Iba frajerina?

Mária Kohutiarová 6
foto: isifa.com

Bolo leto a my sme sa bavili s kamarátom – profesionálnym záchranárom o vybavení pernamentky na úrazovku. Chodíme tam totiž s našimi deťmi ako na klavír. Srandičky sa skončili v okamihu, keď som sa ho čisto profesionálne opýtala, ktoré prípady vo svojej práci považuje za najťažšie. Paradoxne mi nič nepovedal o ťažkých autohaváriách detí.

Kamarátka fľaška

„Najhoršie je sa dívať, keď vezieš v sanitke na mol opité deti. Nemajú viac ako 12-rokov a nevedia o sebe nič. To je hrôza.“ Podľa jeho slov ich bolo v priebehu mesiaca do 10 – čo mu prišlo veľa, pretože sa vo svojej praxi v našom meste na takýto jav vôbec nepamätá, a to robí prácu záchranára dlho.

Oficiálne štatistiky mu dávajú za pravdu: deti na Slovensku sa s alkoholom stretávajú prvýkrát ako 11-ročné, čo je najskôr v celej Európskej únii. Čo je horšie, deti okolo trinástich rokov už majú bežne periodicitu „rande s fľašou“ 3x mesačne.  Dívať sa preto na palcové titulky bulváru, opisujúce fenomén alkoholizmu u mladých v Anglicku je tak trochu farizejské.

Prečo?

Škrabe za za uchom rodič, ktorý s tým skúsenosť nemá, aj ten, ktorý už vie, ako vyzerá jeho dieťa post opicovom stave. Odpovede štatistík sú jednoduché až strohé: väčšine detí ponúkli alkohol práve rodičia formou „oficiálnych“ prípitkov na sviatky či najčastejšie na Silvestra už vo veku 11 rokov, v 14-tich už s týmto prejavom „dospeláckej pozornosti“ malo skúsenosť vyše 70% detí. Podľa prieskumov u žiakov základných škôl deti považujú za normálne hrknúť si za pohárik po jedle na dobré trávenie alebo na zapitie nervozity či problémov. Je podľa nich aj správne podávanie alkoholu na diskotékach a zábavách a tiež sa značná časť detí priznala k potichu tolerovanému popíjaniu alkoholu doma.

Ďalším faktorom je skutočnosť, že deti sa grupujú do gangov, čo je na jednej strane v ich prechode do puberty a osamostatňovania samozrejmé, na druhej strane je za prvým ochutnaním často krát „hra“ na fľašový záťah, kde ten, kto je frajer, zvládne viac… ak zvládne.

Otázka znie, prečo tieto deti nemajú iný spôsob trávenia voľného času – s rodičmi, v športe či v zaujímavom krúžku, kde ich to drží nielen nad vodou bez alkoholu, ale aj osobnostne pomáha rásť. Ďalšia otázka znie aj takto: vedia rodičia, kde a s kým trávia ich deti čas, kedy oni nie sú doma a ich deti – tiež nie sú doma? Alkohol u mladých nie je totiž už dávno problémom len zapadnutých dedín a anonymity veľkých miest – aj v našom malom mestečku veľmi jednoducho nájdete typické „dúpätá“, o ktorých všetci vedia, kto tam chodí, koľko má rokov a čo tam robí – stačí pohľad na prázdne fľaše lacného, ale aj tvrdšieho alkoholu.

Nájsť riešenie je radou za milión

Pokus s tým niečo urobiť je, aj keď nie je tak viditeľný ako protifajčiarska loby. Začínajú sa uvažovaním o obmedzení reklamy na alkohol – ale ak im práve tento ponúknu doma rodičia či super kamaráti, stráca toto opatrenie značnú váhu. To isté platí o prísnejšej represii za činy vykonané pod vplyvom alkoholu – lebo nás by skôr zaujímala prevencia, ako lacnejšia, jednoduchšia a menej bolestná záležitosť. Zvýšenie cien alkoholu môže na jednej strane urobiť svoje, na druhej strane: príbehy gamblerov alebo závislých na drogách, ktorí už nemajú zábrany okradnúť nikoho od vlastnej rodiny až po cudzích hovoria svoje.

Zvýšiť hranicu veku, kedy si môže človek kúpiť alkohol? V Japonsku či USA je hranica predaja alkoholu zvýšená na rozdiel od Slovenska na 21 rokov, čo môže byť pomocou v zrelosti človeka… ak však bude mať správne vedenie v rodine a správnu organizáciu voľného času vo vedení k niečomu, čo jeho charakter posilní.

Jednoznačné je ale, že problém treba riešiť tam, kde začalo zlyhanie: a to v rodinách. Sadnúť si bez pohárika, bez ponúkania, zato viac času venovať rozhovoru, kamarátskym vzťahom a zázemiu, ktoré dáva viac, ako financie na oblečenie a zábavu. Podľa slov detí z ankiet sú plne informované o tom, čo alkohol pre ich zdravie znamená – napriek tomu asi nemajú alternatívu a pocit, že niekam patria naplno.

Miesto bodky

Svedectvá ľudí, ktorí profesionálne prichádzajú do styku s mladými alkoholikmi,  nie sú príjemné na počúvanie. „Známa firma“, konštatovala kamarátka – zdravotná sestra – po mojej otázke, aká bola nočná služba na centrálnom príjme. „Vyštudovaná vysoká škola, talent ako hrom, rodičia, ktorí ututlávajú kvôli dobrému spoločenskému statusu v meste problém. Bol u nás tento týždeň už druhýkrát. Znovu na mol. Je sa zle na neho pozerať, každý raz máme obavy, či to prežije, lebo to trvá už dlho.“

Takže: čo robia vaše deti, s kým sú?

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (7 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. súhlasím. Minulý týždeň som počula zaujímavý a pravdivý výrok: Nemorálna spoločnosť nie je tá, ktorej členovia sa správajú nemorálne, ale spoločnosť, kde sa takéto správanie toleruje.

    A s tým teda u nás nie je problém… Komunikácia s deťmi a byť dobrým príkladom – podľa môjho názoru najlepšia prevencia.. Ale tam, kde je na prvom mieste finančné zabezpečenie rodiny či riešenie manželskej krízy rôznymi spôsobmi sa nejako za zabúda na duchovnú stránku a ozajstné hodnoty, tam prevencia nemá miesto.. Len nariekanie a riešenie problémov..

    Mala som čo robiť, keď rodina ma považovala za „fajnovú“ Rolleyes za to, že synovi som zakázala alkohol až do chvíle, kým neskončí ZŠ (vtedy bude mať skoro 16) a striktne to aj od neho žiadam, lebo ani my s manželom nepijeme. Každému radím, aby sa držal svojich výchovných zásad, lebo následky musíme „žehliť“ my, rodičia..

    A to teda viem, o čom hovorím, lebo pri bývalom mužovi (gamblerovi) som zažila svoje….

    1. Viem, ze je na to viac nazorov, sama nepreferujem detske sampanske, deckam som ho nikdy nekupila, ved naco?
      Ale ked si spomeniem na svoje detske casy, oslavy s nasimi alebo silvestre a mne naliali dzus alebo vienu do pohara na stopke a ja som si mohla s nimi strngnut s ich aperitivom, citila som sa slavnostne.
      A teraz mam skoro 40 a musim povedat, ze som „nikdy nepila“. Ani v puberte ma to naozaj nikdy nelakalo, a doteraz si tukam len na toho silvestra a prilezitostnej oslave. Moje deci vinka do roka by sa dali spocitat na prstoch, k tvrdemu ani nepricuchnem, pivo si chlipnem od muza po tazkom menu, rum do kolacov nedavam.
      Jednoducho chcem napisat len tolko, ze napriek strnganiu a stopkovym poharom sa nemusi stat z cloveka alkolholik.

  2. My si štrngáme – plastovými pohármi s džúsom alebo len so sirupovou vodou. Pravdu povediac, mám na svedomí pár zábav a plesov bez alkoholu a musím povedať, že trvali do 5 rána, nikoho nednášali, nič nesmrdelo a nik sa neo… Dodnes na to radi spomíname. Niežeby som bola svätý abstinent, v lete sa podelíme o malé pivko a teraz v zime raz za čas to moje deci vínka… a to stačí. Hranice mám jasné, deťom je všetko vysvetlené – hlavne názorne pri ľuďoch, ktorí stratili kontrolu nad sebou. Tam netreba ani veľa hovoriť.

  3. Text plný klišé a bezzubého poúčania. Obsahovo nič, čo by už niekto niekde nebol napísal. P.S. „pernamentka“ je permanentka.

  4. článoček pekný, dobre napísaný… hm je to všetko pravda, len bohužiaľ niekedy zlyhá aj dobrá výchova tak ako aj príklad od rodičov a nastupujú „super kamoši“ pre ktorých je mladý/á stredobodom vesmíru, ale si „musí“ vyskúšať všetko čo sa večer ponúkne, ved nebude sa oddelovať, nebude na posmech, dá si alkohol i cigu i to tvrdšie a v horších scenároch aj drogu …. je to hrozné, chyba určite nastala dakedy pred tými 20-timi rokmi, kedy naše deti vedeli o drogách a výtržnostiach mladistvých len z televíznych novín v zahraničných správach – u nás nič také nebolo. No máme demokraciu, deti svoje práva a rodičia stále ustupujú a ustupujú a ustupujú …psychologovia, učitelia a iní odborníci na výchovu nás ukludnujú, že nová doba, deti sa správajú štandartne ak sú drzé, ochutnajú alkohol a cigarety v 15-tich – vraj objavujú – skúšajú- prvé diskotéky v 16-tich a prvé potraty tiež….hrôza, neviem kto a kedy to zastaví, isté je že takto to ďaleko nedôjde, raz budú aj naši teenageri vychovávajúci a starí, raz sa im to bude vracať,neviem – neviem

Pridaj komentár