Odkedy som babička, rada čítam tieto vaše mamičkovské povzdychy

Mám 50tku na krku a odkedy som šťastnou babičkou, rada čítam tieto vaše mamičkovské povzdychy …  Pripomína mi to krásne roky s deťmi. Babičkovsky sa „dovzdelávam“:)

S odstupom 27 rokov som „nepracovala“ (bola doma s deťmi a kvôli rodine dobrovoľne, s prestávkami na „privyrobenie“) asi 15 rokov:)))

Hoci som sa cítila „nedocenená“,

nesúmerná ani skúsenosťami mojich vyštudovaných, úspešných a obdivovaných priateliek, susediek, či kolegýň, môžem povedať iba jedno.

Najväčšia a najbohatšia devíza môjho života sú zdravé, šťastné a pokojné deti, ktoré nepoznali kľúčiky na krku, nevedia, čo je to au pair.

Mama im bola na pomoci vždy, keď ju potrebovali. Rodinné „hniezdo“ bolo zdrojom“ pohody, zdravia, lásky a porozumenia.

Bola to doba „domácej výuky“ starého zdravého rozumu predkov.

Vždy som sa napriek opovrhovaným pohľadom, rečiam držala starého príslovia.

„Šťastie a láska v rodine závisí od pokojnej ženy. Žena drží v rodine tri rohy a muž iba jeden. Od jej sily závisí, aký bude pevný dom.“

Nebojte sa byť IBA matkami pre svoju rodinu.

Pre vaše deti budete navždy MAMA, nie generálna riaditeľka, či podnikateľka, alebo učiteľka, upratovačka, alebo predavačka … Ale mama. Toto je cennosť, ktorú nevyváži ani tona zlata.

A čo moja únava, slzy bolesti, ubolený chrbát, či vrásky na tvári?? Všetko zmizne v okamihu, keď vás vaše dieťa ( malé, alebo aj dospelé) s láskou objíme a povie ĎAKUJEM.

Muži majú vlastnú cestu ako rodič, my ženy svoju. Plňme si ju s láskou a obetavosťou, ktorá sa vyplatí. 

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...