Strach z lekárov, chorôb a živlov

Aj vaše dieťa sa pravidelne hádže o zem, keď s ním máte vojsť do ordinácie lekára? Strká si hlavu pod vankúš, keď vonku hrmí?

Veci ktoré sa dejú, u niektorých detí zriedkavejšie, u niektorých v extrémoch prerastú do fóbie. Okrem strachu z cudzích ľudí, môžu mať naozaj strach z čohokoľvek. Ako im pomôcť, uľahčiť situáciu? Ako ich sprevádzať, aby sa títo „bubáci“ stali pre nich znesiteľnejší. Aj o tom sú nasledujúce riadky.

Strach z lekárov

Moja dcéra je povaha, ktorá sa tešila, že má čiernu bodku na zúbku a museli sme ísť k pani zubárke. Keď jej u lekárky berú krv, tak si dá vegetne ruku za hlavu a s úsmevom komentuje celý proces. A ešte si za statočnosť vypýta puzzlíky. No nie každé dieťa ja takáto povaha.

Mnoho detí sa bojí bielych plášťov, majú návštevu ambulancii spojenú s negatívnym zážitkom, pichaním injekcie, pozeraním do krku …

Pomôcť môže, ak s dieťaťom budeme o tom, že ideme k lekárovi, hovoriť.  Sami by sme mali ísť príkladom a neukazovať svoje vlastné strachy (ja so svojím zo zubára statočne bojujem tiež). O návšteve u lekára hovorme bez dramatizovania.

Môžeme si zahrať scénku. Raz sme lekárom my, druhý raz dieťa. Pre inšpiráciu básnička, ktorú si spoločne môžeme hovoriť:

Jaj pani doktorka, veľmi ma bruško bolí,

Ach to nič chrobáčik, keď sa liek správny zvolí.

Jaj pani doktorka, cítim aj bolesť hlavy.

Nie je to také zlé, správny čaj dobre spraví.

Prípadne môžete ísť k lekárovi „na skúšku“. Poukazuje, čo všetko v ambulancii má, posadí ho na stoličku, nechá ho vyskúšať si fonendoskop alebo ho povozí na zubárskom kresle. Dieťa vidí, že doktor je kamarát a že nič zlé sa mu nestane.

Živly

Médiá nás denne bombardujú správami o katastrofách, tu vybuchne sopka, tam je zemetrasenie, inde záplavy … keď vidím správy na našich súkromných staniciach TV, mám pocit, že čím väčší masaker na obrazovke, tým lepšie.  Často stačilo, že cez dvoje dverí naše deti započuli, že sú na východe záplavy, tak dobehli a riešili, či aj nás zaplaví, keď sa vyleje Morava.

Deti sa postupne učia chápať súvislosti a zoradiť jednotlivé udalosti podľa dôležitosti. Víchrica, búrka s blýskaním a hromami, veľká hmla prirodzene vyvolávajú obavy a strach. V tejto fáze by sme mali dieťaťu pomôcť tým, že mu javy vysvetlíme, vezmeme encyklopédiu (pre väčších) –spoločne zistíme prečo sa to celé vlastne deje.

Pri povzbudzovaní dieťaťa nám pomôžu aj hry, napr. si hromobitie môžeme urobiť aj sami a prekričať tak to vonkajšie. Dve pokrievky, alebo hrniec s varechou urobia slušný rachot …

Pri spoločnom pozeraní televízie zaistí, že aj pri správach o katastrofách detí dostanú od nás primerané vysvetlenie a neostanú „visieť vo vzduchu“ bez toho, že by úplne rozumeli, čo sa deje. Večer pri ukladaní do postieľky nech nám dieťa porozpráva čo všetko cez deň zažilo, či je niečo, čo ho vyľakalo.

Krivka napätia

Veľmi jednoduchou hrou zistíme, čo dieťa v televízii pokladá za napínavé. Je dôležité vedieť, čo dieťa vystraší – rozruší. Nech nakreslí krivku, ktorá vyjadruje jeho pocity napätia. Aj my si môžeme nakresliť svoju krivku. Môžeme si ich navzájom porovnať a hovoriť o tom, prečo sú niekde rozdiely, ako sa menia naše pohľady na to isté, čo sme videli v telke.

Stupne, ku ktorým priraďujeme naše hodnotenie, môžu byť napr.: normálne, napínavé, neznesiteľne napínavé, desiví (strašidelné).

foto: isifa

(Žiadne hodnotenia)

Loading...