Keď nie je jedno, ako žena dojčí I.

O dojčení sa toho popísali už hory papiera a strán. Zvlášť o tom, aké je dôležité pre dieťa, čo všetko mu dojčenie dáva po fyziologickej aj psychologickej stránke. Dojčenie akoby zažívalo retro v tom dobrom slova zmysle – z pohľadu dobra pre dieťa. Ako to však je s dojčením vo vzťahu k mamám samotným?

Nedôvera

Mnohé ženy dojčia skutočne len pre svoje dieťa, bez toho, aby vedeli o pozitívach, ktoré dojčenie môže a má priniesť pre ich vlastný organizmus. Jediné, o čom počuli a čo sa im často neosvedčilo, bez pátrania po skutočnej príčine, je podľa skúseností, médií a mnohých gynekológov fakt, že dojčiaca žena nemôže otehotnieť. A tak sa na dojčenie dívajú samé za seba s dešpektom – čo je škoda.

Ako to teda vlastne je?

Staré mamy mali pravdu a vedeli, prečo im prirodzený rozostup medzi deťmi, čo je cca 2 roky – okrem iného – fungoval. Nie je totiž jedno, ako žena dojčí a akú má životosprávu. Hoci je materstvo veľmi náročné obdobie, existujú základné body, ktoré dojčenie delia na dve skupiny matiek a tým aj dôsledky dojčenia na ich organizmus sú úplne rozdielne. Výhody, ktoré má mať žena z dojčenia pre svoj organizmus, totiž dostáva – v miere, akej dodržuje pravidlá – len tá, ktorá dojčí ekologicky.

Hoci teda mnohé ženy nepoužívajú ani cumlík ani fľašu a dojčia na požiadanie, nie je to všetko, čo do sféry ekologického dojčenia patrí: veľmi často býva zanedbávaný akýkoľvek spánok – ideálne práve počas dojčenia – s dieťaťom, v noci umožnený práve tým, že matka spí s bábätkom v jednej posteli a nočná „mliekáreň“ tak funguje v polospánku.

Problémom býva aj obava mamy z toho, že sa jej dlhým saním mliečka „zničia“ bradavky a tak limituje čas dieťaťa na prsníku, alebo jednoducho svoje dieťa nastaví na „budík“ a termínuje mu intervaly dojčenia. Je však nezanedbateľné aj to, ako sa žena stavia k dojčeniu, akú má podporu od svojich najbližších (čo býva často problém zo strany manžela, ale hlavne našich mám a svokier, často aj od kamarátok a lekárov).  Tento tlak robí asi najväčšie zlo – pretože ak má dojčiaca mama mať plný úžitok z toho, čo dojčenie zabezpečí pre jej organizmus, musí byť v pohode celá.

Výhody aj bez umelej chémie

Ekologicky dojčiaca žena má vďaka spôsobu prevádzkovania ekologického dojčenia veľmi nízke hladiny ovulačných hormónov, aj hormónu stimulujúceho folikul (FSH) a tiež luteinizačný hormón (LH). Môže za to hormón prolaktín, ktorý sa práve čím častejším satím uvoľňuje do krvi matky a blokuje dozrievanie vajíčok. Vďaka tomu nedôjde k vývoju folikulu a výstelka maternice (endometrium) sa nevyvinie.

Dôsledkom je fakt, že neprichádza ani ovulácia, ani menštruácia. Pri akomkoľvek výkyve či zmene dojčenia (stres, choroba, nástup prikrmovania) sa objaví hlien na krčku maternice a endometrium začne rásť. Pokiaľ však dojčiaca matka nemá ovuláciu, (na čo stačí jednoduchá kontrola hlienu a teploty),  výstelka maternice sa odlučuje a spôsobuje krvné špinenie alebo aj plné dlhotrvajúce krvácanie – čo však neznamená, že tejto žene už nabieha normálny pravidelný plodný cyklus.

Dojčiaca matka môže mať niekoľko takýchto anovulačných cyklov a nie je nezvyčajné, že aj medzi nimi – pokiaľ pominie dôvod rastu a následného odlučovania endometria – môže byť dlhší časový interval. V prípade akýchkoľvek „kríz“, ktoré obmedzia dojčenie a môžu spustiť prvé príznaky plodnosti, sa teda v prvom rade neodporúča prestať dojčiť alebo nasadiť umelú formulu, ale intenzívnejšie a poctivejšie sa vrátiť k dojčeniu podľa ekologických pravidiel.