Dočkali sme sa letných dní, konečne je tu čas na tričko, kraťasy a vodu. Je dokázané, že slniečko nám, deťom i dospelým, dvíha náladu a prebúdza v nás novú aktivitu a silu. Radi sa nechávame pohladiť prvými slnečnými lúčmi a na lavičky si sadáme tvárou v tvár k slnku.
Kam nechodí slnko tam chodí lekár (?)
Slnko nám dáva teplo a svetlo, slnečné žiarenie potrebujeme na fotosyntézu, ovplyvňuje zrak, napomáha syntéze vitamínu D3, pomáha ničiť baktérie, jednoducho má mnoho nenahraditeľných funkcií, život bez neho by nejestvoval.
Kedysi sa ľudia držali príslovia “Kam nechodí slnko, tam chodí lekár.” Dnešní lekári a vedecké výskumy však čím ďalej tým viac zdôrazňujú, že nadmerné slnenie môže človeku uškodiť a spôsobiť závažné ochorenia kože. Takže v súčasnosti je lepšie riadiť sa príslovím “Všetkého veľa škodí, aj slnka.”
Napriek varovaniam zostáva opálená pokožka stále v móde. Dôkazom sú soláriá, ktoré rastú ako huby po daždi a rôzne samoopaľovacie kozmetické prípravky tento módny trend potvrdzujú.
Ochranný štít poškodený
Ozónová vrstva (je vo výške 20-25 km), ktorá nás má chrániť pred škodlivým ultrafialovým žiarením, je narušená a stále nám z nej ubúda (ničíme si ju hlavne freónmi a halogénovými uhľovodíkmi). Preto sa už nemôžeme spoliehať na jej prirodzený ochranný filter.
Dobre vieme, že nebezpečenstvo slnečného žiarenia žiaľ existuje, a to je pravdepodobne koniec nášho niekoľkohodinového vylihovania na slniečku. Správa, že sa máme vzdať opaľovania, sa niektorým zdá iba poplašná, veď slnko vždy vyžarovalo škodlivé lúče! Prečo sa dnes z toho robí také haló!?
Avšak štatistiky nepustia. V roku 1930 bolo riziko rakoviny kože 1:1500, dnes je to 1:100, takže so slnkom radšej opatrne. Ako sa dnes moderne hovorí: UV(in)formovaný človek je dvakrát človekom. A to platí bohužiaľ doslovne, keďže existuje tak vážna rakovina kože (melanóm), že jej následky sú smrteľné.
Trochu fyziky
Všade sa spomína voľajaké nebezpečné UV žiarenie a vy neviete, čo to je? Skúsme si to v krátkosti objasniť, pomôžu nám prírodné vedy, najmä fyzika.
Slnečné žiarenie (SŽ) delíme na:
1. Ultrafialové žiarenie (5 % SŽ, nevidíme ho),
2. Viditeľné žiarenie (50 % SŽ),
3. Infračervené žiarenie (45 % SŽ, pociťujeme ho ako teplo)
Ultrafialové žiarenie, tzv. UV lúče, ktoré k nám slnko vysiela rozdeľujeme do troch skupín podľa ich vlnovej dĺžky na:
1. UV-C lúče – majú najkratšiu vlnovú dĺžku a nedosahujú povrch Zeme,
2. UV-B lúče – sú lúče so strednou vlnovou dĺžkou a sú zodpovedné za dlhodobé opaľovanie, neskorú kožnú pigmentáciu, oslabenie imunitného systému a rakovinu,
3. UV-A lúče – majú najdlhšiu vlnovú dĺžku a spôsobujú okamžité spálenie, sčervenanie, a teda skoré hnednutie (pigmentáciu) kože a urýchľujú jej starnutie;
UV –Index
UVI hovorí o tom, aká je hustotu toku UV žiarenia, ktoré pôsobí aj na našu kožu. Najvyššie hodnoty má v lete na poludnie, okrem toho na hodnotu UVI má vplyv poloha slnka, oblaky, nadmorská výška (čím vyššie tým vyšší UVI), sneh a voda, ročné obdobie, zemepisná šírka (čím bližšie k rovníku tým vyšší UVI).
UVI nadobúda 4 stupne intenzity:
1. stupeň: 0 – 4 – nízka (január, február, október, november, december)
2. stupeň: 4 – 7 – mierna (marec, apríl, september)
3. stupeň: 8- 9 – vysoká (máj, jún, júl, august)
4. stupeň: nad 9 – extrémne vysoká (napr. na rovníku môže byť 15)
Prečo sú UV lúče potvory
Ako sme už spomenuli, ozónová vrstva je tenšia a ultrafialové žiarenie intenzívnejšie a keďže ho ani nevidíme, neuvedomujeme si, ako ľahko môže našu kožu poškodiť. UV žiarenie totiž nepôsobí len na povrchu kože, ale vniká aj dovnútra a napomáha vzniku voľných radikálov, ktoré spôsobujú poškodenie kože a rýchlejšie starnutie pokožky.
Poškodené bunky nie sú väčšinou schopné regenerácie, a tak dochádza k trvalým kožným ochoreniam.
Vedeli ste, že koža má veľmi dobrú pamäť? Dokáže si zapamätať každé spálenie aj nepríjemné dlhodobé pobyty na slnku a možno až po mnohých rokoch vám vyhlási, že kapituluje a prestane vás chrániť.
Medzi nebezpečné následky UV žiarenia patria:
úpal, spálená pokožka, zápal očných spojiviek, malígny melanóm, starnutie kože, očný zákal, rakovina kože.
Väčšina škodlivých UV lúčov preniká oblaky aj hmlu, preto je potrebné chrániť seba aj deti nielen na priamom slnku, ale aj keď je zamračené. Chráňme sa pri oblačnom počasí a nespoliehajme sa len na pocit, že nám nie je veľmi teplo a slnko je schované.
Aby toho nebolo málo, tak sa zistilo, že slnečné lúče, a tým aj nepriaznivé UV žiarenie, sa odrážajú aj z rôznych povrchov okolo nás ako sú napr. sneh (asi 80 %), cement, piesok, voda (asi 20 %), lode, mosty…
Hnedá ako čokoláda
Proces čokoládovania je možný vďaka kožnému farbivu- melanínu, ktoré je naším prirodzeným ochranným filtrom. Keďže deti nemajú tohoto farbiva ešte dostatok, sú na UV žiarenie zvlášť citlivé.
Do šiestich mesiacov by nemali byť vôbec na slnku a do troch rokov ich nesmieme nechať na slnku nechránené. Opakujeme: Do troch rokoch so slnkom prevelice opatrne! Mimochodom, ochranné prostriedky ako krémy chránia pred spálením, ale nie pred rakovinou kože. A pozor aj na oči!
Červená ako paprika
Predpokladáme, že z nás dospelých nemôže povedať asi nikto, že by sa ešte ani raz na slnku nespálil. Čo to spálenie vlastne je?
Spálenie kože pri opaľovaní je zápal kože. Ide o poškodenie vrchnej vrstvy kože a zväčša aj o poškodenie drobných kožných cievok pod ňou. Koža na takomto mieste sčervenie, je citlivá a neskôr sa na nej vytvoria malé pľuzgiere, ktoré sa nám začnú šúpať. (Aha, to je to neobľúbené šupinkovanie sa.)
Nie, nechcela som vás zbytočne rozrušovať a strašiť. Cieľom tohoto článku nie je robenie “bu-bu-bu”, ale snaha o to, aby sme sa stali uvedomelejšími a vystríhali sa chýb, ktoré by sme raz mohli oľutovať.
(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...