Nie som plyšáková mama

Mária Kohutiarová 2

Nepatrím k mamám, ktoré šialene milujú svoje deti až do straty súdnosti či vlastného ja. A to napriek tomu, že svoju sedmičku by som nevymenila za nič na svete.

Od pôrodnice

Zdroj: ingimage.com

Nie som za studený odchov, ale napriek tomu som nikdy neaplikovala mnohé nesmrteľné rady ani vlastnej mamy, ani okolia, ani odborných kníh či pieskoviskových debát.

Hoci bol každý pôrod pre mňa neuveriteľný zážitok a mať svoje drobčiatko na hrudi prvé minúty je zážitok, ktorý sa nevymaže. Hoci som bojovala o dojčenie aj so sestričkami na oddelení šestonedelia a hoci som si nenechala vziať svoju vlastnú cestu materstva.

Niektoré veci mi napriek tomu prídu stále mimo.

Žiadne prudké vatičkovanie

Nikdy som nevatičkovala v návale prudkej materskej starostlivosti deti do x čiapočiek, kabátikov a nemerala silu prievanu od okna ku posteli, kde práve prídený zázrak spal. Neobávala som sa náhleho prechladnutia vonku, ba ani teploty vody pri kúpaní, o ktorej naša rodinná priateľka povedala, že v takej by si ani ruky neumyla.

Nečítala som etikety na každej fľaške zeleninovej výživy, ak som ju musela kúpiť, či má presne vymedzený obsah živín a či je úplne bio. Nepasírovala som mrkvičky do stavu, v ktorom by sa už aj samé vznášali.

Nemala som depky z toho, že dnes sme zjedli o pol lyžičky menej, ako včera a o tri menej, ako predvčerom. Nekľačala som pred žiadnym mojim dieťaťom a neposkakovala som s táckou, aby som našla niečo, čo by zjedlo, čo by jeho miniatúrnemu  veličenstvu zachutilo.

Nebežala som s každým škrabancom ani pádom do nemocnice na úrazovku. (Aj to, čo sme tam ozaj museli, bohato postačilo na skamarátenie sa s personálom). Nehysterčila som pri prvom smrknutí a nepýtala si antibiotiká pri dvoch zakašľaniach.

Zdroj: ingimage.com

Bola by som rovnaká aj pri dvoch

Neviem, či to je len našim počtom, ale principiálne by som konala rovnako, aj keby som mala iba dva kusy. Dorastali a ja som trvala aj na rastúcej zodpovednosti.

Vždy na začiatku školského roku sme si jasne stanovili pravidlá a ja som povedala, že poznámky za nenapísanie úloh, nedonesenie pomôcok a vyrušovanie na hodine nepodpisujem. Pretože to robiť nemajú. Už som to musela vyjasniť aj niektorým učiteľkám, ale pochopili.

Nedýchala som za nich

Nenosila som desiaty do školy za nimi, ak si ich zabudli. Aj keď bola škola tri minúty od paneláku a mala som to po ceste do škôlky. Rovnako to bolo so zabudnutými telesnými.

Nepísala som za moje deti projekty. Nechodila som orodovať za lepšie známky, a už vôbec nie preto, aby sa mu nepokazilo vysvedčenie. Poznala som a poznám si ich ako staré bačkory – a viem, aké rezervy ešte majú.

Nerobím z detí výkladnú skriňu

Občas sa cítim čudne. Hoci naše deti majú krúžkov vagón a tiež okruh záujmov, nechodila som na žiadne basketbalové zápasy, neskandovala som meno svojho potomka a neolepovala som výkresmi, za ktoré nosili nemálo pochvál a ocenení, na steny vchodu.

Nepchám každému pod nos, ako jedinečne sa darí našim muzicírujúcim deťom, napriek tomu, že si vybrali netypické nástroje a bavia ich. Nerobím si z našich detí svoju výkladnú skriňu, aby som tak dokazovala svoje genetické vlohy, prenesené na deti a nútila iných ochkať nad dokonalosťou mojej výchovy a vedenia.

Zdroj: ingimage.com

Na počudovanie, naše deti o to ani nestoja (mama, nelez tam!) a napriek tomu sa mi vždy pochvala dostane od tých, ktorí tomu rozumejú – a padne nám všetkým skvele.

Bez škrabkania pod bradou

Chváliť – to áno, ale nie pochlebovať, prosím. A rovnako, ako patrí k procesu výchovy ocenenie, patrí k nemu aj konštruktívna kritika a u rodiča to má platiť dvojnásobne.

Mám ako mama cieľ, ku ktorému ich doviesť (v princípoch) a tak sa nevyhnú rovnako principiálnym rozhovorom. Nepotrebujem pri tom kričať, ani sa znižovať, ani diplomaticky vyjadrovať. Niektoré veci ma bolia viac, než ich: pretože dovidím ďalej, kam by to viedlo, ak by som nehamovala… a ja banovať nechcem.

Nedodržanie dohody? Dáme slovíčko, pravdivé, priame, zodpovedné. Prekročenie zákazu? Je mi jedno, že sa tváriš, že už spíš, ale príliš sa ti trasie perina. Len vylez, kuriatko moje, dáme si kolečko. Stratilo si náhle sluch po trojnásobnom napomenutí? Nuž, vrátime ho.

Nie je to príjemné, ani pre mňa – ale potrebné, lebo ty sa musíš naučiť byť čestný, pravdivý a zodpovedný za to, čo ti je zverené. Ako bonus máš, že mama je aj pri týchto neobľúbených rozhovoroch taká vtipná, až zabudneš, že máš vlastne za ušami. 

Inšpirujte sa: Kedy je matka toxická pre vlastnú dcéru? 

Niekedy sa iba škrabem za uchom. Aj za oboma. Zo slovíčok iných mojich kolegýň, ktoré toľko času a energie a slov a snahy vložia do toho, čo robí, prežíva, chce, nechce, ide, nejde ich potomok. A mnohé veci mi prídu… prehnané.

Nie som celkom lenivý rodič podľa toho uja Angličana. Ale možno som slobodnejšia v tom pripravovaní sa na čas, kedy moje deti vykročia do sveta – a nebudú sa musieť držať maminej sukne, aj keď sa k maminmu koláču a slovku vrátia radi.

Proste: nie som mama, ktorá je hebká ako nový plyšáčik za každých okolností. Viete, plyš 24 hodín denne tých predpokladaných 18 rokov spolužitia v jednej kope môže vyvolať prudkú alergiu.

A to nechcem.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. Ja sa s tym tiez v zasade stotoznujem (milovat ale nestratit sudnost)

    ale

    co je zle na tom, ked ma dieta zapas, turnaj, koncert, vystavu a rodicia sa tam idu pozriet, popocuvat ho, zatlieskat mu, pofandit…

    A nemusia sa pri tom vobec nafukovat ako moriak, len ho pri tom normalne rodicovsky podporit a trochu rodicovsky byt zvedavy, ako mu to ide. Jednoducho byt obcas pri tom.

    Podla mna normal… aj bez vzniku alergie na plys

Pridaj komentár