ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia
Rodinka
inzercia

19.06.2017verzia pre tlač


Ako vychovať psychicky odolné deti. 10 zásad

Autor: Josi Salemová, Jordánsko

Mnohé z vás to budú opäť považovať za teoretické bláboly, ktoré sa v zhone bežného dňa nedajú praktizovať.

Ale niektorým pošepnú: „nebežte tak rýchlo, nehovorte s deťmi o automatických veciach ako automat, rozmýšľajte, cíťte, filozofujte a tvorte novú osobnosť ... aj pri natieraní rožka syrom“

 

 

Mama a dcéra

 

Učte deti empatii,

odovzdávajte im schopnosť vedieť sa vcítiť do položenia iných.

 

 

Počúvajte ich

a učte ich vzájomne komunikovať.

 

 

Hovorte poztívne,

Pozmeňte vaše vyjadrovanie.

 

 

Jedinečné

Nájdite spôsob, ako milovať dieťa, aby sa cítilo byť jediným a váženým.

 

 

Prijímajte ho také, aké je.

Pomáhajte mu, aby malo realistické očakávania a ciele.

 

 

Úspešné

Umožňujte mu rozvinúť sa v oblastiach, v ktorých sa mu darí: každé dieťa má mať zážitok vlastného úspechu.

 

 

Neúspech

Poukazujte na to, že neúspechy sú príležitosťou učiť sa.

 

 

Zodpovednné

Pomáhajte dieťaťu rozvíjať ducha zodpovednosti, súcitu a pozornosti vo vzťahu k ostatným.

 

 

Vie riešiť problémy

Ukážte mu, aké je dôležité vedieť riešiť problémy, vyberať si, rozhodovať sa.

 

 

Vhodné tresty

Sankcionujte ho prostriedkami, ktoré mu umožnia dobrovoľne sa podrobiť disciplíne a podporia jeho sebaúctu. 

 

 

Súvisiace články

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.3 z 5. Celkom 15 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Komentáre

Komentáre k článku
Gabi napísané 06.04.2015 10:21 answer email

Dakujem za suhrn, Niekedy je dobre si to takto v kope precitat a trochu vážiť každý akože výchovný krok dopredu. Vdaka.

alzbetka napísané 26.05.2010 11:28 answer email

ahojte.mam velky problem so svojim symon ma 5rokov a je hrozne neposlusnya drzy...mna neposluchne poslucha iba manzela a to len vtedy ked zvysi hlas a vytiahne remen.muz chodi ma tyzdnovky niekedy je aj dva tyzdne prec v zahranici a ja si nemozem dat rady....dobre a mile slovo nepomoze tak co potom?

Lea Cisková napísané 01.06.2008 17:09 answer email

Ahojte nahodou som tu zasla a pacia sa mi vase nazory a ja mam prave taky problem z mojim zbojnikom a neviem si rady a vsade hladam radu kde sa da tak budem rada ak mi poradite a napisete svoj nazor

mam skoro trojrocneho chlapceka ktory si vyzaduje vela trpezlivosti je asi v obdobi ked vsetko chce a ja si neviem vymysliet trest pochvali su moje bozky objatia a chvala ale trest mi akosi nejde skusala som ho davat sadkat na stolicku ako som to videla uz v telke ale nepomohlo byvam z rodicmi a ja uz pracujem druhy mesiac ale ocividne vydim zmeny v jeho spravani je zo starymi rodicmi a oni mu vsetko dovolia vlastne nevedia si stat za slovom a potom mu to radsej dovolia a mne stoho rastu rohy smileked vstanem tak sa mi zda ako keby bol hluchy a nepocuva a skusala som aj pekne slovo ale nic dalej sa robil ze nepocuje ale ked sme sami ide to ako po masle je zlatucky nevravim ze na vsetko ma pocuvne ale je to uplne ine som nanho sama pretoze manzela nemam

LaVyrle napísané 26.03.2005 14:04 answer email

Ja si nemyslím, že toto sú teoretické bláboly, ale naozaj sa treba stále učiť byť dobrým rodičom, aj keď je to niekedy ťažké. Ja sama svoje dieťa milujem, rešpektujem som naň hrdá a nekonečne šťastná, že ho mám. Z tohto postoja vychádzam. Keď mal dva roky, začalo sa u nás "strašné"obdobie protestov, bol zaumienený, tvrdohlavý, ako keby nás skúšal čo ešte vydržíme smile pravdupovediac párkrát nás aj "vytočil" a tak som sa odišla do inej izby predýchať, inak by som mu aj šuchla na zadok. Potom sme však naše výchovné pôsobenie otočili štýlom : ty si dobrý chlapček, ja viem, že nebudeš búchať kamaráta, pozri kaí ste vy kamaráti, môžete sa spolu takto hrať..." Úplne očividne sa začal meniť v tom zmysle, že ho nepustilo to, že mu verím, že ho chválim, tak on to predsa nemôže urobiť zle. Keďže naše dieťa je veľmi živé, taký malý, správny, ale aj náležite energický chlapček, potrebuje aj hranice a jasné mantinely, ale snažíme sa, aby tie hranice neboli obmedzujúce, aby boli pre neho jasné, tiež dôvody týchto hraníc treba vysvteliť a väčšinou mu dávame aj možnosti, takže si môže vybrať. Napr. keď ideme von a on nemá "gumáky" a von sú miesta kde sú hlbšie mláky...môže si vybrať, buď pôjde za ruku alebo bude obchádzať mláky (pretože inak bude mať mokré nožičky) alebo zostaneme doma. Na 99% to funguje. Takže hlavne treba mať pozitívny prístup, dieťaťu dôverovať, prejavovať mu lásku a záujem aj keď je neposlušný (často počuť hlášku od maminiek typu : "tak ja ťa teraz nechcem alebo neľúbim")

lenka napísané 13.03.2005 17:12 answer email

Mám 4,5 ročného chlapca. Snažím sa k nemu správať tak ako chcem aby sa správal on ku mne. Keď niečo od neho chcem poprosím ho alebo mu ponúknem pomoc. Nie je to vždy jednoduché, ale tá správna cesta je podľa mňa vždy zložitá. Samozrejme niekedy si neuvedomím a rozkazujem. Snažím sa tomu vyhýbať. Nemám rada keď ma niekto usmerňuje tak sa to snažím nerobiť ani manželovi ani malému. Držím sa pravidla:"Čo nechceš aby ti robili iný, nerob to im to ani ty." Neviem ako by sa vám páčilo, keby na vás niekto vrieskal aby ste urobili to a hento, potom že vám to strašne trvá... nehovorím o tom že deti nemajú mať hranice. Je pritom veľmi dôležité aby sme boli dôslední. Neustále vysvetľovali. Veľmi sa mi páči názor Nikolety T.

ksichta napísané 23.02.2005 22:19 answer email

Baby pred pár dňami som zažila riadnu hádku s jedným človekom. Pochopila som, ako sa citia deti, keď na nich niekto bliaka. Ja osobne som sa úplne zablokovala (nie naschvál). Jednoducho stalo sa niečo, čo ma dosť prekvapilo. Mala som pocit, že sa to všetko odohráva mimo mňa a ja som si ako robot kľudne robila svoje - jednoducho blok, vzdor, vzbura. Keď na svoje dieťa kričím, alebo je pod veľkým tlakom podvedome asi reaguje tak isto. Zdôrazňujem "podvedome!!!", nemôže za to. Zažila som to sama a ako vravím dosť ma to prekvapilo. Teraz chápem, že keď deti poháňame alebo v hneve na ne vybuchneme, je to len vylievanie našej zlosti - nedosiahneme nič. Lenž e ja sa niekedy bohužiaľ neviem ovládnuť :(.

JaNa napísané 21.02.2005 09:26 answer email

reagujem na NikoletuT. To je presne ono co som sa dozvedela z knihy Gray-Deti su z neba... Deti do do 8 rokov nemaju vyvinute log. myslenie. myslia v obrazoch. Ked poviem nestoj blizko televizora, ono to nema ako rozumiet. Predstavi si to a bude stat. Spravne: zastat si sem ku mne, prosim ta. Velakrat takto dospeli hovoria. a potom z nich vyrastu" zle a neposlusne deti".. . Velakrat manzela upozornujem zla formulacia, on je uz nato alergicky. Ale ja si zastavam to, co je predsa nemozne od dietata ocakavat. Deti vedia dokonale napodobnovat a to si mylia dospeli, ze su ako oni az nato, ze nemaju rozvinute log. myslenie. my si vieme vyvodit aj dosledky logicky. Deti nie, len napodobnuju!!!!!! Je to naozaj dolezite vediet pri vychove.

Renáta napísané 20.02.2005 06:53 answer email

Je veľmi ľahké o tom hovoriť,oveľa ťažšie je to už v praxi.Mám dojem ,že nie je problém v deťoch,ale v nás rodičoch.Ja mám 4deti.Dvoch synov 16 a 14 ktorí sa nám narodili a dve dcérky 4 ročné,ktoré sme si vzali s detckého domova.Snažím sa vždy hovoriť svojim deťom,aké sú úžasné.Aké sú šikulky/tým menším/s tými väčšími je už iní slovný prejav.A je nádherné keď samé prídu za mnou, keď sa im niečo podarí a povedia mi .Však som šikovná,zvdládla som to ,však? Snažím sa v deťoch vybudovať svoju hodnotu,aby si sami verili a keď sa im niečo nepodarí tak poviem,že nabudúce to zvládnu.Samozrejme že im nedám utierať prach na miestach,kde by mohli niečo rozbiť.Ale keď vezme vysavač a pár krát poťahá po zemi,tak z hrdosťou rozpráva,ako mi pomáhala.A potom sa idú pobiť,ktorá čo najskór začne utierať riadik.Keď to sledujem aj pri iných rodinách,kde si vzali detiťčky z DD ale aj v rodinách kde sú len biologické deti,že ako rodičia,máme veľké nedostatky.Buď si deti nevšímame a zakazujeme im všetko, alebo sme v druhom extréme a deti s nami manipulujú a skáčeme ako oni pískajú.Ale aj psychycky zdravé a aj trošku labylnejšie ratolesti,chcú ,aby mali rodičia pevné hranice avšak aby boli dané s láskou a láskou boli rešpektované.Je dôležité,aby sme si uvedomili,že naše deti vycítia falošnosť a klamstvo on nás.A čo vidia na nás,to si odnesú do života-nie to čo im hovoríme.

TatianaH napísané 17.02.2005 21:31 answer email

Ja mam 3 deti, najstarsia ma 9, druhy 3 roky a tretia pol roka. Zacinam pozorovat ake dolezite je venovat sa detom plne uz odmala. Pri najstarsej dcere som musela nastupit do prace uz po roku a tak mala bola cez den u jednej starsej pani. Ta sa jej sice venovala vramci svojich moznosti, ale predsa len mama je mama. Az teraz zistujem, ako malo som sa jej venovala. Na niektore veci je uz neskoro, hoci sa to da este napravit, ibaze si to vyziada ovela viac prace. Tiez sa snazim mysliet pozitivne a tak isto vediem k tomu aj svoje deti. Ked si deti navzajom ublizia, moja prva otazka je, ci si uvedomuje, ze toho druheho to boli a ci chce, aby aj to druhe dieta sa k nemu tak spravalo, ako ono k nemu. Podla mna, velmi vela robia postoje rodica a dieta si ich berie ako vzor svojho spravania. Ja som napriklad od mala bola zakriknuta a nesmela a bohuzial manzel takisto, takze si myslim, ze aj moje deti " zdedia " tieto vlastnosti po nas. Snazim sa zmenit niektore svoje postoje a hlavne povzbudzujem svoje deti pri hocijakom ich uspechu, aby mali viac sebavedomia. Ked si spominam na svoje detstvo, tak to boli same zakazy, same negativizmy- nerob to, aj tak sa ti to nepodari, nech to, rozbijes to a pod. A vsetky rozhodnutia robili rodicia za nas...

Maruska napísané 17.02.2005 09:24 answer email

Nikoleta, s tym plne suhlasim. Dokonca si myslim si, ze faza negativizmu, ktora sa objavuje u deti vo veku 1-2 rokov je priamym vysledkom nasho negativneho vyjadrovania. Ja som sa totiz pristihla, ked maly zacal lozit, ze mu v kuse hovorim, nie, nie, nie (nerob to, nechod tam, atd). Bola som zo svojho vyjadrovania zhrozena a tak som zacala a skusam vyjadrovat sa a usmernovat dieta inak, pozitivne. Som zastancom pozitivneho myslenia a som presvedcena, ze to ovela lepsie a jednoduchsie funguje takto, aj ked je to ovela narocnejsie sformulovat pozitvny odkaz na to, aby sa nechytal svetla sviecok... smile

NikoletaT napísané 17.02.2005 03:06 answer email

Ja 100% suhlasim s tym "hovorte pozitivne". Dokym som ja nebola v situacii, kde som videla ako zakazy vlastne cloveku nepomozu, nechapala som tu logiku. Raz mi na konferencii zhabali tasku, co som mala odlozenu s tym, ze to tam nechat nemozem, lebo je to nebezpecne, mozna bomba atd. Tak som sa ich pytala, ze kde si to teda mozem odlozit. Furt len omielali to, ze to nemozem nechavat len tak lezat, ale to mne vobec nepomohlo s tym, co MOZEM teda vlastne urobit.

Po tomto incidente som si uvedomila, ze rodicovske prikazy nepocuvane prevazne preto, ze su zle formulovane. Ale zoberte si priklad zo strany decka. Stoji na kachliciach pri jazere a hadze don suchy chlieb pre cajky. Povies mu "Nestoj tak blizko pri brehu". Co mu to vlastne pomoze? Ako vie, ci splna alebo nesplna tvoju poziadavku "blizko"???

Ked mu namiesto toho poviete "Stoj tu, za touto druhou farebnou kachlicou, aby si nepadol do vody" je jasne, co od neho cakate. Navyse vy sa akoby stavate jeho spolocnikom, lebo mu pomahate v tom, co chce dosiahnut (krmit cajky a som si ista, ze dieta do vody spadnut netuzi!!!), nie zakazujete.

Zo zaciatku som si pripadala sprosto, ale po case to cloveku pride prirodzene, a prisaham, ze to ma lepsie vysledky. Nie 100%, ved co v zivote je stopercentne?

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

inzercia