Ako byť ženou, ktorá si nepodráža nohy

Janette Šimková 1

Mnohé z nás sú nespokojné s tým, ako vyzerajú. A nielen to. Zamestnávajú nás ešte aj číslovky týkajúce sa veku, váhy, výšky, šírky… A hoci si neraz poviete, že sú nepodstatné, aj tak otravujú, lebo sú podporované marketingom a jeho diktátom kultu tela a krásy.

shutterstock

Čas od času sa nás pokúša niekto presviedčať, že krása ženy nespočíva iba v kráse zovňajšku, ale neuveríme mu, ak… Viete, čo sa za tým AK skrýva?

Neuveríme, ak pochybujeme samé o sebe

a máme sa problém prijať práve také, aké sme. Isto máte vo svojom okolí ženu (možno ste ňou sama), ktorá sa nezaťažuje tým, či spĺňa všetky kritériá atraktívnosti – jednoducho sa cíti dobre vo svojej koži a je spokojná s tým, aká je.

Jej vyžarovanie je okúzľujúce a vôbec nemusí mať ideálne miery. Niečo na nej proste je.

A to NIEČO je prosté – takáto žena má rada samú seba – pravdaže, zdravo, bez narcistického hľadenia do všetkých zrkadiel nablízku.

Je si vedomá svojich predností a vníma aj svoje nedostatky, na ktoré nepúta zbytočne pozornosť, ale snaží sa ich využiť vo svoj prospech.

Čo mysli ponúkame…

Keď sa pristihnete pri tom, že si o sebe nemyslíte nič dobré (stačí aj samotné: Ja som taká sprostá, nemožná, neschopná, grambľavá…) spomeňte si, že nič nie je dobré alebo zlé samo o sebe.

Zlým alebo dobrým to robia len naše myšlienky. Často si totiž vytvoríme domnienky, dohady a predpoklady, ktoré sa zakladajú iba na našich myšlienkach, a nie sú ničím podložené.

Spomínam si, ako na jednej mojej prednáške žena zívala, driemala a nadobudla som pocit, že ju vôbec nezaujíma, čo hovorím.

Zneistela som a začala som sa obviňovať, že ju neviem zaujať a mala som problém nevšímať si jej nezáujem.

Po prednáške mi tá žena prišla povedať, že je veľmi rada, že prišla aj napriek tomu, že jej v noci ochorel syn a ona málo spala. Prednášku si napriek tomu nechcela nechať ujsť.

Keby mi to nepovedala, bola by som presvedčená, že som pre ňu nebola dosť dobrou prednášajúcou.

shutterstock

Isto máte aj vy skúsenosť, kedy ste si vytvorili o sebe nejakú predstavu, ktorú vám potom niekto vyvrátil a vy ste s prekvapením zistili, že sa to všetko odohralo iba vo vašej hlave. Do tejto kategórie patria napríklad aj tvrdenia, kedy si myslíme, že nejaký konkrétny človek:

  • ma nemôže mať rád takú, aká som,
  • nemôže mi rozumieť,
  • nedokáže ma oceniť
  • mi nechce dopriať nič dobré
  • a tak ďalej…

Toto sú presne tie momenty, kedy sme to my samé, ktoré si podrážame nohy – samé sebe sme najväčšími a najnekompromisnejšími kritičkami a spochybňovateľkami.

Nasypeme si popol na hlavu a vezmeme na plecia ťarchu celého sveta. Potom v roli obete chodíme utrápené po svete a čakáme, že sa udeje niečo, čo nás zachráni.

Najlepšie niekto, kto by nás dokázal presvedčiť o tom, aké sme úžasné a milovania hodné. Má to však háčik: pokým sa to neudeje vo vašej mysli a neoceníte sa aj vy samé, nikto s tým „zvonka“ nedokáže nič urobiť.

shutterstock

 

Máte predstavu, aký pestujete sebaobraz?

Skúste si pravdivo odpovedať na nasledujúce tri otázky a v ideálnom prípade si odpovede rovno napíšte:

  • Keď premýšľate o sebe, čo si myslíte?
  • Akou by ste chceli byť, keby ste nemuseli brať na nič ohľad?
  • Čo potrebujete na to, aby ste boli tou, ktorou túžite byť?

Nachádzate v odpovediach riešenia?

V prvej zodpovedanej otázke vám vyjde, ako na seba nazeráte. Tak vás potom vnímajú ostatní, lebo sa to z vášho správania premieta do toho, ako pôsobíte na ľudí. Preto má význam pracovať na tom, ako vnímate samé seba.

Druhá odpoveď vám ponúka možnosti, ako prekonať to, čo vás obmedzuje a brzdí. Tým, že beriete do úvahy všetko možné sa príliš limitujete a máte alibi, prečo ste ešte neurobili niečo, čo by ste radi, ale… alebo čakáte na vhodnú príležitosť, čo neraz znamená, že odkladáte veci na neskôr…

Tretím odkazom v otázke je uvedomenie si toho, ako môžete uvažovať o naplnení svojich možností a čo vám skutočne stojí v ceste.

Kto to všetko môže zmeniť?

Isto tušíte, že jediná osoba, ktorá má tú moc zmeniť to, čo vám nevyhovuje a s čím nie ste spokojná, ste vy sama. Aby ste sa k tomu prepracovali, potrebujete … a tom bude ďalší článok.

Nateraz by som vás rada povzbudila myšlienkami od Kay Pollaka, ktoré zachytil v knihe Žiadne stretnutie nie je náhodné:

TVOJE PRAVÉ JA

Hlboko vo vnútri si dokonalý.

Hlboko vo v nutrí si taký, aký by si mal byť.

Tvoje pravé Ja je neustále v tebe a s tebou.

Každý má svoje „pravé Ja“. Každý jeden z nás.

Tvoje pravé Ja môže byť skryté, ale ni­kdy nemôže celkom vyhasnúť. Každý človek túži prejaviť svoje pravé Ja. Táto túžba je v každom z nás bez výnimky.

Veľmi dobre dokážeš rozpoznať, kedy si v styku so svojím pravým Ja.

Možno to bolo naposledy včera na krátkych de­sať minút. No určite si stihol zistiť, aké to je.

Dotkol si sa svojej pravej bytosti, svojho Ja také­ho, aké by podľa teba malo byť.

Boli to chvíle šťastia, sily a absolútnej prítomnosti.

Spomeň si na to vždy, keď zo seba budeš mať zlý pocit. Spomeň si na to aj vtedy, keď budeš mať zlý pocit z iného človeka.

Pri každom stretnutí si pripomeň: Pravé Ja každého človeka je dokonalé.

Janette Šimková, life kouč

www.lifekoucing.sk

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (10 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. tak vam poviem, byt zenou je tazke. musi v zivote zvladnut mnohe ulohy. musi byt matkou, prispievatelkou do rodinneho rozpoctu ak nie aj zivitelkou, musi sa postarat o to, aby domacnost fungovala. ak ma zena zvladnut vsetky tieto povinnosti, kedy ma mat cas sama na seba? je to vobec mozne? kazda z nas by mala byt na seba hrda, ze to zvlada.

Pridaj komentár