Ďakujem všetkým, ktorí mi nepomohli

Jedna moja veľmi blízka priateľka mi na promočné oznámenie napísala jednoduchú vetu: „Je skvelé mať priateľov.“ Je skvelé vedieť, že v prípade potreby má človek možnosť dočkať sa pomoci od iných.

A možno niekoho prekvapím, keď teraz napíšem, že v istých situáciách je ešte lepšie, keď niet nikoho, kto by pomohol.

Nie som prvá ani posledná, na ktorú sa chlap vyflákol

Kým som bola na materskej a rodičovskej dovolenke, mala som aspoň aký – taký príjem – rodičovský príspevok a občas nejakú brigádičku k tomu, bolo dobre. A keď aj nie celkom dobre, aspoň znesiteľne.

Po takmer 7 rokoch doma pri deťoch mi rodičovská dovolenka skončila a nastal čas nastúpiť do zamestnania. To sa ľahko povie/napíše, ťažšie realizuje.

Za 4 mesiace, čo som si nevedela prácu nájsť, sa správanie môjho muža ku mne zmenilo o 180°. Ak dovtedy doma nepohol prstom, lebo on predsa zarábal a ja som bola doma, tak potom už domov prestal chodiť aj spávať.

Neuškŕňajte sa, nenašiel si milenku, vrátil sa domov k svojej dokonalej mamičke, ktorá jediná mala pochopenie pre jeho lenivou manželkou (to akože mnou) utýranú dušu i telo (ako by som so svojimi sotva 50 kg zmlátila vyše 100-kilového chlapa, nad tým sa nikto nezamyslel).

Chcela som len, aby sa občas aj pozrel na svoje deti, ktoré deň čo deň naňho vyčkávali a nechceli ísť spať, lebo ešte sa nehrali s ockom.

Žili sme síce v jednom byte, ale každý sám

Neraz som sa snažila s ním o tom rozprávať, no asi som to nezvládla, lebo napokon sa stalo, že síce žijeme v jednom byte a nie sme rozvedení, každý si ide svojou cestou.

Tá moja mala o to ťažší začiatok, že som sa vydala do Tramtárie ďaleko od svojej rodiny a celá mužova rodina ma brala len ako komparz, ktorý porodil potomkov.

Akákoľvek pomoc z ich strany bola vopred zamietnutá. Mne svokra deti nepostráži, lebo nemá čas, STÁLE musí chodiť do práce. No keď sa ozve jej syn (môj manžel), jemu ich bude opatrovať aj celý víkend. Podotýkam, že ide o naše spoločné deti, ich prvé vnúčatá.

Kým som tu bola len pre deti, poznal aj moje meno a občas ho použil

Kým som bola doma a žila som len pre deti a pre hrnce, muž bol ochotný odviezť ma na nákup, k lekárovi s deťmi, na záhradu okopávať a plieť hriadky, na úrad. Kým mi stačilo, že deti sú zdravé a spokojné, poznal aj moje meno a občas ho použil.

Kým som nespomínala nahlas svoju rodinu, bol ochotný v mojej prítomnosti aj pivo vypiť a film pozrieť. No deti podrástli, rodičovská dovolenka mi skončila a ja som zatúžila opäť chodiť medzi ľudí, stretávať sa so svojou rodinou a občas si vyjsť do mesta len tak pre potešenie, nielen na nákup najlacnejších plienok.

 

Keď si zarobíš, …

„Keď si zarobíš a zaplatíš domácnosť, choď si pozrieť svojich!“ zavrčal na mňa manžel. Na všetky moje potreby (aj na tie najzákladnejšie) mi len odvrkol, že keď si zarobím, potom si budem kupovať.

Za mesiac som schudla 10 kg, lebo som nemala príjem, a tým pádom ani čo poriadne zjesť. Svokra sa vytešovala, že konečne sa mi dostalo podľa zásluh, lebo jej syn ma roky živil, svokor sa nechcel miešať do ničoho, aby neostal zlý a moja rodina mi len odkázala, že čo som si vybrala, to mám.

Ďakujem všetkým, ktorí mi nepomohli, lebo som zistila, že si viem pomôcť aj sama

Vďaka tomu, že zrazu pri mne nebol nikto, kto by pomohol, som musela všetko dokázať sama, len s morálnou podporou vlastných detí.

Ďakujem všetkým, ktorí ma prestali poznať, keď som potrebovala pomoc, lebo som zistila, že si viem pomôcť aj sama.

Sama som si našla skvelú prácu, sadla som za volant a zistila som, že viem jazdiť, vzala som do rúk pracovné náradie a zistila som, že viem sama navŕtať diery do panelu a namontovať garnižu, že si viem sama zabezpečiť opatrovanie detí po škole a škôlke.

Začalo sa mi dariť

Začalo sa mi dariť a zrazu sa ku mne hlásia známi a vravia mi, ako dobre vyzerám. Pracovné ponuky sa mi stále hrnú, volajú ma do spoločnosti a ja si môžem vyberať, kedy a kam pôjdem.

Teším sa zo života, pri deťoch mám dobrú náladu a aj keď s nimi trávim podstatne menej času ako pred nástupom do zamestnania, vychutnávame si spoločné chvíle o to intenzívnejšie.

Denne v sebe objavujem dávno potlačené a zabudnuté schopnosti.

Manželovi a svokre ďakujem za svoju nezávislosť najviac, hoci sme pôvodne plánovali úplne iný osud.