Vápnik. Minerál, ktorý telo skrátka potrebuje

Pre zdravý vývoj a správne  fungovanie organizmu potrebuje ľudské telo zmes niekoľkých životne dôležitých minerálnych látok. Jedným z nich je aj minerál, ktorým sa dopujeme v období, kedy nás trápi kašeľ, hlieny, zápaly, alergie a iné problémy.

Je ním vápnik. Jeho ústredné postavenie pri mnohých dôležitých funkciách v tele je nenahraditeľné. 

 

Fakty o vápniku

Vápnik patrí medzi biogénne prvky, ktoré sú nevyhnutné pre všetky živé organizmy. Patrí k najdôležitejším a najrozšírenejším minerálom v ľudskom organizme. V telách stavovcov je základnou súčasťou kostí a zubov, nachádza sa ale i vo svaloch, krvi a ďalších telesných tkanivách.

Ióny vápnika spolu s inými biologicky aktívnymi látkami zohrávajú vo vnútrobunkovej signalizácii významnú úlohu. Zúčastňujú sa na regulácii najrôznejších fyziologických procesov, ako sú rast a vývoj bunky, tvorba bielkovín, sťah svalových vlákien, či prenos signálu medzi nervovými bunkami.

Preto nie je prekvapujúce, že sa vápnik teší mimoriadnej pozornosti a vedci venujú nemálo úsilia, aby odhalili jeho tajomstvá.

Potrebuje ho každá bunka v tele

Jeho účinky sú naozaj širokospektrálne. Vápnik je stavebným materiálom celého systému spojovacích tkanív organizmu, do ktorého patria svaly, blany, šľachy, koža a kosti.

Pri alergiách má antialergické účinky, zlepšuje imunitu, podporuje vstup výživných látok do bunky, je dôležitý na podporu funkčnosti aktivity buniek, pre normálnu zrážanlivosť krvi a správne fungovanie srdcového svalu.

Dámy si ho s obľubou dopĺňajú, pretože vápnik podporuje omladzovanie organizmu, pridáva koži pevnosť a pružnosť, vlasom lesk a nechtom krásu.

 

Dopĺňajte ho denne

V ľudskom organizme máme 1 – 2,2 kg vápnika. Vápnik je hlavným stavebným materiálom kostí, zubov a je taktiež dôležitou zložkou všetkých  svalov. Jeho nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu u detí, u dospelých rednutie či mäknutie kostí.

Častými symptómami sú  striedajúce sa zápchy a hnačky, búšenie srdca, záchvaty úzkosti, svalové zášklby, kŕče a svalové bolestí, ale tiež lámavosť nechtov, padanie vlasov, opary a afty v ústach.

Dospelí by denne mali prijať od 0,8 do 1,2 g, deti vo veku 1 – 12 rokov 1 g, dospievajúci chlapci  1,4 g, dospievajúce  dievčatá 1 – 1,3 g, dospelé ženy 0,8 g, tehotné ženy 1,5 g a dojčiace  matky 2 g.

Ak je mlieko a mliečne výrobky problém

Hlavným zdrojom vápnika je podľa  tradícii  mlieko a mliečne výrobky. Do nášho povedomia sa však neustále tlačia fakty o intolerancii laktózy. Je to veľmi časté ochorenie vyskytujúce sa v každom veku.

„Často si ho ľudia mýlia s alergiou na kravské mlieko. V tomto prípade sa  nejedná o alergiu, ale o enzymatickú poruchu, pri ktorej chýba, alebo nefunguje enzým  laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor. Laktóza (mliečny cukor)  je súčasťou mlieka a  mliečnych výrobkov.  Je to dvojcukor zložený  z glukózy a  galaktózy. Aby sa  tieto cukry mohli vstrebať  z čreva do krvi, musia sa enzýmom (laktáza ) rozpojiť.

Ak nedôjde k rozpojeniu – nerozštiepený mliečny cukor zostáva v čreve a začína vplyvom črevných baktérii  kysnúť. Mikroorganizmy  hrubého čreva   štiepia  laktózu na  kyseliny a pri tomto procese vznikajú aj plyny – oxid uhličitý, vodík a metán. Pacienti sa sťažujú na  hnačky, nafukovanie, bolesti brucha a zlé trávenie,“

 vysvetľuje MUDr. Mária Džupinová MSc. Dôvodov na intoleranciu laktózy môže byť hneď niekoľko.

 „Môže ísť o vrodený deficit laktázy, a teda o tzv. autosomálne recesívne ochorenie s úplným deficitom laktózy v tenkom čreve alebo ide o adekvátnu produkciu enzýmu, kedy je enzým nefunkčný. Prejavy ochorenia sú zjavné ihneď po narodení a prvom kŕmení materským mliekom – hnačky, koliky, bolesti brucha, vracanie, dehydratácia, či zriedkavé ochorenia ako renálna tubulárna acidóza, aminoacidúria či hypotrofizácia dieťaťa.

Takýto pacienti sú odkázaní na celoživotú diétu bez mlieka a mliečnych výrobkov.

Ďalším prípadom môže byt intolerancia laktózy u nedonosených novorodencov, čo teda vyplýva z nezrelosti tráviaceho systému.

Najčastejšie sa však stretávame s adultným deficitom laktázy, ktorý postihuje asi každého šiesteho dospelého a dieťa po 3. roku života, keď nastáva geneticky podmienená redukcia aktivity enzýmu. Schopnosť aktivity enzýmu je však individuálna. Aktivita enzýmu je len redukovaná, nie nulová, mnoho jedincov toleruje individuálne množstvo laktózy bez objavenia sa gastrointestinálnych symptómov.

Posledným typom intolerancie laktózy je získaný deficit laktázy, ktorý môže vzniknúť kvôli infekčným hnačkovitým ochoreniam, poškodeniu črevnej sliznice liekmi, poprípade pri niektorých chronických ochoreniach. Po odstránení ochorení intolerancia zmizne,“ 

pokračuje MUDr. Mária Džupinová MSc.

Keď sa odvápňujeme

Okrem mlieka a mliečnych výrobkov je vápnik vo zvýšenej miere prítomný vo väčšine listovej zeleniny, brokolici, žeruche, čakanke, semenách, orechoch, maku, sušených slivkách, figách, čokoláde, sardinkách v oleji, ovsených vločkách a v minerálnych vodách.