Diabetes mellitus, alebo cukrovka

Erika Zimanová 0

„Cukrovka, lekársky povedané diabetes mellitus, je choroba látkovej premeny. Jej najvýraznejším prejavom je zvýšenie cukru v krvi – používa sa odborný termín hyperglykémia.

Pri cukrovke okrem nedostatočnej premeny cukrov v organizme dochádza k poruche spracovania tukov, bielkovín, minerálnych látok a vody,“ hovorí MUDr. Zuzana Némethyová, CSc., hlavná odborníčka MZ SR pre odbor diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy.

Diabetes mellitus (DM) je v súčasnosti jedno z najčastejších, najzávažnejších a finančne najnáročnejších chronických ochorení. Pokiaľ nie je dostatočne kontrolované liečbou, môže skrátiť očakávanú dĺžku života o 15 až 20 rokov.

Je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek s potrebou dialyzačnej liečby a tiež amputácií na dolných končatinách. Veľmi závažnou je problematika srdcovocievnych  ochorení, ktoré sú u pacientov s diabetom  4- až 8-krát častejšie, sú náročnejšie na liečbu a v porovnaní s populáciou bez diabetu majú aj horšiu prognózu.  

Ako diabetes vzniká

Glukóza je základným zdrojom energie pre naše telo. Bunky využívajú energiu, ktorá vzniká pri „spaľovaní“ glukózy – nepotrebná glukóza získaná z jedla sa ukladá v pečeni a pečeň ju medzi jednotlivými dennými jedlami „spaľuje“, t.j. uvoľňuje do krvi. Inzulín je látka (hormón), ktorý produkujú špeciálne bunky (beta bunky) pankreasu. Je nevyhnutný na to, aby bunky v organizme mohli vstrebať glukózu, ktorá cirkuluje v krvi. Inzulín v podstate „otvára“ bunku na príjem glukózy, preto jeho nedostatok znemožňuje normálne fungovanie buniek.

Diabetes mellitus je chronické ochorenie, pri ktorom sa v tele prestane vytvárať inzulín alebo sa ho netvorí dostatok, alebo ho organizmus nedokáže správne využiť.

Ak sa glukóza správne nespotrebuje, začne sa hromadiť a jej hladina v krvi sa s každým jedlom zvyšuje. Nadmerné množstvo glukózy v krvi pomaly ničí krvné cievy, nervový systém, ale aj iné orgány a tkanivá. Práve toto je príčinou neskorších komplikácií, ktoré so sebou diabetes prináša.

 

Typy cukrovky

Diabetes mellitus (DM) nie je jedno ochorenie s  jednotnou príčinou a prejavmi či jednotným spôsobom liečby. Práve naopak, ide o pomerne rôznorodú skupinu ochorení. Diabetes sa v súčasnosti delí na štyri typy, najčastejšie však ide o diabetes 1. a 2. typu.

Diabetes mellitus 1. typu 

Cukrovka 1. typu, ktorá vzniká hlavne u detí, dospievajúcich a mladých dospelých, tvorí 10-15% z celkového počtu chorých s cukrovkou. „Je charakterizovaná výrazným až úplným nedostatkom inzulínu a vyžaduje celoživotné podávanie inzulínu z hľadiska prežitia pacienta. Je podmienená imunologicky, pričom organizmus vytvára protilátky proti vlastným B-bunkám podžalúdkovej žľazy  a postupne ich poškodzuje až ničí,“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Némethyová. 

Do určitej miery je náchylnosť na diabetes 1. typu dedičná. Proces vzniku DM obvykle aktivuje vonkajší  vyvolávajúci faktor (napr. vírusová infekcia). 

Diabetes mellitus 2. typu

Ako hovorí MUDr. Zuzana Némethyová – „Cukrovka 2. typu je u nás najčastejším typom cukrovky. Začína väčšinou po 40. roku života, hoci v posledných rokoch pozorujeme posun začiatku tohto typu cukrovky smerom k mladším vekovým skupinám. Zaraďuje sa do skupiny civilizačných ochorení.“

Diabetes mellitus 2. typu postihuje 80-90 % z celkového počtu chorých na cukrovku. Je zapríčinený nedostatočnou citlivosťou tkanív organizmu na účinok inzulínu (tzv. inzulínovou rezistenciou) a čiastočným vyhasínaním tvorby inzulínu v B-bunkách pankreasu resp. funkčnou poruchou jeho uvoľňovania v priebehu času v odpovedi na potravu. Spúšťačom ochorenia je hlavne nesprávny životný štýl – nadmerný energetický príjem, konzumácia nezdravých potravín a nízka fyzická aktivita, ktoré vedú k priberaniu hmotnosti a obezite, sedavý spôsob života, stres, chyby v životospráve matky počas tehotenstva, nevhodná výživa dieťaťa vo včasnom období života a mnohé iné. Zvlášť nepriaznivý je centrálny (mužský, „jablkový“) typ obezity, ktorý vzniká nahromadením tuku hlavne vo vnútrobrušnej oblasti a oblasti podkožia trupu (brucha a hrudníka). 

Cukrovka 2. typu dlho prebieha skryte a hladiny cukru v krvi môžu byť dlhodobo zvýšené bez toho, aby pacient o tom vedel. Preto sa nezriedka môže zachytiť až v štádiu, keď sú prítomné chronické komplikácie ako dôsledok dlhodobo zvýšenej hladiny cukru v krvi. 

Gestačný (tehotenský) diabetes mellitus

Gestačný diabetes mellitus (GDM) je akýkoľvek stupeň intolerancie glukózy, ktorý sa prvýkrát zistí počas tehotenstva. Tento pojem teda zahŕňa a nevylučuje ani nepoznanú poruchu tolerancie glukózy, ktorá predchádzala tehotnosť. Po skončení gravidity sa môže  stav upraviť alebo pokračuje ako cukrovka typu 1 alebo 2. 

GDM môže vzniknúť v druhej polovici tehotenstva, väčšinou sa rozvinie v treťom trimestri. Komplikuje približne 3-4% gravidít, celosvetovo sa vyskytuje pri jednom z 25 tehotenstiev. Má nevýrazné príznaky a vo väčšine prípadov sa stratí po pôrode. Asi u polovice žien, ktoré trpeli GDM, vznikne diabetes 2. typu v priebehu 5-10 rokov po pôrode.

Doktorka Zuzana Némethyová dodáva: „Gestačný diabetes je zdravotným rizikom pre matku počas tehotenstva a predstavuje pre ňu aj určité riziko vzniku cukrovky 2. typu v budúcnosti. Rovnako plody sú často väčšie, ako prislúcha mesiacu tehotenstva (viac ako 4000 g), môže dôjsť k traumatickému poškodeniu počas pôrodu, je zvýšené riziko nezrelosti pľúc, metabolických porúch a vyšší výskyt vrodených vývojových chýb. Dobrou správou je, že včasná a účinná liečba tehotenskej cukrovky diétou a podľa potreby inzulínom významným spôsobom zlepšuje prognózu dieťaťa aj matky.“

Iné špecifické typy diebetu

Môžu byť spôsobené napríklad genetickou poruchou, ochorením pankreasu, užívaním niektorých liekov, či niektorými infekciami. MUDr. Zuzana Némethyová približuje: „Ide o prípady cukrovky so známou príčinou. Do tejto skupiny sa zaraďujú dedičné poruchy B-buniek (MODY – cukrovka dospelých, vyskytujúca sa u mladých ľudí) a dedičné poruchy účinku inzulínu. Ďalej sem patria choroby podžalúdkovej žľazy, ako sú zdĺhavé zápaly pankreasu, nádory pankreasu a stavy po operácii pankreasu, cukrovka pri poruchách žliaz s vnútornou sekréciou, cukrovka vyvolaná liekmi (vysoké dávky glukokortikoidov, vysoké dávky tiazidových diuretík) alebo niektorými chemickými látkami, infekcie (vrodená rubeola, cytomegalovírus) a iné zriedkavé dedičné syndrómy s výskytom cukrovky.“

 

 

 

Príznaky diabetu

Typickými príznakmi cukrovky 1. typu sú:

• časté, nadmerné močenie• neustály smäd• svrbenie• únava, pocit vyčerpanosti, slabosť• pocit hladu• úbytok telesnej hmotnosti bez známej príčiny • poruchy ostrosti zraku• kožné alebo pohlavné infekcie a mykózy• plesňové ochorenie chodidiel• nedostatok záujmu a koncentrácie• pocit brnenia či pálenia v končatinách• pomalé hojenie rán• zvracanie a bolesť žalúdka

 

U diabetikov 2. typu sa však ochorenie vo svojom úvode obvykle viditeľnejšie neprejavuje alebo sa prejavuje len miernymi necharakteristickými ťažkosťami, najmä únavou, opakovanými infekciami  močových ciest či pohlavných orgánov, prípadne plesňovým postihnutím chodidiel. Cukrovka 2. typu sa často prejaví až v štádiu závažných cievnych komplikácií (poškodenie očí, obličiek,  srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, neuropatia). Preto sú veľmi dôležité preventívne vyšetrenia (tzv. skríningové programy), ktoré by mali cukrovku 2. typu a  prediabetické štádiá odhaliť čo najskôr. 

Diagnostika cukrovky

Diagnostiku cukrovky vykonáva špecialista – diabetológ. K súčasným rutinným vyšetreniam používaným pri stanovení diagnózy patrí vyšetrenie glukózy v krvnej plazme nalačno. Lekár však môže použiť aj hodnotu glykovaného hemoglobínu alebo OGTT (orálny glukózový tolerančný test), t.j. stanovenie dvoch hodnôt krvného cukru  po vypití sladkej vody. Krvný cukor sa vyšetruje nalačno po 8 hodinovom hladovaní (voda sa smie piť) a 120 minút po vypití sladkého glukózového roztoku. 

U ľudí bez cukrovky sa glykémia nalačno pohybuje  v rozmedzí 3,3 mmol/l až 5,5 mmol/l. Krátko po jedle môže byť hodnota glykémie vyššia, ale do dvoch hodín klesne pod 7,8 mmol/l. Potvrdená (t.j. opakovane zistená) hodnota glukózy nalačno 7 mmol/l alebo vyššia znamená diagnózu diabetes mellitus. Pri vyšetrení, ktoré nie je vykonané nalačno, je pre potvrdenie diagnózy stanovená hodnota glukózy v plazme 11 mmol/l alebo vyššia. Ak lekár rozhodne, že je potrebné previesť orálny glukózový tolerančný test (OGTT; pri ktorom sa podá 75 gramov bezvodnej glukózy rozpustenej vo vode a za dve hodiny nasleduje stanovenie koncentrácie glukózy), diabetes potvrdzuje hodnota glukózy 11 mmol/l alebo vyššia. 

U tehotných žien sú pri zistení prítomnosti tehotenského diabetu odlišné kritériá.

Spracované z tlačových materiálov agentúry Accelerate k svetovému dňu diabetu. 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Pridaj komentár