Podporujete autoritu učiteľa?

Mária Kohutiarová 4
foto: isifa.com

Minulý víkend sme mali taký riadny babinec. Okrem iného a podstatného programu sa debata nezaobišla bez jasnej témy o našich deťoch, škole a zákonite aj o učiteľoch. K tomu, k čomu sme došli pri generačnom rozhovore, sa stále vraciam a premýšľam.

Priznať ich chybu pred deťmi?

S kamoškou, vekom rovnako ako ja, sme v tom mali jasno: pravda je istá vec a učiteľ už nie je neomylný, ako pred storočím, kedy boli jedinými vzdelanými ľuďmi kdekoľvek len učiteľ, kňaz a doktor. (Nakoniec, nie som presvedčená o tom, že sa vtedy učitelia nemýlili – len to nemal kto overiť a usvedčiť a vďaka veľkým vedomostiam v kontraste s obyčajnými ľuďmi zákonite požívali veľkú úctu.)

Stalo sa nám totiž obom, nezávisle od seba, keďže sme od seba vyše 400 km,  niekoľko krát v podstate to isté: po odstrihnutí sa od materskej lásky, pri všetkej objektivite a zachovaní rešpektu voči učiteľom sme po krížovom výsluchu a vyšetrovaní,  v situácii, často napätej už len z komunikácie učiteľ – žiak, alebo ešte pritvrdenou „peknou“ poznámkou v žiackej, museli dať za pravdu ….. dieťaťu.

A hop: je tu ťažké rozhodnutie: povedať to  nahlas pred dieťaťom, alebo nie? Dať mu pocítiť, že za ním stojíme? A ako? Prezradiť, že sa učiteľ mýli aj školákovi alebo si to vybaviť a prekonzultovať len s dotyčným učiteľom? Nabúra to autoritu učiteľa alebo nie? Nezhodí to učiteľský stav ako taký? Bude moje dieťa potom rešpektovať učiteľa ako autoritu?

Dva tábory

Môj postoj je jednoznačný: s deťmi sa rozprávam priamo, v pravde a rovnako, ako si ja pred nimi priznám chyby a ospravedlním sa za ne, a potom sa usilujem o nápravu, tak jednoznačne, ale láskavo a s vysvetlením hovorím, ak sa na to pýtajú, o omyloch a chybách kohokoľvek – teda učiteľov nevynímajúc.

Nikdy však nestaviam dieťa do pozície víťaza, ktorý sa môže na učiteľa „vykašlať“, lebo niečo nezvládol. Skôr motivujem deti – a ak to nejde, riešim to ja osobne, aby sa s učiteľom o tom rozprávali a pokúsili sa vysvetliť situáciu. Ak ste zvedaví na výsledok, tak niektorí učitelia pochopia a prijmú to, ale veľa ráz (bojím sa povedať, že väčšinou) to spôsobí ešte horšiu situáciu. Možno si nedovolili zasadnúť na moje dieťa – natoľko ma už poznajú, ale minimálne mám u nich „skvelé“ mínusové PR a obchádzajú ma oblúkom. Samozrejme – bez toho, aby sa niečo v prospech detí zmenilo, lebo mi vždy ide o princíp a keby sa to stalo Ďurovi od susedov a viem o tom, urobím to isté.

Zaujímavé bolo, aký postoj k tomu mala druhá naša kamoška, generačne od nás staršia: ona nikdy nedovolila deťom, aby o učiteľoch zle hovorili a ani ona sama pred deťmi o chybách, často okatých, nehovorila – skôr šla do školy a rozdala si to s učiteľom sama. Ako vraj môže mať učiteľ autoritu, ak mu ju takto nabúrame? Učiteľa treba rešpektovať a basta.

Ako to vidíte vy?

V niečom má možno pravdu, že by sme nemali a nemuseli na učiteľov pred deťmi toľko frflať, lebo to ich renomé a rešpekt v očiach detí znižuje – a chválime ich pred deťmi asi málo…

Ale napriek tomu vám hádžem návnadu: ako to vidíte vy? Ako riešite takéto konflikty – s deťmi či bez? Objektívne či emočne? Skúste dať echo, učitelia ako dotknutá skupina sú v diskusii vítaní. Nech vieme, ako na vec a ako tú autoritu učiteľskú nezabiť – a problém predsa len pritom odstrániť.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. Moj syn v 5 rocniku ZS ma ucitelku, ktora im zada nejaku pracu a potom si ťuká na telefone pol hodinu, pocas vyucovania…. neskutocne. mozem im ja potom doma vysvetlovat…

  2. Samozrejme, tak ako medzi rodicmi, aj medzi ucitelmi su lepsi a horsi. Nepreferujem zasadu, ze co povie ucitel je sväte, ale na druhej strane je to zaujimavy pohlad, ked rodic vie, ze jeho dieta je na vine, ze nieco vyviedlo, ale sväto sväte tvrdi, ze to nemoze byt pravda. Vtedy rodic nabura autoritu ucitela! No a samozrejme, ziak s vedomim-aj tak mi nasi daju zapravdu, narocky naburava autoritu ucitela na hodinach este viac. Potom si aj ostatni pomyslia, ze ked on moze, tak aj ja. Na druhej strane chapem aj rodicov, lebo okrem ucitelky som aj mama a tiez nie som spokojna, ak mojmu dietatu ublizuju. Najlepsie by bolo vybrat si zlatu strednu cestu a neublizovat ani ucitelom, ale ani ziakom smile

  3. Váš komentár

    Som učitelka a mojim komentarom idem sama proti sebe: dnes uci bohuzial, HOCIKTO! Cest vynimkam! Za peniaze, ktore si vysokoskolski absolventi mozu zarobit v skolstve, robia len ti menej ambiciozni. A este v situacii, ked ziaci a rodicia maju prava a ucitelia len povinnosti! Hrozna doba!

  4. Ak by sme sa porozpravali s dietatom, potom sme isli za ucitelom, spolocne si veci vysvetlili a spolocne aj uznali, ze ako sa moze mylit mama, dieta, lekar, …. kazdy, tak sa moze mylit aj ucitel. Bolo by skvele, keby kazdy pred sebou svoj omyl priznal a otvorene prejavil radost z toho, ze ma omyl naucil niecomu novemu. A ked si ucitel prizna chybu pred ziakmi, ziska u nich vacsi respekt ako ked sa bude tvarit, ze je neomylny a deti vedia ze ucitel je tiez len clovek. A respekt si zasluzi bez ohladu na to, ci sa pomyli v niecom jeden krat alebo viac.

Pridaj komentár