Filip Tůma: Mám doma veľmi silný magnet

Pred polrokom sa rodinka Filipa Tůmu a Nely Pociskovej rozrástla o synčeka Hektora. Ako sa Filipovi a Nelke zmenil život a ako vnímajú svoju novú životnú rolu rodičov?

Ako sa máte po takmer polroku od narodenia synčeka?

Nela: Dnes už ani neviem, ako som mohla byť bez neho! Prvý mesiac bol naozaj náročný a ani dnes to nie je jednoduché, keď málo spíme. Ja som na malého sama, pretože moji najbližší sú pracovne vyťažení. Všetku svoju energiu dávam jemu. Je to asi to najviac, čo mi život priniesol, malý je úžasný, keď sa na mňa usmeje – nič krajšie už v živote nie je.

V jednom „tehotenskom“ rozhovore ste Nelka povedali, že tehotenstvo Vám obrátilo život naruby. Ako to vnímate spätne? V čom bolo pre vás to „naruby“?

Nela: Asi to bolo tým, že ja som bola veľmi pracovne vyťažená, v jednom kolotoči a aj pohybovo som bola dosť aktívna. Keď som otehotnela, veľa aktivít sa muselo skončiť, keďže moja práca si vyžaduje aj pohyb – a to sa v tehotenstve príliš nedalo. Takže zrazu som sa akoby zastavila a myslela som, že po pôrode sa všetko vráti. Dnes už viem, že pôrod bol iba začiatok 🙂

Ako sa zmenilo vaše fungovanie po narodení malého Hektora?

Filip: „Je to veľká zmena, prirodzene cítime, že on je teraz najdôležitejší. Celý Nelkin život sa posledného pol roka točí okolo malého. Ja pracujem, aby rodina mala všetko, čo potrebuje, takže odbieham, ale na druhej strane sa veľmi teším, keď môžem byť s nimi, môžem vypnúť od práce. A keď som hoci pol dňa preč, tak mi veľmi chýbajú. Mám doma veľmi silný magnet.“

U iných čerstvých rodičov to ja vnímam tak, že narodenie dieťatka dokáže život poriadne poobracať.  Čo bolo po narodení malého pre vás také najviac „iné“, čo ste fakt možno nečakali?

Filip: „Nevnímam to, tak, že by ma niečo veľmi prekvapilo. Bol som nachystaný na to, že dieťatko bude vyžadovať plné nasadenie. Možno to, čo mi tak zarezonovalo, bol ten fakt, že dieťatko je tu s nami na celý život. Samozrejme, človeku je to jasné, že dieťatko nie je hračka, či zvieratko, ktorú odložíme alebo necháme na starosť rodičom. Ale až keď sa bábo narodí, uvedomíte si to naplno, že je to na celý život. A to je úžasné!“

Nela: Všetko! Neviem pomenovať nejakú konkrétnu vec.  Strašne veľa vecí som sa bála, ale intuícia a materský cit vás nepustí. Veľa vecí išlo samých. Najviac iné bolo asi to, že už tu nie sme len dvaja, ale je tu ďalší život, o ktorý sa treba starať a ktorý je na mňa odkázaný. A nečakala som asi to, že si budeme musieť hľadať spoločný režim a že som sa od pôrodu nevyspala 🙂.  

Obvykle akoby najnáročnejšie je to obdobie na začiatku, keď si dieťatko donesiete z pôrodnice. Vnímalo ste to aj vy tak?

Filip: „Úprimne povedané ani nie. Mali sme trocha výhodu, že malý sa narodil na začiatku leta. Leto je pre nás obdobie, keď je akosi prirodzene práce menej, máme divadelné prázdniny. Mohol som aj ja byť doma a pomôcť prebaľovať, nosiť, hojdať. Teraz je to náročnejšie, pretože predsa len povinnosti ma častejšie držia z domu preč.“

Mladí rodičia často zavolajú na pomoc aj staré mamy, rovnako na tom boli aj Filip s Nelkou a využili pomoc oboch svojich mamín. Napriek tomu, že veľa čerstvých prvorodičov je často vystresovaných z toho, že s malým bábätkom sa veci ťažko plánujú a niekedy je náročné zorganizovať si denný program, Filip Tůma to vo svojej rodine tak nevníma: „Vedeli sme do čoho ideme, ale je to tak a je zbytočné okolo toho meditovať. Od začiatku sme dieťatko nevnímali ako záťaž, ale skôr ako veľkú radosť. Od začiatku s ním žijeme aktívny život, chodíme s ním von, cestujeme. Bolo to ťažké, ale zvládli sme to.“

V lete si mladá rodinka užila aj oddych. „Najďalej sme boli asi v Taliansku, kúsok od Benátok, kde chodím na hodiny spevu. Odbehli sme si aj k talianskemu moru. Exotike sme sa zatiaľ vyhli.“ Filip naozaj znie ako pohodový tato, ktorý si užíva chvíle s bábätkom.

Akosi automaticky prišla reč na spev. Otázka, či dieťatku dvaja rodičia speváci spievajú, je možno zbytočná … „Spievame, samozrejme, že spievame. On má rád spev ako taký a pozerá zbožne na mamu, keď mu spieva svoje, modernejšie skladby. Ja mu zase občas zanôtim Úbohá Rusalko bledá ….Samozrejme, to nezačalo až keď sa narodil. Hudbu intenzívne vnímal už v brušku, bol na mojej premiére, keď bola Nelka v 8. mesiaci. Nechcem to zakríknuť, ale myslím, že Hektor sluch mať bude 🙂“, hovorí s úsmevom Filip.

Napadne mi tiež, či ešte počas tehotenstva malému púšťali nejakú konkrétnu hudbu, ako to robí veľa tehotných žien. Nejakého Beethovena, či Mozarta? „Áno, odporúčam všetkým maminkám Mozartov klavírny koncert, myslím D dur. Aj pre rodičov je to dobrá terapia.“ 

Kedy ste si čas s malým začali naplno užívať? Kedy – ak teda vôbec bol – opadol najväčší stres?

Nela: S malým bábätkom je to naozaj všetko iné, to asi pochopí človek, maminka, až keď sa jej dieťatko narodí. Zrazu si nemôžem nič naplánovať, nikam odísť, všetko sa prispôsobuje malému. Je to radikálna zmena, najmä pre mňa, keďže som doma absolútne netrávila čas. Ešte aj dnes je veľa vecí akoby v strese, aby som na nič nezabudla, aby som mu všetko zbalila, aby sme prišli na čas, kto mi ho postráži, kedy mám byť doma, čo ak je hladný … Pre mňa to začalo byť najkrajšie, keď mal okolo tretieho mesiaca a začal sa škeriť. Keď už som vedela, že vie dať najavo, že je mu dobre alebo je mu zle … a môj syn je veľký parťák!

Ako teraz malinký trávi svoje dni? Predsa len už je väčší, veľa vecí ho zaujíma.

Filip: „Aktuálne sa snaží všetko rozhrýzť, pretože mu idú zúbky. Má veľmi rád, keď sa s ním ľudia rozprávajú, keď mu čítajú knižky. Vie sa zabaviť aj sám, ale radšej, keď mu venujeme pozornosť.“

Nela: „Jeho absolútne nezaujímajú hračky, najradšej má spoločnosť. Najnovšie začal byť veľmi pohyblivý, takže už musím striehnuť každú sekundu, aby sa niečo nestalo.“

Filip je aktuálne pracovne vyťažený, skúša operu v Olomouci a chystá aj vystúpenia na Slovensku. „16. 12. v Olomouci premiérujeme Bohému. Síce som už v tejto opere účinkoval v SND, tu hrám inú rolu. Je to jedna z mojich najťažších postáv. 21. decembra máme veľký vianočný koncert v opere v Košiciach a k tomu ešte nejaké menšie vystúpenia. Takže sa tak trochu prerútime adventom.“ 

Na Vianoce, ktoré strávia pravdepodobne so širšou rodinou, sa teda už dosť teší. Snáď bude čas aj na oddych. Očakáva Filip nejakú zmenu oproti Vianociam bez malého dieťatka? „Nejakú zásadnú zmenu neočakávam. Snáď je to zmena v tom, že to dospelácke vnímanie Vianoc a tešenie sa z darčekov je predsa len iné, ako iskričky v očiach detí. Myslím, že ako náhle je v rodine malé dieťa, tak aj je starších členov to celé viac pohltí a vtiahne.“

Nela vzápätí dodáva: „Mojim darčekom bude, keď Vianoce strávim v kruhu najbližších a v čo najväčšom kľude a pohode. Lebo o tom tie sviatky sú, len ten december nikdy tak nevyzerá…všetci sa niekam ponáhľajú. Ja mám vybavený darček na celý život!“

Ľuďom na našich kurzoch vždy hovoríme, aby si bábätká veľa fotili, pretože im rýchlo vyrastú a o krátky čas sú z nich už veľké deti. Robíte to podobne? Má malý Hektor veľa fotiek?

Filip: „Áno, samozrejme, človek by ho najradšej fotil každých päť minút. Keď sa usmeje, keď sa zamračí, keď ešte sami nevieme vyhodnotiť, čo to vlastne znamená“ a hneď ukazuje plno záberov v mobile. Dodáva, že ako väčšina z nás fotí takmer výlučne do mobilu. Používa telefón Sony Xperia XZ, ktorý dokáže rýchlo zaostrovať.  Pochvaľuje si aj veľkosť úložiska, takže fotky nemusí často sťahovať na iné médium.

Obaja máte za sebou množstvo divadelných či televíznych rolí, aké sú však pre vás tie rodičovské? Je to dobrý angažmán?

Filip sa usmeje a hovorí: „Je to proste full time. Obaja veríme, že množstvo energie a času, ktorý dieťatku venujeme, sa raz vráti. Myslíme si, že keď mu dáme veľa lásky a pozornosti, robíme najlepšie, čo vieme a že to bude pre neho dobré. Je to full time, ale je to super!“

Nela dodáva: „Narodenie môjho syna bola pre mňa tá najúžasnejšia premiéra v živote a je to ten najväčší úspech, aký som v živote dosiahla. Nemôžem to ani len prirovnať k nejakej inej „role“, lebo toto je to podstatné v živote, nedá sa to naučiť, zahrať, zaspievať, je to reálny nový život!