Depresia, depka, apatia...

Depresia, depka, apatia, stiesnenosť, skľúčenosť, byť deprimovaný, byť v kríze. Termíny, ktoré bežne počujeme, niektoré z nich sú súčasťou aj nášho slovníka.

Každý z nás sa dostane v živote do situácie, kedy má možnosť istú formu depresie zažiť na vlastnom tele, prípadne je svedkom, že ňou trpí niekto blízky. Depresia nie je ojedinelý jav. Radi by sme vám tento „depresívny“ problém viac objasnili.

Depresia patrí k najčastejším psychickým ťažkostiam. Odhaduje sa, že až 25 % ľudí prežilo nejakú depresívnu epizódu a ťažšou formou depresie trpí asi 5 % ľudí. Je preto užitočné zoznámiť sa s tým, ako ľuďom v depresii je, ako k nej dochádza, ako ju môžeme spoznať a ako ju možno liečiť.

Nedávno sme vám ponúkli osobnú výpoveď ženy, ktorá zažila epizódu ťažkej depresie.

Príčina depresie

Dôvodov, ktoré vedú k depresii, je veľmi veľa. Od prepracovania a vyčerpanosti, pôrodu (popôrodná depresia), cez zážitok vážnej choroby vlastnej alebo niekoho blízkeho, osamelosť, zlé medziľudské vzťahy, až po dedične podmienenú depresiu. Preto ak sa stretneme s depresiou, nie je ľahké uhádnuť na prvý pohľad, prečo k nej došlo. Oplatí sa však zisťovať celý súbor činiteľov, ktoré pravdepodobne stoja v pozadí depresie. Prečo? Pretože znalosť podmienok, ktoré umožnili zrod depresie, nám môže byť pomocou pri jej liečení (odstránení).

Výskumy ukazujú, že kľúčovým pre vznik depresie je zážitok bezmocnosti a márnosti akéhokoľvek pokusu o riešenie ťažkej situácie, poznatok, že „nech robím, čo robím, situáciu to nerieši“.

Čo je to depresia

Uvádzame tabuľkovú „normu“, na ktorú sa dnes odvolávajú odborníci v celom svete. Ide o definíciu depresie podľa DSM-III-R ( Diagnostická a štatistická príručka americkej psychiatrickej spoločnosti). A tá znie:

Aby v určitom prípade mohol byť stav daného človeka diagnostikovaný ako depresia, potom sa nutne musí vyskytovať súbežne minimálne päť z nižšie uvedených deviatich príznakov:

Depresívna nálada, trvajúca minimálne 1 týždeň.
Znížený záujem o bežné činnosti.
Strata chuti do jedla.
Nespavosť.
Spomalenie pohybov aj myslenia.
Podstatne nižšia životná energia.
Pocity zníženej vlastnej hodnoty a viny.
Znížená schopnosť myslieť a sústrediť sa.
Myšlienky na dobrovoľný odchod zo života ( samovražda) či aktivita k tomu smerujúca.

Depresia nie je iba zlá nálada, depresia je ochorenie.

To ako človek v depresii prežíva svoj stav sa máte možnosť dočítať v exkluzívnej výpovedi. Človek s depresiou je okolím často nepochopený, vnímame ho ako človeka nespoločenského, lenivého, unariekaného, ku všetkému ľahostajného, zaťažujúceho…

Nie div, že máme potrebu ho povzbudzovať a dohovárať mu, aby sa vzchopil, aby bol optimistický a nevidel všetko len čierno, aby prestal myslieť na blbosti a niečo robil. Koľko ľudí sa domnieva, že stačí povedať človeku v depresii: „Vzchop sa, rob.“ Nestačí. Zvyčajne takýmito slovami iba prilejeme olej do ohňa. Ten, komu tieto slová patria, sa nimi iba utvrdí o svojej neschopnosti a že je skutočne na „konci svojich síl“, nenachádza porozumenie, a tým sa dostáva do ešte väčšej samoty a pocit nešťastia sa prehlbuje.

Ako z toho von

V súčasnosti je ťažisko liečby na psychoterapii a farmakoterapii. Zatiaľ čo ľahšie formy depresie, prípadne krátkodobá depresívna epizóda reagujú výborne na samotnú psychoterapiu, pri ťažkej forme je potrebná aj liečba psychofarmakami – zvanými antidepresíva. V istých výnimočných prípadoch je nutná hospitalizácia. Úmyselne som napísala „aj liečba psychofarmakami“, pretože aj pri ťažkej forme zohráva stále významnú úlohu podporná psychoterapia.

Inými slovami liekom na depresiu je psychoterapia vždy a farmakoterapia niekedy. Liekov je veľké množstvo a výber toho najvhodnejšieho spadá do kompetencie psychiatra. Problematika antidepresív však presahuje rozsah tohto článku. Verím, že kto potrebuje vedieť viac si to jednoducho vygúgli.

V psychoterapii je tiež nepreberné množstvo prúdov a orientovať sa v nich je celkom náročné. Preto myslím, že bude postačovať vedieť, že najviac využívané v psychoterapii depresie sú dve: 1.dynamická, hlbinná psychoterapia – psychoanalýza a 2. Kognitívno – behaviorálna psychoterapia. Znie to tak cudzo a exoticky, preto trochu poľudštenia nezaškodí:

V prvom prístupe „psychoanalytickom“ je kľúčom dopátrať sa k príčine problému. Hľadá sa vnútorný, často krát neuvedomovaný, konflikt, ktorý môže u človeka pretvárať aj od detstva a keďže si ho neuvedomuje, ani ho nerieši. No tento konflikt sa neustále hlási o slovo až nakoniec môže vyústiť do depresie.

Druhý prístup – kognitívny sa nezaoberá minulosťou. Je zameraný skôr na súčasný spôsob myslenia a jednania, na to ako človek seba samého a okolie chápe, aké ma postoje, názory, presvedčenia, sebahodnotenie. Pracuje s človekom na získaní náhľadu nad situáciou, nad sebou samým. Drží sa názoru: Ak niečo bolo naučené, dá sa to odnaučiť, či preučiť. Ak niečo bolo získané, dá sa to zmeniť. V tom je nádej toho, ako sa dostať z depresie. Väčšina depresií začína existenciou nejakého životného problému, pri ktorom sa u daného človeka objavujú špecifické spôsoby myslenia o týchto problémoch. Pre tieto psychické depresie je podľa viacerých odborníkov relatívne najvhodnejšia kognitívna psychoterapia.

Pre vás, ktorí sami bojujete s depresiou, prípadne vy, ktorí stojíte blízko pri niekom, kto je v depresii mám na záver tip na veľmi inpširatívnu a zrozumiteľnú knihu od profesora Jara Křivohlavého: Jak zvládat depresi …

A ak máte pocit, že by vám skôr pomohlo osobné stretnutie, obráťte sa na profesionálov, ktorý sa s takými to problémami denne stretávajú: klinický psychológovia, psychoterapeuti, psychiatri, lekári. Lebo depresia nie je len vrtoch zlej nálady. Depresia je choroba. Je možné ju liečiť a vyliečiť…