Prečítajte si zásady pozitívneho rodičovstva k výchove spolupracujúcich, sebavedomých a citlivých detí z pera Johna Graya, Ph.D., z knižky Muži sú z Marsu, ženy z Venuše a deti sú z neba.
Žiadajte, ale neprikazujte
Pozitívna žiadosť: Šiel by si si umyť zuby, prosím?
Negatívny príkaz: Choď si umyť zuby!
Dbajte na to, aby dieťa malo pocit, že spolupracuje, nie že musí len poslúchať. Dovoľte mu namietať, lebo ak nemá právo odporovať, pýtať sa alebo vyjednávať, potom nežiadate, ale prikazujete.
Nehovorte „Mohol by si?“
Namiesto „Mohol by si to urobiť?“ používajte formuláciu „Urobil by si to, prosím?“ Slovíčkom „prosím“ nešetrite.
Neklaďte rečnícke otázky
Rečnícka otázka | Možný skrytý význam |
|---|---|
Prečo je tu ešte vždy taký neporiadok? | Mal si si izbu upratať. Si zlý, neporiadny chlapec. Vôbec ma nepočúvaš, atď. |
Kedy konečne dostaneš rozum? | Nesprávaš sa primerane svojmu veku. Hanbím sa za teba. Mal by si sa správať celkom inak. |
Prečo biješ svojho brata? | Len zlé deti bijú svojich súrodencov. Si hlúpy, lebo biješ svojho brata bez príčiny. |
Čo je s tebou? | Niečo s tebou nie je v poriadku. Správaš sa čudne. Tvoje konanie sa nedá ničím ospravedlniť. |
Rečnícka otázka
Možný skrytý význam
Prečo je tu ešte vždy taký neporiadok?
Mal si si izbu upratať. Si zlý, neporiadny chlapec. Vôbec ma nepočúvaš, atď.
Kedy konečne dostaneš rozum?
Nesprávaš sa primerane svojmu veku. Hanbím sa za teba. Mal by si sa správať celkom inak.
Prečo biješ svojho brata?
Len zlé deti bijú svojich súrodencov. Si hlúpy, lebo biješ svojho brata bez príčiny.
Čo je s tebou?
Niečo s tebou nie je v poriadku. Správaš sa čudne. Tvoje konanie sa nedá ničím ospravedlniť.
Buďte priami
Negatívne konštatovanie | Pozitívna žiadosť |
|---|---|
Deti, ste veľmi hlučné. | Deti, potichšie, prosím. |
Zasa máš v izbe neporiadok. | Upratal by si si izbu, prosím? |
Nepáči sa mi, ako sa správaš k svojej sestre. | Prosím, buď k svojej sestre láskavejší. |
Nemal by si biť svojho brata. | Prosím, nebi svojho brata. |
Takto sa so mnou nemôžeš zhovárať. | Prosím ťa, takto so mnou nehovor. |
Negatívne konštatovanie
Pozitívna žiadosť
Deti, ste veľmi hlučné.
Deti, potichšie, prosím.
Zasa máš v izbe neporiadok.
Upratal by si si izbu, prosím?
Nepáči sa mi, ako sa správaš k svojej sestre.
Prosím, buď k svojej sestre láskavejší.
Nemal by si biť svojho brata.
Prosím, nebi svojho brata.
Takto sa so mnou nemôžeš zhovárať.
Prosím ťa, takto so mnou nehovor.
Nevysvetľujte
Zdôvodnenie žiadosti | Alternatívny, lepší spôsob |
|---|---|
Je najvyšší čas, aby si vypol televíziu. Dnes si sa už díval dosť. Mal by si robiť niečo iné. | Prosím ťa, vypni televíziu a nájdi si inú zábavu. |
Zdôvodnenie žiadosti
Alternatívny, lepší spôsob
Je najvyšší čas, aby si vypol televíziu. Dnes si sa už díval dosť. Mal by si robiť niečo iné.
Prosím ťa, vypni televíziu a nájdi si inú zábavu.
Prestaňte kázať
Ak dieťa nepožiadalo o informáciu, ktorá síce môže byť užitočná, prednáška vyvolá ešte väčší vzdor.
Nemanipulujte pomocou citov
Nezdôrazňujte svoje pocity, tzn. nehovorte „mám pocit“, „veľmi si ma sklamal“, „veľmi si ma nazlostil“.
Zázračné slovko povzbudzujúce k spolupráci
Používajte vetu so slovkom „Poďme“ (spolu niečo robiť) zakaždým, keď je to možné.
Príkaz | Žiadosť |
|---|---|
Odlož to! | Poďme poupratovať. Odložil by si to, prosím ťa? |
Nenechávaj to tam! | Poďme tie veci poodkladať. Prosím ťa, odlož to na miesto. |
Takto sa s bratom nezhováraj! | Nezabúdajme na úctu k druhému. Prosím ťa, hovor s bratom vľúdnejším tónom. |
Zašnuruj si topánky! | Poďme sa vychystať. Prosím ťa, zašnuruj si topánky. |
Choď si vyčistiť zuby! | Pomaly sa poberieme do postele. Choď si vyčistiť zuby, prosím. |
Vypni televíziu! | Myslime aj na to, že netreba tráviť pri televízii priveľa času. Keď sa tento program skončí, vypni to, prosím ťa. |
Poď večerať! | Poďme sa najesť. |
Prestaň toľko rečniť! | Vypočujeme si teraz mamu. Prestaň rozprávať, prosím. |
Zjedz tú zeleninu! | Nezabúdajme, že zelenina je veľmi dôležitá. Zjedz ju, prosím. |
Jedz vidličkou a neprehŕňaj sa v jedle! | Nezabúdajme na slušné stolovanie. Prosím ťa, jedz vidličkou, nie rukami. |
Príkaz
Žiadosť
Odlož to!
Poďme poupratovať. Odložil by si to, prosím ťa?
Nenechávaj to tam!
Poďme tie veci poodkladať. Prosím ťa, odlož to na miesto.
Takto sa s bratom nezhováraj!
Nezabúdajme na úctu k druhému. Prosím ťa, hovor s bratom vľúdnejším tónom.
Zašnuruj si topánky!
Poďme sa vychystať. Prosím ťa, zašnuruj si topánky.
Choď si vyčistiť zuby!
Pomaly sa poberieme do postele. Choď si vyčistiť zuby, prosím.
Vypni televíziu!
Myslime aj na to, že netreba tráviť pri televízii priveľa času. Keď sa tento program skončí, vypni to, prosím ťa.
Poď večerať!
Poďme sa najesť.
Prestaň toľko rečniť!
Vypočujeme si teraz mamu. Prestaň rozprávať, prosím.
Zjedz tú zeleninu!
Nezabúdajme, že zelenina je veľmi dôležitá. Zjedz ju, prosím.
Jedz vidličkou a neprehŕňaj sa v jedle!
Nezabúdajme na slušné stolovanie. Prosím ťa, jedz vidličkou, nie rukami.
Berte do úvahy temperament dieťaťa
- Citlivé deti treba vypočuť a prejaviť im porozumenie (Ak citlivé dieťa prežíva vnútornú bolesť a zápasí s problémom, treba k nemu pristupovať s empatiou a uznaním. Nepokúšajte sa rozveseliť deprimované dieťa. Je to najväčšia chyba, akej sa rodič môže dopustiť.).
- Aktívne deti potrebujú prípravu a organizáciu (aktvíne dieťa musí vždy vopred vedieť, aký je plán, aké sú pravidlá a kto je šéf).
- Vnímavé deti potrebujú usmernenie (vnímavé deti spoznávajú samy seba prostredníctvom svojich reakcií na zážitky).
- Receptívne deti potrebujú rituál a rytmus (Zúčastniť sa znamená pre receptívne dieťa pozorovať. Receptívne deti sa väčšinou vzpierajú zmenám.)
Správne načúvajte a prejavte porozumenie
Príklad 5-ročné dieťa chce napr. zákusok, ale matka si želá, aby ho zjedlo až po večeri.
Dieťa: Mami, chcem zákusok.
Mama: O chvíľu bude večera. Počkaj, kým sa navečeriame a potom si ho môžeš dať.
Dieťa: Ale ja ho chcem teraz…
Mama: Viem, že ho chceš teraz. Zlostíš sa, lebo som ti ho nedala. Ale aj tak musíš počkať, kým sa navečeriame.
Dieťa: Nikdy nedostanem, čo chcem. Nechcem čakať.
Mama: Chápem, že si smutný. Máš chuť na zákusok, ale nechceš tak dlho čakať.
Dieťa: Ten zákusok vôbec nedostanem. Nikdy nedostanem, čo chcem. Veď chcem iba jeden. Prečo ho nemôžem dostať?
Mama: Viem, bojíš sa, že ti zákusok vôbec nedám. Ešte chvíľu potrvá, kým sa ho dočkáš, ale určite ho dostaneš. Sľubujem. Poď ku mne, nech si ťa objímem. Veľmi ťa ľúbim.
Deti musia mať pocit, že ich chápete a ľúbite a potom už túžia len po vašom objatí.
Skôr ako dieťaťu niečo prikážete:
- ho o to požiadajte,
- ak sa vzpiera, vypočujte si ho a uspokojte jeho potrebu,
- ak to nepostačí, ponúknite odmenu,
- ak ani to nezaberie, rozkážte mu
- „Chcem, aby si si odložil šaty.“
- „Prestaň rozprávať a spi.“
Keď prikazujete nepodliehajte emóciám, nekričte ani sa nerozčuľujte (krik nepomáha!). Ak sa už stane, že sa neovládnete, ospravedlňte sa: „Prepáč, že som na teba kričala. Nezaslúžil si si to. To nie je dobrý spôsob komunikácie. Urobila som chybu.“
Dodržiavajte nasledujúce zásady:
- Smieš byť iný – ľudia sú rozdielni, ale to neznamená, že niektorý z osobnostných typov je lepší ako ostatné.
- Smieš robiť chyby – mnohí rodičia sa dopúšťajú omylu, keď od malého dieťaťa vyžadujú, aby sa správalo rovnako zodpovedne ako devätnásťročný mladý človek.
- Smieš prejaviť negatívne emócie.
- Smieš chcieť viac – vďaka tomu sa naučí dieťa vyjednávať.
- Smieš hovoriť nie, ale nezabúdaj, že šéfmi sú mama a otec – dovoliť dieťaťu odporovať neznamená, že rodič urobí, čo si želá dieťa.
Spracované z knižky: Muži sú zMarsu, ženy z Venuše a deti sú z neba. (John Gray, Ph.D.)
(8 hlasov, priemerne: 3,40 z 5)
Loading...
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Ako uvoľniť upchaté dutiny
Piata choroba
Koľko eur na dieťa dostanem v roku 2024 (prehľad súm)
Prídavky na dieťa 2024
Rodičovský príspevok 2024
šiel by si si umyť zuby, prosim?
Šiel by si sa laskavo napapať?
Prosim ťa, so mnou takto nehovor?
….
žeby až tak? Prosim je sice zázračné slovo, ale prosiť dieťa aby šlo na záchod, do postele a pod?
šiel by si si umyť zuby, prosim?
Šiel by si sa laskavo napapať?
Prosim ťa, so mnou takto nehovor?
….
žeby až tak? Prosim je sice zázračné slovo, ale prosiť dieťa aby šlo na záchod, do postele a pod?
šiel by si si umyť zuby, prosim?
Šiel by si sa laskavo napapať?
Prosim ťa, so mnou takto nehovor?
….
žeby až tak? Prosim je sice zázračné slovo, ale prosiť dieťa aby šlo na záchod, do postele a pod?
Mám pocit, že sa to s tou kvázi pozitivitou v poslednom čase preháňa.
A chcem vidieť rodiča, ktorý bude úplne pokojne po 19 krát v priebehu dvoch hodín hovoriť svojim 3 deťom milým hlasom aby boli láskavo tichšie. Alebo bude v trojminutovom dialógu prejavovať porozumenie vzdorovitému štvorročnému decku, keď mu do toho vreští bábätko, pripaľuje sa príkrm, práve stúpil na kúsok stabnice a bolí ho hlava.
A ak náhodou nie sme úplne totálne pozitívni a milí a slušní za každých okolností, a náhodou zvýšime hlas, budeme sa ešte aj ospravedlňovať?! Čo sa potom to decko naučí o živote? Že všetci okolo neho sa musia správať ako na kurze etikety, alebo sa mu ospravedlniť? Tak to predsa v živote nefunguje…či žijem v inom svete?
Myslím, že takéto filozofie o výchove sú už za hranicou normality a zbytočne spôsobujú mladým, neskúseným rodičom stres z toho, že nie sú dokonalí, prípadne že škodia svojmu dieťatku.
Mám pocit, že sa to s tou kvázi pozitivitou v poslednom čase preháňa.
A chcem vidieť rodiča, ktorý bude úplne pokojne po 19 krát v priebehu dvoch hodín hovoriť svojim 3 deťom milým hlasom aby boli láskavo tichšie. Alebo bude v trojminutovom dialógu prejavovať porozumenie vzdorovitému štvorročnému decku, keď mu do toho vreští bábätko, pripaľuje sa príkrm, práve stúpil na kúsok stabnice a bolí ho hlava.
A ak náhodou nie sme úplne totálne pozitívni a milí a slušní za každých okolností, a náhodou zvýšime hlas, budeme sa ešte aj ospravedlňovať?! Čo sa potom to decko naučí o živote? Že všetci okolo neho sa musia správať ako na kurze etikety, alebo sa mu ospravedlniť? Tak to predsa v živote nefunguje…či žijem v inom svete?
Myslím, že takéto filozofie o výchove sú už za hranicou normality a zbytočne spôsobujú mladým, neskúseným rodičom stres z toho, že nie sú dokonalí, prípadne že škodia svojmu dieťatku.
Mám pocit, že sa to s tou kvázi pozitivitou v poslednom čase preháňa.
A chcem vidieť rodiča, ktorý bude úplne pokojne po 19 krát v priebehu dvoch hodín hovoriť svojim 3 deťom milým hlasom aby boli láskavo tichšie. Alebo bude v trojminutovom dialógu prejavovať porozumenie vzdorovitému štvorročnému decku, keď mu do toho vreští bábätko, pripaľuje sa príkrm, práve stúpil na kúsok stabnice a bolí ho hlava.
A ak náhodou nie sme úplne totálne pozitívni a milí a slušní za každých okolností, a náhodou zvýšime hlas, budeme sa ešte aj ospravedlňovať?! Čo sa potom to decko naučí o živote? Že všetci okolo neho sa musia správať ako na kurze etikety, alebo sa mu ospravedlniť? Tak to predsa v živote nefunguje…či žijem v inom svete?
Myslím, že takéto filozofie o výchove sú už za hranicou normality a zbytočne spôsobujú mladým, neskúseným rodičom stres z toho, že nie sú dokonalí, prípadne že škodia svojmu dieťatku.