Úzkosť naša každodenná

Mgr. Anton Heretik, PhD. 0

Pre väčšinu z nás je to každodenný, známy, bežný, nepríjemný a možno už ani nevnímaný pocit – ponáhľame sa ráno do práce, čakáme v dopravnej zápche a cítime, ako v nás rastie napätie, búši nám srdce, sme stuhnutí a hlavou sa nám preháňajú rôzne obavy „Stihnem to?“, „Ako to vybavím?“, „Podarí sa mi…?“ Tento stav súborne nazývame úzkosť (strach).

Zdroj: ingimage.com

Napriek nepríjemným pocitom je úzkosť v zásade dobrý evolučný mechanizmus, ktorý sa vyvinul, aby usmernil našu pozornosť na riešenie aktuálnych problémov a dodal nám motiváciu ich riešiť. Ukazuje sa, že nedostatok či chýbanie strachu a úzkosti spôsobuje preceňovanie či ignorovanie zaznamenaného nebezpečenstva, ale aj nevhodné sociálne správanie.

Rôzne typy pocitu úzkosti

Povahovo sa líšime v miere s akou zvykneme prežívať úzkosť – táto vlastnosť sa nazýva úzkostlivosť.

Takisto sa líšime v tom, aké repertoár stratégií si vytvoríme pre zvládanie náročných situácií i úzkosti samotnej. K častým patrí odbúravanie následkov stresu, napätia a úzkosti športovaním či pohybom celkovo, relaxačnými aktivitami a koníčkami, ktoré nás tešia. Tieto stratégie sú vo všeobecnosti účinné a v primeranej miere aj zdravé. Navyše ich pravidelné vykonávanie nám pomáha predchádzať aj dlhodobým následkom stresu a robí nás odolnejšími aj v situácii momentálnej záťaže.

Ako vzniká úzkosť a čo na úzkosť pomáha

Úzkosť v našom živote môžeme do istej miery ovplyvňovať aj našou psychikou – našimi myšlienkovými schémami a životnými postojmi. Neustále starostenie sa a rozvíjanie katastrofických scenárov zhoršuje úzkosť a dlhodobo nás oslabuje a naopak, primeraná sebadôvera a hľadanie riešení a pozitívne prehodnocovanie situácie úzkosť potláča a dlhodobo nás posilňuje.

Naše vzťahy s druhými sú tiež silnými modifikátormi úzkosti – tak ako v nás môžu úzkosť zhoršovať (stretávanie sa s „negatívnymi“ ľuďmi, spoločné rozvíjanie pesimistických úvah), môžu tiež prispievať k zlepšeniu našej schopnosti zvládať úzkosť. Takúto podporu poskytujú vzťahy s ľuďmi optimistickými, ktorí sa snažia vidieť rôzne stránky života a skôr sa zameriavajú na zvládanie a hľadanie východísk.

Zdroj: ingimage.com

Akútnu úzkosť dokáže veľmi dobre potláčať aj alkohol, čo ale v sebe nesie značné riziko vzniku závislosti. Podobne zradné môže byť aj dlhodobejšie užívanie liekov proti úzkosti, bolesti a podobne, vrátane voľnopredajných liekov.

Veľa z nás má  ale pocit, že je toho napätia a úzkosti aj tak priveľa.

Kedy je úzkosti priveľa?

Na túto otázku je aj vzhľadom k vyššie povedanému ťažké odpovedať. O niečo ľahšie sa ale odpovedá na otázku, kedy už úzkosť nie je normálnou a primeranou reakciou na nejaký podnet, životnú situáciu ale môže ide o problém sám o sebe – úzkostnú poruchu (nadmerná a neprimeraná úzkosť sa ale môže vyskytnúť aj pri iných psychických poruchách).

Úzkostné poruchy

Úzkostné poruchy patria k častým psychickým poruchám. Patrí sem viacero porúch, čo ale majú spoločné je nadmerné a neprimerané prežívanie strachu a úzkosti, ktoré sa zvyknú časom ešte zhoršovať. Stručne uvedieme niekoľko najčastejších úzkostných porúch. 

Prečítajte si aj: 7 faktov o úzkosti.

Ak je prítomná chronická úzkosť a obavy, môže ísť o tzv. generalizovanú úzkostnú poruchu, ak prežívame nadmernú úzkosť len vo vzťahu k určitému objektu či situáciu, môže ísť o špecifickú fóbiu. Ak sa naša úzkosť objavuje hlavne v kontakte s inými ľuďmi, najmä keď ich je viac môže ísť o príznaky sociálnej fóbie. Silné záchvaty úzkosti, najmä ak sa opakujú a nemajú jasný vonkajší spúšťač (reakcia na extrémnu situáciu) môžu byť príznakom panickej poruchy.

Článok vznikol v spoluppráci s Katedrou psychológie FiF UK, v rámci programu: www.psychologiavkocke.sk

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár