ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia
Rodinka
inzercia

10.08.2001verzia pre tlač


Ako sme si adoptovali Lucku

Autor: Katka

Keďže som dostala pár mailov na moju reakciu k článku o umelom oplodnení, kde sa ma ženy pýtali ako to vlastne u nás s adopciou je a mali veľa otázok, rozhodla som sa napísať v skratke náš príbeh.

Najskôr niečo o nás. Mám 30 rokov (och, o týždeň to bude už 31 :-)))), manžel 36, spolu sme 10 rokov. O dieťatko sme sa pokúšali asi 6 – 7 rokov za výdatnej pomoci našich i českých lekárov. Bezvýsledne.

Pred troma rokmi sme sa po dlhom zvažovaní (pravdu povediac, už ani neviem či bolo dlhé) rozhodli pre adopciu. Hneď na začiatku musím povedať, že sme sa stretli s veľmi dobrým prístupom zo strany soc. pracovníčky a psychologičky. Najprv sme vypísali tlačivá pre soc. pracovníčku, ktorá nás následne poslala k psychológovi na testy. Veľa ľudí má práve z týchto testov strach, ale je to hračka. Testy boli veľmi zdĺhavé, zdalo sa mi to nekonečné. Chodili sme cca raz za tri týždne na hodinu. Výsledky sme mali super a tu to trochu skrátim, v rýchlosti spomeniem návštevu v bratislavskom kojeneckom ústave (zabudla som napísať, že sme mali záujem o kojenca) a obvolávanie mimobratislavských ústavov. Všetko bezvýsledne. Testy sme skončili myslím niekedy v auguste a v novembri nám zazvonil telefón, kde nám soc. pracovníčka oznamovala, že je "voľné" dieťa. Boli pred nami ešte dva páry, z ktorých ten prvý ju nechcel (nepáčila sa im) a ten druhý pár už adoptované dievčatko mal a chceli chlapca, ale mohli si to rozmyslieť do druhého dňa. Že som tú noc nespala, to je asi každému jasné. Hneď ráno som volala, ako sa rozhodli. Nechceli ju. Hneď sme sa na ňu išli pozrieť. Musím povedať, že nás zarazil prístup pani primárky, ktorá sa nás začala pýtať na veci, ktoré sme už dávno prebrali so soc. pracovníčkou (napr. zamestnanie, výška príjmu...). Boli sme ale tak "nažhavení", že sme jej radšej rýchlo odpovedali, len nech nám ukáže toho drobca. Bola úžasná. Chodili sme za ňou 4 dni (za ten čas sme museli nakúpiť kompletne celú výbavu, ufff, prvý účet mám dokonca odložený, stál za to), stále len spinkala. Keď sme s ňou odchádzali domov, z pani primárky odrazu začali vyliezať veci, tykajúce sa zdrav. stavu, ktoré predtým ani nespomenula. Nič závažné, ale predsa len, infekcia, inkubátor, kyslík... A vraj je veľmi dráždivá. To sme sa len smiali, veď stále iba spinkala.

Prvý deň doma bol super, akoby sme ju ani nemali. Ovšem počnúc ďalším dňom až do cca 4 mesiaca to bolo skutočne "dráždivé" dieťa :-)). Ani som netušila, že tak spokojne spávala preto, že jej dávali tabletky na ukľudnenie, čiže spočiatku mala "absťák". Plakala stále, cez deň, v noci, spala len vonku v kočíku, aj to len "za jazdy ", nedajbože zastaviť. Ak som zavolala pani primárke o radu, odporučila ma na obvodnú lekárku, vraj pod ňu už nespadám. Dobré, nie?? Obvodná lekárka mi povedala, že má epileptické záchvaty, čo na neurológii vylúčili, tak sme ju vymenili (lekárku samozrejme :-))). Ale tie nervy, keď tak suverénne oznámila, že nevyzerá normálne, určite má epilepsiu!!! Na neurológii mi povedali, že je v poriadku, akurát matka bola silná fajčiarka, nejedla, takže sa z toho musí Lucka akurát dostať. Dostala, až príliš. Je to úžasne živé, bystré dieťa, ktoré zamestnáva celú rodinu, teda hlavne maminu.

Negatívum celej adopcie je akurát to, že to dieťa vypiplete z najhoršieho, zamilujete si ho, ale až v roku je oficiálne Vaše, takže ak si deň pred súdnym pojednávaním milá biologická mamička zmyslí, že ho chce, že to ľutuje a že ona to tak nemyslela, tak Vám neostáva nič iné, len jej dieťa odovzdať. Aj keď ten čas letí tak rýchlo, že ani na to človek nemyslí, predsa len ho to občas napadne. Našťastie toto obdobie je už dávno za nami.

Na záver by som len chcela dodať, že počiatočné obdobie bolo veľmi ťažké, ale som šťastná, že sme to vydržali a teraz sa môžeme tešiť z takej krásnej dcérky.

Ak sa rozhodujete pre adopciu, treba to skutočne veľmi zvážiť (dieťa nie je tovar, ktorý keď sa Vám nepáči, môžete vrátiť ), ale je to úžasné. Tiež si myslím, že by sa o adopcii malo viac hovoriť, nie je to žiadna hanba adoptovať si dieťa, skôr si myslím, že je to skutočne obrovský čin!!!!!!!!

Ak ste to dočítali až sem, klobúk dole, nechcela som sa až tak rozpísať :-)).

Srdečne všetkých bábetkárov zdraví

Katarína

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.5 z 5. Celkom 89 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Komentáre

Tomáš napísané 20.08.2012 15:44 answer email

PROSIM O ODPOVED JA HLADAM MOJICH BRATOV BOLI ADOPTOVANY MYLSITE ZE JE TO DOBRY NAPAD??JEDEN MA 16 A DRUHY 9 RKOV??NECHCEM IM UBLIZIT ALE TUZIM VEDIET CO JE S NIMI

 

 

 

Ešte stále túžiš vedieť čo je s nimi ???

Miroslava napísané 29.09.2013 12:40 answer email

ja pracujem vpp a manzel ma stalu pracu chceme si tiez adoptovat len neviem ci nam dieta daju asom podnajme ale vsetko zvalame platit amam este len 28rokov a chceme strasnie dieta adoptovat lebo ja nemozem mat vlastne poradte mi prosim

157misicka napísané 22.09.2011 15:23 answer email

Ahojte cital som pribeh ako ste si adoptovali dietatko..mam otazku..KEBY STE SA DOZVEDELI Z EMA SETRU DOSPELU, NORMALNU A CHCELA BY SA S VAMI SPOZNAT , NEMAJTE STRACH NIE VAM DIETA ZOBRAT...LEN VAS SPOZNAT DOVOLILI BY STE TO????

 

PROSIM O ODPOVED JA HLADAM MOJICH BRATOV BOLI ADOPTOVANY MYLSITE ZE JE TO DOBRY NAPAD??JEDEN MA 16 A DRUHY 9 RKOV??NECHCEM IM UBLIZIT ALE TUZIM VEDIET CO JE S NIMI

barbora tilnakova napísané 04.05.2011 15:52 answer email

Krásny príbeh, ja som iba dnes zacala hladat infomacie o adopcii a musim vam povedat ze ste mi dodali vela odvahy!

Dam sa do toho citim ze som na to pripavena.

Vam pajem vsetko naj a mozno aj dalsieho drobca co vy na to?

Teraz som si vsimla ze to bolo pisane dost davno tak o tych drobcov sa postaram ja. A ako sa ma Lucina?

Mirka napísané 09.11.2010 18:47 answer email

Ahojte...Mohli by ste mi niekto poradit kde sa ziada o adopciu.uz sa snazime tri roky o dieta ...a nic.Bola som uz na IVF teraz cakam na druhe a ak by to nevyslo tak budem uvazovat o adopcii...dakujem.. Confused

lenka napísané 05.03.2010 18:32 answer email

ahojte volam sa lenka tak isto cakame 1rok ale volali nam ze maju pre nas dievcatko a ma 1apol uvazujeme ale asi zobereme ma niekto take skusenosti budem rad ked mi napisete.ahojte

Anita napísané 21.02.2010 12:22 answer email

Veľmi ma potešil Váš príbeh. Viac ako tri roky pokúšame o bábätko ale sa nám to nedarí. Aj my bi sme chceli adoptovať a bojím sa, že nám nepridelia, lebo len manžel pracuje. Bývame vo vlastnom dome ale zobrali sme k sebe a mojich rodičov. Veľmi bi som chcela byť mamičkou ale mám veľký strach zo všetkého. Prajem Vám veľa lásky.

lucia napísané 21.08.2009 09:56 answer email

tiez sme v procese vybavovania adopcie, chceli by sme mimco, podla psychologa ku kotremu chodime na prirpavu by sme mohli s pripravou koncit niekedy v novembri, potom nas zaradia a uz budeme len cakat na eefonat. Katka dakujem za clanok povzbudila si ma, tiez ma niekedy napada myslienka, co ak sa tzo dieta nevydari - v uvodzovkach- samozrejme. Presne take riziko je u bilogickych deticiek.

Drzme si teda palce aby vsetky tie utrapy ktore si urcite prezila ty aj ja pri pokusoch o vlastne dieta, boli v nasich zivotoch tie posieldne a aby sme si uzivali NASE deticky. Nechceli by ste este jedno? ako je to s adopciou ked uz jedno adopotvane mate? som pocula, ze taketo deti musia mat kazdy svoju vlastnu izbu ...........

Mirka napísané 03.06.2008 13:49 answer email

Kataríne:

Katka držím tvojej rodinke palce aby bola maličká stále v poriadku. Ako zvládate škôlku?Ja sama som teraz v procese prípravy na adopciu (nezrušiteľné osvojenie) a čaká ma prvý kontakt s mojou budúcou dcérkou, ktorá má tri roky. Mám z toho veľký strach ako ma prijme a či sa jej budem páčiť, ale zároveň sa nesmierne teším na to keď si ju dovediem domov. Pozn. len na okraj, potom ako mi definitívne potvrdili nemožnosť porodenia vlastného dieťa ma opustil partner, a ja si moju budúcu dcérku adoptujem akom slobodná mamina.Celý proces psychologickej prípravy u mňa trval len tri mesiaca, vďaka úžasnej p. Mgr. B. ktorá ma pripravovala.

Mirka napísané 03.06.2008 13:48 answer email

Kataríne:

Katka držím tvojej rodinke palce aby bola maličká stále v poriadku. Ako zvládate škôlku?Ja sama som teraz v procese prípravy na adopciu (nezrušiteľné osvojenie) a čaká ma prvý kontakt s mojou budúcou dcérkou, ktorá má tri roky. Mám z toho veľký strach ako ma prijme a či sa jej budem páčiť, ale zároveň sa nesmierne teším na to keď si ju dovediem domov. Pozn. len na okraj, potom ako mi definitívne potvrdili nemožnosť porodenia vlastného dieťa ma opustil partner, a ja si moju budúcu dcérku adoptujem akom slobodná mamina.Celý proces psychologickej prípravy u mňa trval len tri mesiaca, vďaka úžasnej p. Mgr. B. ktorá ma pripravovala.

tom napísané 22.05.2006 15:12 answer email

Radosť čítať. Držím palce. Ozaj, čo nové po troch rokoch?

pxg napísané 05.12.2003 12:48 answer email

Krasny pribeh. Velmi obdivujem rodicov, ktory sa rozhodli pre adopciu. Poznam zopar takych a su stastni oni i ich deti.

Naozaj, je to nespravodlive, ze po roku Vam mozu zobrat Vase dietatko ich biologicki rodicia. Neviem, kde je logika v tom, nie je to urcite dobre ani pre to dieta a to uz nehovorim, pre adoptivneho rodica. Myslim, ze biol. rodic by sa mal zavazne rozhodnut pred tym ako to dieta na adopciu dava...

bylinka napísané 19.09.2003 14:30 answer email

Vidím, že ešte stále si tu mnohé ženy myslia, že keď majú svoje vlastné dieťa, nepijú, nefajčia, zákonite musí byť zdravé, kdežto adoptované musí zákonite pochádzať od matky, ktorá dala do vienka dieťaťu všetko zlé. Asi Vás bude zaujímať, že rómske detičky, okrem toho, že sú veľmi pekné, sú aj životaschopnejšie. Poznám kopu starostlivých matiek, ktorým sa (niekedy aj vinou lekárov pri pôrode) narodili postihnuté deti, u niektorých sa na to prišlo až po jednom roku života. Na druhej strane poznám aj adoptované deti, ktoré boli určite splodené za nedôstojných podmienok, no sú pre svojich adoptívnych rodičov šťastím. Nie je všetko čierne a biele, milé skeptičky!

hana B napísané 11.06.2003 22:43 answer email

Ja asi viem, čo mala Veronika na mysli. Podľa mňa by človek, ktorý si chce adoptovať bábätko mal vedieť, z akého prostredia pochádza, v čom boli dobrí jeho rodičia, v čom nie. Teda aspoň ja by som to chcela vedieť. Určite, keď si človek to dieťa adoptuje, tak ho má rád také, aké je, ale je možné, že ak jeho mama v tehotenstve pila, fajčila, alebo drogovala, tak môže mať trebárs zdravotné problémy. Myslím si, že je dobré ak je človek pripravený aj na také veci. Ľudia niekedy čakajú od svojich adoptovaných detí veľmi veľa. Majú na ne neprimerané nároky. Z toho potom môžu vyplývať rôzne problémy.

Ozaj to som nevedela, že pri adopcii si to do roka biologická matka môže rozmyslieť a vziať si dieťa späť. To sa mi zdá dosť surové. Neviem si predstaviť, že by mi po pol roku moje dieťa vzali preč. Asi by som sa zbláznila. Je to takto aj u starších detí?

Tatiana napísané 30.04.2003 14:11 answer email

Príď sa pozrieť do piesku na náhradné rodičovstvo. Možno zmeníš názor.

Katarina - lentilka-pisatelka clanku napísané 26.04.2003 23:57 answer email

Veronika, zrejme podanu ziadost nemas, pretoze inak by si vedela,ze ak sa matka vzda dietata v porodnici, tak sa to oznami soc. pracovnicke prislusneho obvodu a ta to dalej podstupi ziadatelom. A co sa tyka tvojej vety, ze nie je strach, ze prvy rok dieta vypiplete a vychovate - ZAMILUJETE SI HO - ale podla teba je po roku dolezite, v akom prostredi bolo splodene ????????/ Veronika, to si ma fakt dostala ! Neviem ci mas deti, ale kde mas zaruku, ze tvoje dieta nezacne v 15-tich rokoch fetovat, pit, kradnut...??? Len preto, ze ty nefetujes, nekradnes, nepijes...??? Vsetko je vo vychove, nasa dcera inteligenciou predbieha vacsinu deti v jej veku a to by podla teba asi nemala, ved jej matka fajcila, nejedla, mozno pila, drogovala....Tvoje dieta sa na teba moze tiez vykaslat, ako sa to stalo jednej susede, ktora ju cely zivot chovala ako v bavlnke. A neviem o akych komplikaciach v nasom pribehu pises, skus si ho precitat este raz.

veronika pre MARTINU napísané 25.04.2003 11:16 answer email

ako je mozne zobrat si dietatko hned z porodnice? Nechcem byt netaktna, ale mala si to vybavene alebo po znamosti? Ako je to po pravnej stranke? Ake papierovanie ste podstupili? Neviem si dost dobre predstavit, ci ste cihali v porodnici, ci nejaka rodicka dietatko nebude chciet, alebo ste sa dohodli uz pocas tehotenstva? Budem velmi vdacna za odpoved.

Este co sa tyka tej adopcie z DD, podla mna to nie je strach ze dieta vypiplete a vychovate, a potom sa na vas vykasle, ale skorej, ze nemôzte vediet v akom prostredi bolo splodene, ake vrodene choroby moze mat a pod. Viem ze to znie zvlastne, ale kazdy ma pravo vediet koho si berie domov, aby boli rodicia dopredu pripraveni, a nebali sa ked nastanu nejake komplikacie ako v tomto pribehu.

Tatiana napísané 14.03.2003 13:34 answer email

Zacítila som v Tvojej reakcii drobnosť s manželom... Ja som vedela, že budem mať problémy s otehotnením už za slobodna. Takže som mala "zaťažkávaciu skúšku" pre prípadných adeptov na manželstvo. Na 1.-2. rande som povedala, že asi nebudem môcť mať deti. Väčšina reagovala klasicky: "...máme to zicher, tak poďme na TO...", málo bolo takých, čo povedali: "...ja by som v budúcnosti chcel mať deti, tak sa radšej rozíďme hneď na začiatku...". Reakcia jediného bola: "...no a čo? Tak si zoberieme z domova!" Tento je mojim manželom už 25-ty rok. Máme dve deti adoptované a tretie sa nám "zázrakom" narodilo. Ak uvažuješ o ponúknutí rodiny dieťaťu z detského domova (a manžel by s tým súhlasil), mám pre Teba ďalšiu možnosť. Profesionálne rodičovstvo. Je to v podstate Tvoj pracovný pomer v detskom domove, ale detašované pracovisko DD je vo Vašej domácnosti. Jedno dieťa je polovičný pracovný úväzok a môžu to byť najviac 3 deti. Ak Ťa to zaujalo, obráť na na občianske združenie NÁVRAT, alebo sa pozri najprv na www.navrat.sk, alebo mi napíš.

mima napísané 28.01.2003 13:16 answer email

Je to naozaj super, ze ste vydrzali a ze ste sa vobec rozhodli pre takyto krok. My s manzelom sme tiez mali nejake problemy a v ramci toho som rozmyslala aj o adopcii, ale manzelovi sa to nejako nepacilo. Teraz cakame babo, takze tato tema ustupila, ale vzdy sa pohravam s myslienkou, ze keby som na to mala, tak by som si asi chcela nejake dieta adoptovat a ponuknut mu rodinu. Ved aj tieto deti potrebuju rodicov, a ti "nahradni" su isto lepsi ako biologicki. Takze Vam velmi drzim palce, nech sa Vam celej rodinke dari.

haslerka napísané 23.01.2003 15:46 answer email

Je to krasny pribeh a este krajsie je, ze je skutocny... My mame 15mesacnu dcerku ale raz ked bude financii, tak si chceme adoptovat aspon jedno dieta z DD. Nerozumiem preco ludia odmietaju alebo pokladaju za hanbu deti z detskych domovov si adoptovat. Ja som sa stretla s nazorom, ze ked "to" vychovate tak sa na vas vykasle, ale kolko vlastnych deti sa vykasle na rodicov, to uz nikoho nezaujima, iba vidia, cokeby sa na vas vykaslalo dieta z domova.. vy ste sa s akymi nazormi stretli???

Prajem vam vela lasky, a lasky....

Martina napísané 19.11.2002 16:26 answer email

Držím Vám aj celej rodinke palce. Po mnohých umelých oplodneniach (12 rokov bezdetných) sme si adoptovali Jakubka, hneď z pôrodnice, dnes má 14 mesiacov a máme konečne za sebou všetky peripetie okolo súdov a nových dokladov, potvrdení .... Stojí to ale skutočne za to, sme veľmi šťastní, čo tak ešte sestričku...

Tereza napísané 31.10.2002 23:14 answer email

ahoj katko, taky planujeme osvojit si dite tady v cechach, ale u nas je to mnohem tezsi a dite tak nejspis za 2 roky, v tom lepsim pripade, ze bydlite v praze. moc ti to preju, je to moc mily a povzbudivy clanek. ahoj tereza

Tatiana napísané 23.10.2002 11:24 answer email

Držím palce. Ak si chcete podiskutovať o problémoch a radostiach, máme dve deti adoptované vo veku 21 a 19 rokov. Najmladšia sa nám narodila, má 17 rokov. 19-ročná má už svoju 2-mesačnú dcérku.

sona napísané 13.05.2002 00:00 answer email

drzim vam palce, je to uzasne.

MARCELA napísané 29.04.2002 00:00 answer email

Je to úžasné, že ste to vydržali. Závidím Vám. My s manželom sa pokúšame o dieťa 4 roky. Síce sme sa rozprávali aj o adopcii, ale bojíme sa tej témy. Neviem, či je to v dôsledku toho, že nás v podstate rodina a známy odhovárajú. Ale nevylúčili sme zatiaľ adopciu. Síce sme ju posunuli na posledné miesto. Vám však prajem veľa zdravia, šťastia z Lucky. Dúfam, že Vám prinesie ešte veľmi veľa radostí.

Katarina napísané 10.01.2002 00:00 answer email

Ahoj vsetci, po dlhom case trochu surfujem - ide nam konecne posledna stolicka ( vela nenaspim), uz aby bola vonku. Vsetkym prajem do noveho roku vela pohody a lasky a dakujem za mile a povzbudzujuce slova. Lucka uz ma 26 mesiacov, je to kocka ako hrom ( nic vystiznejsie ma nenapadlo :-)) ) , konecne bude mat vsetky zuby :-), je velmi sikovna, pozna uz vsetky cisla a 1/3 pismen, neposlusna, neposedna a odkedy sa jej rozviazal jazyk, tak aj velmi odvrava :-)) Sme stastni, ze ju mame. Ahoj

Jakub napísané 09.01.2002 00:00 answer email

Ahojte vsetci, co premyslate o adopcii. Som slobodna, mam zdravotne problemy,no i tak tuzim po dietati. Na vianocne sviatky som si z deckeho domova zobrala Katku,neviem ci je to spravne, ale je to nadherne.Drzim vam palce,aby ste sa rozhodli co najskor a spravne. Lasku treba rozdavat,potom sa nam niekolkonasobne vrati.V DD je vela deti co caka mozno prave na VAS.

eva2 napísané 04.12.2001 00:00 answer email

ahoj vsetci, uz 5 rokov sa liecim na neplodnost, uz uvazujem aj nad adopciou, clanok katariny ma naladil velmi pozitivne. vdaka

Emma napísané 03.12.2001 00:00 answer email

Ahoj, je to pekne dat rodinne zazemie takemuto dietatku, tiez suhlasim s nazorom, ze je to uzasne.

Anna napísané 28.11.2001 00:00 answer email

Hanka, ja osobne chodim kvoli otehotneniu do nemocnice na zochovu v bratislave, je to tam super, ale skor si myslim, ze tvoja svagrina potrebuje nieco na posilnenie maternice kvoli donoseniu. ale myslim, ze je zbytocne sa takto dlho trapit, my s manzelom sme rozhodnuti po 2 rokoch neuspechu si dieta adoptovat. nasi rodicia su s tym oboznameni, suhlasia, ale my sme sa ich nepytali, skor oznamili, aj ked samozrejme nam na ich nazore velmi zalezalo. myslim, ze by sa mali rozhodnut podla vlastneho uvazenia. s pozdravom

Katarina napísané 27.11.2001 00:00 answer email

Ahoj Hanka, pokial viem, u nas robia 2x umele oplodnenie zadarmo. Avsak pokial svagrina otehotnie aj sama, je zbytocne nad tym vobec uvazovat, um. oplodnenie sa robi vtedy, ked nemoze zena otehotniet. Co sa tyka toho, ze rodicia odsudzuju adopciu - mala som z toho tiez strach, pretoze moja mama kedysi davno vyhlasila, ze by si dieta neadoptovala. Ked sme sa rozhodli pre adopciu, nikomu sme nic nepovedali, az ked bolo iste, ze budeme mat Lucku, tak som jej to so zovretym zaludkom povedala a moja mama sa od stastia rozplakala a povedala, ze sme urobili to najlepsie co sme mohli. Takze tak to bolo u nas :-)) Myslim, ze ked oni dvaja si chcu adoptovat dieta, tak by to mali spravit. Bohuzial, u nas este prevladaju nazory, ze ked ma niekto adoptovane dieta, tak ze je to hanba a "ako by sa na nas ludia pozerali". Myslim, ze by sa mali s rodicmi porozpravat, alebo ich potom postavit pred hotovu vec, ako my. Ahoj a vela stastia, Katarina

Hanka napísané 26.11.2001 00:00 answer email

Nepisem za seba, ale moja svagrova, ktoru mam velmi rada, ma rovnaky problem.Uz 11 rokov je vydata za mojho brata a nemoze mat babetko.Chodila po roznych vysetreniech, robili jej prefuky,mensie operacie a nic. Ostala viac krat tehotna,ale nedonosila to,po par tyzdnoch potratila.Ma len jedno vajicko( to vdaka lekarom).Rozmyslali spolu aj o adopcii,ale velmi sa boja toho,pretoze moji rodicia tomu nefandia a odcudzuju to.Vytrpeli si velmi toho vela,a ked vidim, ako sa dokaze svagrova, ale aj brat hrat a spravat k malym detom, s akou laskou (s krsniatkom,alebo s neterou), tak mi je do placu. Bola uz aj na roznych vysetreniach v Bratislave,marne. NEviem,ako by som jej mohla poradit,velmi by som bola za nich stastna,keby mali aspon jeno babetko.Neskusali este umele oplodnenie, aj by som im prispela peniazmi na to, lebo je to dost drahe u nas a ja pracujem v zahranici. Neviem,mozno ked budete toto citat a budete vediet o niecom,prosim poradte. Dakujem

Katka napísané 20.11.2001 00:00 answer email

naozaj je to super pribeh, ako tvrdia vsetci ostatni, nic ine nenapisem, len ze tiez vam drzim palce

Jarka napísané 07.11.2001 00:00 answer email

velmi pekny pribeh, tiez sa mi paci, ze ste bez okolkov napisali svoje meno a ste taka otvorena. super

Katarina napísané 30.10.2001 00:00 answer email

Dakujem vsetkym za povzbudive slova, urcite sa nam to dobro vracia minimalne stonasobne v podobe lasky nasej dcery. Lucka uz oslavila svoje druhe narodeniny, je skutocne fantasticka. Este raz vdaka

Ali napísané 25.10.2001 00:00 answer email

Som velmi rada,ze sa najdu medzi nami ludia,ktorym nebolo mozno dopriane mat vlastne deti,ale aspon takouto formou mozu niekomu svoju lasku davat.Deti,ktorym sa podari dost do adoptivnej rodiny,ktora funguje harmonicky a sporiadane, ma urcite velke stastie v zivote.Dufam,ze ste so svojim rozhodnutim spokojny,vid clanok,a ze sa Vam to dobro v zivote vrati,alebo sa uz vracia?Aj prajem ako ostatni pisatelia,uprimne zo srdca vsetko naj... pre Vas vsetkych

Karin napísané 23.10.2001 00:00 answer email

Ahoj, tiez sa liecim hormonalne a dufam, ze sa dockam vlastnych. Velmi vam drzim palce, aby vam to s lucinkou dobre dopadlo.

Jana napísané 17.10.2001 00:00 answer email

Je to fajn, ked sa vam aj takymto sposobom splni "sen". Ja mam dve deti a suhlasim s tamarou, ze keby boli lepsie fin. podmienky, tak by boli aj tri. Ved deti su uzasne. Ale takto mam problem obliect a uzivit dve a to este nechodia dp skoly.

Jana napísané 14.10.2001 00:00 answer email

Nuz, treba uznat ze odvaha vam nechyba. Super, drzim palce

Katarina napísané 12.10.2001 00:00 answer email

Sasi, tiez sme dufali, ze sa to podari...:-)) Stale som si hovorila, ze do 30 - tky casu dost, potom sa uvidi. Ale z cakarne u lekara, kam som chodila roky poznam velmi vela zien, ktorym sa to nakoniec splnilo a otehotneli. Vela stastia, nech ti to vyjde.

SASA napísané 11.10.2001 00:00 answer email

Je to nadherne ze sa Vám to podarilo, je to ťažko-krásne strať sa o dieťa aj my už uvažujeme o adopcii ale nevieme ako na to a hlavne manzel stale dufa ze budeme mat vlastne dieta a treba este pockat ja mam 27 rokov a on 28 rokov s úctou sasa

Alexandra napísané 10.10.2001 00:00 answer email

Ste naozaj super !!!!!!!!! Je to skvelé

Vladka + Kajka+ Otik napísané 04.10.2001 00:00 answer email

Katka,

ste obe fantasticke !

sona napísané 03.10.2001 00:00 answer email

je to parada, tiez mame adoptovane dieta, cakali sme 3 roky

Katarina napísané 03.09.2001 00:00 answer email

Dakujem vsetkym, ktori reagovali na moj clanok. Borisovi odkazujem, ze sme o tom nerozmyslali :-)) Vsetkym vela stastia.

boris napísané 21.08.2001 00:00 answer email

pardon, podarilo sa mi to 2x ;-)))

Sona napísané 20.08.2001 00:00 answer email

Keby bolo takychto peknych a zaujimavych pribehov viac. Velmi dobre sa to citalo, dokonca som si to precitala 2x :-) . Mila Katarina, drzim Vam ,aj celej rodine palce, ste skutocne zena na pravom mieste !!!!!!!!!!!

Miňa napísané 16.08.2001 00:00 answer email

Krásny príbeh, dúfam, že Vám to šťastíčko vydrží čo najdlhšie!!!

Gabriel napísané 14.08.2001 00:00 answer email

Ak vám to všetko stálo za to, je to vynikajúce. Držte sa. Mňa len ide z niektorých laxných lekárov šľak trafiť. Zobrať im diplom.

Eva napísané 13.08.2001 00:00 answer email

Skutocne velmi pekny pribeh, strasne Vam fandim, drzte sa !!!!!!

Lucia napísané 12.08.2001 00:00 answer email

Krásny príbeh, želám veľa šťastia Vám aj malej Lucinke (menovkyni :-))), veľa trpezlivosti a lásky, určite vo Vás nájde super maminku. Keby takých ako Vy bolo viac...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

inzercia