Liek ako potravina?

Žijeme v rýchlej, uponáhľanej dobe. Niekedy žijeme až tak rýchlo, že nezostáva čas ani na jedlo. A ak jedlo, tak buď ho jeme v nevhodnom čase, nevhodnej hodnoty, v nevhodnom množstve … až prídu na rad lieky.

Stačí liek?

V poslednej dobe som absolvovala pár stretnutí či prezentácií ohľadom potravinových doplnkov. Môj záver: ak chcete prežiť svoj život kvalitne, musíte si kúpiť výrobok XYZ, lebo len tento jediný je čisto prírodný preparát. Moja námietka, že aj v lekárni predávajú dosť prírodných preparátov, bola zhodená zo stola, že tam ide o chemickú výrobu.

Na moju otázku, či je potrebná aj úprava životosprávy či životného štýlu typu „budem jesť viac ovocia a zeleniny a zdravých produktov, budem viac cvičiť a nebudem jedávať večer“ som sa dozvedela, že to ani nie je potrebné.

Už ani jablko nie je čo bývalo

Ono vraj ani to ovocie či zelenina nie je to, čo si pamätáme z našich detských liet. Výživová hodnota povedzme obyčajného jablka sa vraj znížila o 40 % (v preklade: jablko z roku 2012 obsahuje iba 60 % hodnotných látok jablka z roku raz dva). Asi na tom niečo bude. Náhodou som natrafila na článok „Popelnice Evropy“. Je to porovnanie českého a zahraničného trhu potravín, kde v prípade českého hovoríme o odpade a nie potravinách. Iný článok zas hovorí, že až 15 % potravín je nekvalitných.

Minulý rok Asociácia spotrebiteľov Slovenska realizovala porovnávací test šiestych druhov značkových potravín zakúpených v 7 členských krajinách Európskej únie. Potvrdil to, čo sme tušili: v našich obchodoch to s kvalitou potravín naozaj nepreháňajú. Mám pocit, že je to lobby výrobcov liekov či potravinových doplnkov. Aby mali čo a komu predávať.

Potravinový doplnok viac ako potravina

Ako každý stroj, aj ľudské telo čosi vydrží, ale ak sa o neho dostatočne nestaráme, ohlási sa. Paradoxom tejto doby sú nové a nové choroby napriek novým možnostiam medicíny, vynakladaným nákladom na výskum a veľkému množstvu dostupných liekov. Namiesto zmeny postoja či stravy je väčšinou našou prvou voľbou – liek.

Reklama nás presviedča, že náš život bez liekov a potravinových doplnkov nemôže existovať. Zaberajú rýchlo, doslova za pár sekúnd. Stačí si vybrať. Ale podľa čoho?

Teraz letí bio

Podobne ako u iných produktov zaváži prvý dojem. Lenže v súčastnosti sú všetky obaly pekné, takže musíme vybrať lepšie kritérium. Napríklad bio. Málokto označil svoj produkt ináč ako bio produkt z čisto prírodných preparátov. Ale ako môžem vyrobiť super čistý bio produkt bez chémie, keď (ako sme sa dozvedeli skôr) už ani to ovocie a zelenina (a určite aj iné potraviny či plodiny) nie sú to, čo bývali?

Ako môžem vyrobiť 100-percentný produkt zo 60-percentných vstupov? Na túto moju zvedavú otázku som dostala zatiaľ pre mňa najprijateľnejšiu odpoveď – referencie. Lepšia takáto odpoveď ako zámerné prepočutie otázky.

A potom príde na pretras cena preparátov – je tak vysoká, že človek zaváha. Samozrejme, jeden nestačí, sú potrebné aspoň 2-3 druhy. Zamyslí sa, či je to fakt to, čo chce, čo potrebuje. Prepočíta, koľko kilogramov ovocia, zeleniny a iných zdraviu prospešných potravín za to nakúpi. Niečo jesť musí a kúpiť klasické potraviny mu príde schodnejšie. Aj keď zjesť predpísané denné množstvo preparátov je jednoduchšie, pohodlnejšie. Škriatok pochybností hlodá. Cvičený predajca cíti zaváhanie a hneď dvihá varovný prst. Vyberám peňaženku, kupujem preparáty. Zostane aj na jedlo?

Kvalita

V obchode sa viac orientujeme na senzorické vlastnosti potravín (atraktívna farba, vzhľad, vôňa), ktoré bez problémov zabezpečí potravinársky priemysel. Pekná farba nezaručí kvalitu. Takmer neriešime zdravotnú prospešnosť, prípadne ovlyvnení reklamou siahame po potravinách, ktoré sú vraj zdraviu prospešné.

Kvalitu sa snažíme riešiť, investujeme do bio produktov. Študujeme obaly, ktoré obsahujú množstvo písmen v niekoľkých jazykoch. Porovnávame balíčky, ale zloženie je veľmi podobné, je takmer nemožné nájsť balíček bez farbív či éčok.

Hitom sú produkty bez tuku či bez cukru – 0 % tuku či cukru, 0 % chuti. Namiesto nezdravého bio tuku či cukru pojedáme ešte nezdravšie chemické. Najnovšie ma pobavila reklama na horúci nápoj na boj proti chrípke a prechladnutiu, ktorý obsahuje najmenej cukru oproti konkurenčným produktom.

Alebo mäsové produkty vhodné pre celiatikov – ja viem, som naivná očakávať v mäsovom produkte mäso, keď „vylepšená receptúra“ a hlavne vyšší zisk vymenili mäso za múku. Je to technologická nedokonalosť alebo zámer? Vraj to tak zákazník chce. Naozaj chceme horšiu kvalitu za tú istú cenu? Hlavne ak o pár kilometrov ďalej za hranicami je za tú istú cenu kvalita vyššia?

Aj cena rozhoduje

Výrobcovia či predajcovia sa nám snažia nahovoriť, že to lacnejšie a kvalitnejšie nejde. Pre výrobcov sú smerodajné priania a potreby väčšinového zákazníka. Do ochutnávok a spotrebiteľských prieskumov u nás sú zrejme vybratí zákazníci, ktorým asi kvalita nič nehovorí a dôležitá je vraj iba cena. Nízka. A nevadí, že nejde o potraviny. Keď je na výber iba zlé a ešte horšie.

Stúpa podiel privátnych značiek. V zahraničí je aj táto kategória zárukou kvality a nižšej ceny, u nás máme garantovanú iba nižšiu cenu. Aj keď sa nás daný obchodný reťazec snaží presvedčiť, že ide o rovnakú kvalitu za nižšiu cenu, zadanie výrobcovi je jasné: vyprodukujte čo najlacnejší produkt. Keďže ceny potravín tlačia reťazce na úroveň výrobných nákladov, výrobca siahne na vstupné náklady, napr. na suroviny. Existujú výrobcovia, ktorí odmietajú produkty privátnych značiek vyrábať. Tých potom začiatkom roka, keď sa vyjednávajú podmienky predaja na ďalší rok, pár týždňov či mesiacov v regáloch niektorých obchodov nenájdeme.

Problém s kvalitou je aj ten, že ak by sme aj boli ochotní za kvalitu priplatiť, nemáme na rodnej hrude kde. Druhým aspektom je, že vyššia cena ani bio nálepka v našich podmienkach nezaručia kvalitnejší produkt. A tak tí, čo majú časovú a finančnú kapacitu, nakupujú za hranicami.

Alebo stačí kúpiť potravinové doplnky?

(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)