ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
sobota 19.08.2017 | meniny má Lýdia  
VychovávameUspávanie

Uspávanie

 Návrat, redakcia   04.11.2010   7

Keď sa blíži noc a tma, ľudia sa zhromažďujú okolo ohňa – tvárou k plameňom a chrbtom k temnote, neznámu a nebezpečenstvu.

Chcú byť spolu – zomknutí, blízko pri sebe, aby sa cítili bezpečne.

Aj vaše dieťa podstupuje každý večer svoju cestu do tmy a noci, ríše spánku.

Aká je brána, ktorou do nej vojde?

Lemovaná hviezdami, anjelmi a dobrými vílami, ktoré ho prevedú do snov, kde pokračuje v hrách?

Alebo diera do tmy, za ktorou číhajú červené oči strašidiel, aby ho desili a nedali mu spať?

A hlavne: Aká je vaša rodičovská rola v tejto každodennej momentke?

Kde je vaše miesto?

Máte moc zahnať démonov strachu a obklopiť dieťa teplom bezpečia a istoty, keď sa vonku zotmie?

juraj(at)navrat.sk

Poďme sa spolu rozprávať, ako uspávame naše deti

Ako ste to zažili v svojom detstve?

Ako ste si to predstavovali, ked ste na vaše dieťa čakali?

Ako to žijete dnes?

Čo je krásne, čo je nové, čo je tažké, čo vás hnevá, čo vás rozosmúti, čo vás dojme?

Podelte sa so svojimi skúsenosťami

- v diskusii, v tomto článku, v komentároch pod krátkymi filmami o uspávaní, zahlasujte v našej ankete: V akom veku by sa dieťa malo naučiť zaspávať bez rodičov?

Tešíme sa na čítanie o tajuplných zákutiach rodičovstva v týchto jesenných dňoch.

hana(at)rodinka.sk

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 1 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie

Komentáre k článku
pehava napísané 12.11.2010 14:11

o zaspávaní by som pri počte našich detí mohla napísať knihu. :-). Isté je, že som nikdy nepochybovala o tom, že deti sú osobnosti, každé má iné potreby a potrebujú cítiť blízkosť svojich rodičov aj pri zaspávaní - naše isto. Možno je to z toho môjho podvedomého reflexu, že moja mama je stále vytočená z toho, koľko času venujem stále /najstarší má 13, majmenší bude mať / večernému rituálu a uspávaniu sa. Som predsa mama, a kým ma potrebujú, tú chvíľu im dám - aby spali v pokoji a ja som bola tiež pokojná, že spia dobre. Prešli sme cez spanie v posteli /tiež sme bývali v noci 4 v jednej posteli, ráno nás bolo aj poviacej :-)/, cez uspávanie so spievaním, rozprávkami /prosím, nie z knižky, vymyslenú, tie sú lepšie!!!/, teraz frčíme na príbehoch o našich predkoch... a deti sú fascinované... hlavne tým, že sme tu pri nich. Že ich nenecháme samých, hoci sú už veľkí. Lebo rodičmi sme do smrti - našej či ich - a tie večerné seansy majú napriek istým pravidlám /však, poznáme, nedá sa ísť 100x cikať, kakať, piť, papať, bojí, bolí, s perinou, bez periny, teplo, zima, ponožky, tlačí vankúš, bolí hlava a iné perly večerné/ majú svoje nádherné intímne rodinné čaro, kedy asi najviac cítiť súdržnosť a vzájomné teplo... keď mi špunt povie: maminka, ja ťa ľúbim, a objíma ma taký voňavý, nádherný, s očkami čo žiaria... čo je viac? A potom aj tí veľkí si nenechajú ujsť objatie, pusu a krížik na čielko - lebo sme svoji a máme sa radi, patríme k sebe. Aj večer.

hana@redakcia napísané 11.11.2010 14:27

Na temu termoforik ma napada jedno vesele rozpravanie od kamaratky. Tiez maleho vyuzivali pri spolocnom spani takymto sposobom;-)

v okamziku, kd sa rozhodli dieta vystahovat, tatina z nedostatku tepla seklo. Tak sa chuapec vratil do spolocnej postele a zili stastne dalejsmile

timuška napísané 11.11.2010 14:00

Náš synček spinkal po narodení vo svojej postieľke. Počas náročných nocí, keď už ani jeden z nás rodičov nevládal od vyčerpania vstať a priniesť malého na najdojčenie do manželskej postele, objavili sme čaro spoločného spania. Kedže naša posteľ má úctyhodné rozmery, nikto nebol obmedzovaní. A tak sme spali buď spolu, alebo synček v postieľke - konča našej postele. Keď už bol dosť ťažký a mala som ho problém po nadojčení a zaspaní premiestniť do postieľky, ostal medzi nami už natrvalo 8-) A zvykli sme si na to všetci. Volali sme ho: náš malý termofórik, macík plyšáčik a obaja s manželom sme sa večer, keď sme išli spať, k nemu pritúlili a vybozkávali... A bolo to aj veľmi pohodlné, najmä pre mňa, lebo sa vedel sám obslúžiť - dal si mliečko, podľa potreby :-))) Keď mal 3 a trištvrte roka, kúpili sme mu novú posteľ - úžasňackúúúú, obliečky s mackom Pú, nálepkové dekorácie atď... a a vysťahovali sme ho. Ale posteľ je v spálni, lebo sme v 2 izbovom byte. Dohodli sme sa, že mliečko si už nedáme, lebo sa pokazil cicíček :-) a tak musím každý večer vymyslieť novú rozprávku - väčšinou na motíve toho, čo sme cez deň zažili, lebo to mu robí veľkú radosť a počúva ako netopierik a potom už len odfukuje a my s manželom máme opäť celú posteľ len pre seba... Ale dokedy.... ???

bramama napísané 06.11.2010 10:04

zwinker pri prvom synovi som si nastudovala prislusnu literaturu a snazila sa dodrzovat pravidla zwinker ritualy, presna hodina spania, sam v postielke, vstavala som na kojenia, ziadna spolocna postel zwinker

a vysledok je, ze aj teraz, ked ma 8, obcas v noci prilezie a tak sa tlacime v posteli 5 zwinker ale prisla som na to, ze mi to tak vyhovuje, mat krpcov pri sebe, nenervovat sa podla nejakych ocakavani, netlacit sa niekam, na co proste nemam zwinker

asi za to mozu moje praveke brlhove pudy, ci co. kazdopadne, ludia sme rozni a kazdemu je v pohode nejak inak. neexistuje jedine spravne riesenie.

btw: to vsak neznamena, ze obcas ticho nezavidim svagrinej, ktora to ma s detmi presne tak, ako pisala miriam zwinker

lubina napísané 06.11.2010 00:22

Miriam moje deti sú o rok staršie od tvojich a veru nespávajú od narodenia samé.Pri prvom sa to ani nedalo lebo nám to nedovolili okolosti,bývali sme u našich takže sme boli v jednej izbe všetci traja.Ale mne to ani nevadilo,lebo malá od narodenia spávala v noci krásne,málokedy sa zobudila.Ale to bolo v nej,ja som do toho nezasahovala,že ako bude spávať v noci.No a keď sme mali druhé bábo,už vo vlastnom byte,tak malý aj tak bol s nami v spálni.Jednak preto lebo mne príde trošku kruté strčiť tak malé dieťa do detskej izby,veď potrebuje cítiť prítomnosť mamy.Navyše som kojila aj v noci takže ani nebolo možné také čosi a dokonca občas zostal v noci spinkať pri nás,lebo pri tolkom nočnom vstávaní a počte krmenia cez deň aj v noci,som niekedy priznám sa nebola schopná dať ho zas do postielky,dosť často sme aj zaspali pri krmení.Ale na druhú stranu,malý nemal problém spávať vo svojej postielke,aj zaspať bez prítomnosti kohokolvek z nás.Od roka je tiež v detskej izbe.Velmi rýchlo pochopil aká je to paráda a tiež že sa všetci konečne v pohode vyspíme.No a tiež sme mali večerný rituál kupania,natierania,papania a ukladania na spanie.Ale to asi nebolo to,čo pomohlo mojim deťom bez problemu spávať bez nás a myslím že naučiť sa to nedá.Každé dieťa je iné.Niektoré spávaju takto a žiadny problém alebo len menší problemik a iným deťom trvá hodne dlho kým sa večer rozhodnú že konečne idú spať.Moje krsniatko je také,tam nepomáhaju rituály ani nič podobné.Priznám sa,že ja som si myslela že len moje deti chodia do postele pred osmou večer,kým neprišlo zistenie z okolia,že vela ostatných maminiek ktoré poznám,tiež dáva deti spať o osmej.

Gratulant napísané 04.11.2010 23:57

Celkom som nepochopila v com bolo to že ´ste ich ucila ´ zaspavat samé? Kúpanie, masáž...atd.ked nikdy nenastala situácia žeby deti protestovali a šli aj do zachvatu z toho že chcú prítomnosť mamy či otca tak ste len mali šťastie a možno Vám závidieť, že ste ich nič nemuseli učiť. Verte, že existuju deti ktorým by vás postup k pokojnemu zaspatiu nestačil.

miriam napísané 04.11.2010 12:45

Ahojte. ja som matkou dvoch detičiek 4,5 roka a 2,5 roka. Obidve deti som od narodenia učila zaspávať samé. Večer som ich okúpala, nasledovala večerná masáž s telovým mliečkom, napapali sme sa a po odgrgnutí som ich uložila do postielky, zhasla svetlo a odišla z izby. Dvere som nechala pootvorené a nikdy som nemala problém, žeby diaťa nechcelo zaspať samé a dožadovalo sa prítomnosti niektorého z rodičou. Ani som nemal ten problém, že dieťa spalo medzi rodičmi v posteli a potom mali problém naučiť ho spať v postielke, lebo plakalo. staršiu dcéru sme dali do vlastnej izbyčky, keď mala 2 roky a to zdňa na deň a nebol žiaden problém v noci, žeby sa bála tmy,alebo samoty Teraz už sú detičky väčšie a jedného, čoho sa každý večer dožadujú kým vypijú mliečko je prečítaná rozprávka. potom im dám obom božtek, zhasnem svetlo a odídem preč. Obaja bez plaču a akého koľvek problému zaspia. toto je moja skúsenosť z materstva a neľutujem, že som to takto robila, teraz, keď sú už deti samé vo svojej izbe sa neboja ani tmy, ani samoty.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Tehotenska abeceda Poh - Popô
18.08.2017   0
Dnes začneme pekne zostra a povieme si niečo o pohlaví. Ale tiež o polohách plodu a psychózach.
Sex v tehotenstve
16.08.2017   0
Všetkých nastávajúcich rodičov trápi otázka, či sa môžu milovať, a ak áno, tak dokedy je to vhodné, či neublížia stykom svojmu dieťatku...
Cukrovka v tehotenstve
14.08.2017   0
Kedy je vyššia pravdepodobnosť, že sa rozvinie? Ako sa zisťuje? Prinášame rozhovor s diabetologičkou.
babetko
Quinoa a jogurt z bobuľovín (od 10. mesiacov)
19.08.2017   3
Vedeli ste, že quinoa obsahuje 2x viac vlákniny ako väčšina oblilnín? Vyskúšajte túto ovocnú kašu.
Prečo plače
18.08.2017   0
Plač je pre dieťatko nástrojom reči rovnako ako pre nás "jazyk". Rôzne veci vyjadrujeme rôznym spôsobom, a tak i malé dieťa vyjadruje odlišné potreby odlišnými druhmi plaču.
Prvé dni nie sú ako z knihy o deťoch
17.08.2017   6
Myslela som, že som dokonale pripravená. Mala som predsa múdre knižky. „Deti neplačú bez dôvodu. Buď sú hladné, potrebujú prebaliť, pomazliť alebo sa nudia.“ Alebo „Bábätko spí minimálne 16 hodín denne.“ Špeciálne túto vetu zrejme Adelka zle pochopila.
detske choroby
Juvenilná idiopatická artritída
19.08.2017   0
Je vyliečiteľná? Dostane sa moje dieťa z toho? Aké môže mať choroba následky?
Ako fungujú lieky proti Bolesti
18.08.2017   0
Pre tých, ktorí sa radi pýtajú Ako? a Prečo?... pre tých, ktorí chcú vedieť viac.
Leukémia (rakovina krvi)
17.08.2017   0
Leukémia patrí v našej krajine k najčastejšiemu zhubnému ochoreniu detského veku. Tvorí asi 35 percent všetkých nádorových ochorení u detí. Aké sú varovné signály a možné príznaky?
auto
Rodinka TEST: Džípovú matku zahráte aj s Dusterom
18.08.2017   1
Ak potebujete auto čo jazdí, nekomplikuje, a zahráte v ňom aj " džípovú matku", toto môže byť ono.
Bezpečne v aute: Dieťa na prednom sedadle
16.08.2017   19
Môžem voziť dieťa na prednom sedadle? Je to bezpečné? Musí byť pripútané v autosedačke? Ako vypnúť airbag spolujazdca?
Aký je rozdiel medzi autom a kabelkou?
11.08.2017   8
Minule som povzbudzovala ostýchavé vodičky, že auto je len taká väčšia kabelka. Upratovať ho treba až v štádiu, keď sa už deti lepia k autosedačkám a kufor nestačí pohrkať, aby ste našli, čo potrebujete. Má to však svoje limity.