa stalo niečo zvláštne. Agatha zrazu odišla z domu. Jednoducho zmizla a nikto o nej nič nevedel. Bola nezvestná vyše dvoch týždňov, polícia prečesávala celé okolie, ale neúspešne. Až ju našli v jednom hoteli v kúpeľoch, na nič si nepamätala a na recepcii bola zapísaná na meno milenky svojho manžela.

Toto jej záhadné zmiznutie nebolo nikdy vysvetlené. Či sa Agatha vtedy skutočne pomiatla alebo sa takto chcela pomstiť manželovi, vedela len ona sama.

Znovu šťastná

Agatha sa z trápenia pozviechala. Znovu sa vybrala do sveta, tento krát do Istanbulu cestovala Orient expresom. Ako vidno, inšpirácie pre svoju tvorbu nachádzala skutočne všade, v jej ďalšom románe sa vraždí práve v tomto luxusnom vlaku prechádzajúcim celou Európou. Keď mala 40 rokov, na cestách sa zoznámila s o 15 rokov mladším archeológom Maxom Mallowanom.

Ten jej vážne dvoril, no ona už vstup do manželstva riešila s chladnou hlavou. Max sa nenechal odradiť a keď Agatha  pochopila, ako veľa pre neho znamená, so sobášom súhlasila.

Čím staršia, tým zaujímavejšia

Aj napriek vekovému rozdielu bolo ich manželstvo šťastné. Ako sama vravievala, byť manželkou archeológa je výhodou. Lebo čím je staršia, tým je pre neho zaujímavejšia. Max si ju ale skutočne vážil a ona s ním rada jazdila na archeologické expedície do starodávnych miest Mezopotámie a Egypta. Boli pre ňu dobrodružstvom a zároveň inšpiráciou pre ďalšie príbehy.

Do životov ľudí znovu zasiahla svetová vojna. Max bol vyslaný do sveta, Agatha sa znovu zamestnala ako dobrovoľníčka v nemocnici a popritom písala aj o tom, čo videla okolo seba. Jej dcéra Rosalind sa vydala za majora, no ten počas vojny padol. Stihla mu však priviesť na svet syna Mathewa a tak sa Agatha stala babičkou.

Tajomstvo úspechu

Ktovie, čím Agathu fascinovali práve detektívky. Vraj už ako malé si so sestrou rady vymýšľali strašidelné príbehy. Možno ju k tomu priviedlo nemocničné prostredie plné ranených a roky vojny prežité v strachu. Každopádne vďaka svojej inteligencii a rozhľadenosti vedela dať na papier príbehy, ktoré ľudia čítali s nadšením. Najskôr premyslela zločin a jeho motív mal byť taký jasný, aby ho čitateľ zavrhol hneď na začiatku.

Do toho osadila postavy a rozvinula ich charaktery, dej vyplnila zápletkami a drobnými detailami z bežného života. Čo však tomu všetkému malo dať korunu? Predsa dôveryhodný detektív!

Poirot a Marplová, jej verní spoločníci

A tak vymyslela Herkula Poirota, Belgičana, malého, bystrého, pedantného a vždy upraveného detektíva na penzii. Hľadanie spravodlivosti a istá nevinnosť, to boli postoje, s ktorými sa stotožňovala samotná Agatha a obdarila nimi aj svojho knižného hrdinu.

Poirot bol mužom, ktorý ju sprevádzal takmer celý jej život. Rozriešil prípad jej prvej detektívky na styleskom panstve v roku 1920 a pátral s ňou ďalej celých 50 rokov vo vyše 30 knihách.    

Ale rozmýšľala ešte nad iným typom detektíva, amatérskeho detektíva, ktorý by tromfol aj skúsených policajtov. Čo takto žena? Silná osobnosť, ktorá by sa charakterom podobala na jej babičku? Jednoduchá elegantná stará dáma s prenikavým intelektom? Stala sa ňou jej nová postava slečna Jane Marplová. Spočiatku sa objavila len v poviedkach, no ako znalkyňa ľudských pováh brilantne odhalila zločiny ešte v ďalších 12 románoch.

Kráľovná detektívok

Agatha Christie sa stala celosvetovo známou a uznávanou spisovateľkou už za svojho života. Dostalo sa jej pocty od kráľovskej rodiny, v Detektívnom klube ju zvolili za svoju prezidentku, čitatelia so záujmom očakávali jej nové knihy. Tie písala doslova jednu za druhou.

Na svojom konte ich má vyše stovky a celkovo sa predalo viac ako 2 miliardy jej kníh. Stala sa tak druhou najpredávanejšou spisovateľkou na svete, predbehol ju len William Shakespeare.

Napísala aj niekoľko divadelných hier. Najznámejšou sa stala Pasca na myši, ktorú od svojej premiéry v roku 1952 uvádzajú v londýnskom divadle nepretržite dodnes. Mnohé z jej kníh boli sfilmované. Ako 77 ročná si ešte trúfla podniknúť spolu s manželom cestu na Stredný východ.

No postupne chorľavela a síl jej ubúdalo. V roku 1974 sa posledný krát oficiálne objavila na verejnosti pri premiére filmu Vražda v Orient exprese. Dva roky na to, 12. januára 1976 Agatha Christie vo 86 rokov zomrela.