Niektoré veci sú jednoducho neuveriteľne dedičné

Nemôžem si pomôcť. V čase, kedy sme my dvaja s manželom dospievali, nás nik nefilmoval, neukladal do databáz. Nemáme ako deťom ukázať zradné či zábavné stránky nášho rastu. A napriek tomu sa ony objavujú v nich neuveriteľnou silou a presnosťou.

Všetko sa objaví v puberte

Najčudnejšie je, že najsilnejšie „dobové efekty“ sa objavujú v čase vzbury proti rodičom ako takým: v puberte. Pravdu povediac, nevieme, či sa smiať alebo plakať. Ono to je na oboje.

Beriem to už s nadhľadom, pretože čo sa s tým iné dá? Iné sa totiž robiť nedá. Možno len ex post si sadnúť a čosi z tej tajnej fľaše dospievania vypustiť na svetlo Božie.. aj keď džin je už dávno von.

Má to svoje nesporné plusy. Napríklad, už presne viem, ako vyzeral a komunikoval môj drahý, aj keď som ho nemala šancu v tom veku zažiť (jedenásťročný rozdiel mi to jednoducho neumožňoval). Pozerám na to naše najstaršie dieťa a mám to pred očami. Vedátorské vyjadrenia. Práškový návod na život. Vášeň pre turistiku a úlety. A hlavne: nepraktickosť vysokého stupňa. Môj manžel hovorí, že je nepoužiteľný pre bežný život. Zúfala by som si, keby som s takým istým exemplárom nežila už vyše dvadsať rokov a neskúšala, že napriek niektorým anomáliám sa s tým žiť dá. Pretože obaja majú neuveriteľne dobré srdce, čo je viac, ako schopnosť vedieť navŕtať dieru do steny. (Stačí, ak to viem ja.)

Dievčenské špecifiká

Alebo tie dva dievčenské exempláre. Konečne sa vidím, hoci teda zdedili po mne fyzicky aj povahovo primálo. Ale jedno nezapreli: vášeň stáť pred zrkadlom. Aby sme boli v obraze úplne, nie je to o ženskej parádivosti. Tentoraz to zrkadlo je dôležité pre …. ehm… samoobslužné čistenie problematickej pubertálnej pleti. Až do takej miery, až je vlastne tá pleť zas… divná. Pamätám si dobre, ako ma moji bratia pre túto sústredenosť na každú vyrážku a jej zlikvidovanie až na 100 rokov dopredu (a zákonité následky na tvári) volali „slečna Škrabanček“. 

Svojim dcéram som to ešte nikdy nepovedala. Ale… vyzerajú rovnako. Až tak, že tá mladšia už ani zrkadlo nepotrebuje na to, aby sa „dokonale“ dokatovala.

Vulkán

Kým to naše tretie dieťa má po mne zvonku len vlasy, povahu má totál moju. Pravdu povediac, niekedy ani neviem, čo by som mu povedala. Pretože ak mu mám niečo vytknúť a niečo mu natrieť, tak by som mala byť ja sama s tým za vodou. Ehm, nie som.

Určite nie, čo sa týka vulkanických prejavov emócií, aj keď je pravdou, že expozičný čas sa u mňa predĺžil a šanujem si toto divadlo na ozaj výnimočné situácie. Ale presne viem, že to vo veku nášho brčkavého so mnou bolo biedne. A mám to teraz pred očami.  Povaha sangvinika je očarujúca, ak vám nevyrastá pod nosom rovnako trafený exemplár. Ale: nežerte ho! (Musíme ho obaja… lebo sa inak nedá!)

Zažiť „konzervu“ v dieťati je fakt podívaná a ja sa niekedy ani môjmu drahému nečudujem, že sa správa, ako sa správa a že pohnúť ho v niektorých veciach je … dril s neistým výsledkom. Máme to doma. Niekto povie, že taká povaha je super. Bár by! A ako v čom. Ak sa vám zatína malá konzerva od začiatku školy až doteraz (a s nástupom berty ešte excelentnejšie), nuž, vybrali by ste si iné predstavenie. Oslia tvrdohlavosť vraj má nejaké biochemické opodstatnenia tušenia nebezpečenstva. V čom spočíva tá naša v piatom prevedení, netuším.

Je pitoreskné presviedčať ho o niečom, počnúc umývaním uší až po učenie sa angličtiny. Rozumné a pragmatické argumenty nefungujú, láskavosť a humor sa míňajú účinkom. Jednoducho musíme neláskavo a nerozumne vziať situáciu skrátka do rúk. Lebo by si dodnes neumyl ani zuby. Dúfame, že z toho vyrastie, ako ten veľký exemplár.

Generácie v génoch

Ešte čarovnejšie je ožívanie génov z generácií pred nami. Tých, o ktorých sme len počuli a nezažili ich. A tak vieme, že naša šestka má nielen vizáž po dedovi, ale aj neskutočný rozprávačský talent a schopnosť zabaviť, rovnako ako geniálny umelecký a muzikálny cit.  Presná kópia postavy mamy môjho drahého v staršej dcére je tak dokonalá, až nemá chybu. Horšie je vidieť, ako obe dcéry podedili po babičkách z oboch strán nie príliš chcenú vlastnosť: ani jedna z nich nepatrí, rovnako ako obe staré mamy, k vyznávačkám poriadku. Môžeme sa len s manželom hádať, po ktorej babičke to majú – či po mojej alebo po jeho. (Lebo tie babičky, paradoxne, mali ešte aj rovnaké krstné meno). 

	Prečítajte si aj: Staromódna matka.

Čo sa ešte vynorí z tajomstiev rodu u nášho benjamína, môžeme len dúfať. Zatiaľ vidíme len presnú stopu silnej cholerickej povahy, dedenú ako neriediteľný extrakt v línii mojich starých rodičov. Len, mať ju doma už vo štvrtom vydaní…

Ale napriek tomu nad nimi všetkými žasneme. A ďakujeme generáciám pred nami, že môžeme ostať aj takto s nimi v spojení, v jednom ťahu, v jednej línii.

(5 hlasov, priemerne: 3,40 z 5)

Loading...