Čo s nadpriemerne nadaným dieťaťom

Sylvia Sopčáková 10
foto: isifa.com

Mám 7-ročnú dcéru, ktorá tento školský rok nastúpila do prvej triedy. Na školu sa strašne tešila, zodpovedne si všetko chystala. Tešili sme sa s ňou.

Jej radosť zo školy trvala presne 2 týždne. Potom sa začali objavovať hlášky typu

„Mňa to tam nebaví“

a „Načo mám na úlohu čítať to, čo som čítala v škole už trikrát a viem to naspamäť“. Pravdou je, že do školy nastupovala s tým, že poznala kompletnú abecedu, ktorú sa naučila sama. Po slabikách si bola schopná prečítať jednoduchý text, do 20 spočítavala aj s prechodom cez desiatku bez problémov, mala pomerne veľký rozhľad o témach, ktoré bežným prváčikom nie sú úplne blízke.

Veľmi ma mrzelo, že nadšenému prváčikovi dokázala škola zobrať elán a chuť do učenia v priebehu dvoch mesiacov.  Nebolo to pani učiteľkou, tú dcéra milovala a aj ja som z nej mala veľmi dobrý pocit. Bolo to našim školským systémom, ktorý všetkých žiakov zarovnáva na jednu úroveň bez ohľadu na to, čo reálne ovládajú.

Rozhodla som sa s tým niečo urobiť

Najprv som celú vec konzultovala s pani učiteľkou, ktorá mi odporučila dať dcéru do špeciálnej triedy pre nadpriemerne nadané deti. To som odmietla. Jednak z logistických dôvodov (špeciálna trieda je na druhom konci mesta a ja mám mladšieho syna, ktorého musím vodiť do škôlky v mieste nášho bydliska, naviac nie každý deň mám k dispozícii auto), jednak z osobného presvedčenia, že deti sa nemajú separovať. Žijeme predsa v zmiešanej spoločnosti a deti sa navzájom môžu obohatiť, či už sú nadpriemerne nadané alebo nie. A dobrá škola s dobrou pani učiteľkou by mala zvládnuť všetky typy detí.

Tento svoj názor som konzultovala s kamarátkou – detskou psychologičkou, ktorá mi potvrdila, že špeciálne triedy majú zmysel pri dieťati, ktoré v kolektíve „normálnych“ detí trpí, nie je schopné sa zaradiť, žije si vo svojom svete a pod. Moja dcéra tento typ nie je, aj keď je pravda, že je introvert a spoločnosť ostatných detí aktívne nevyhľadáva. Na druhej strane sa ale nestráni spoločných aktivít ako sú karnevaly, besiedky a pod. O to viac by jej mohlo pomôcť tráviť čas s deťmi rôznych typov.

Pani učiteľka mi teda odporučila obrátiť sa na riaditeľa, aby mi poradil, aké máme možnosti. Diskusia s riaditeľom skončila tým, že máme možnosti tri:

  1. prestup do triedy pre špeciálne nadané deti
  2. prestup do vyššieho ročníka
  3. integrácia dcéry s individuálnym výukovým plánom pre niektoré alebo všetky predmety

Na všetky tri možnosti sme potrebovali

vyšetrenie v pedagogicko-psychologickej poradni.

Pani psychologička viedla s dcérou dlhý rozhovor, pracovali spolu na rôznych úlohách a po dvoch hodinách vyniesla verdikt. Dcéra je vo všetkých smeroch nadpriemer až vysoký nadpriemer a odporúča s ňou pracovať individuálne, to znamená integráciu v rámci jej terajšej triedy. Vzhľadom na jej nízku adaptabilitu (dcéra naozaj potrebuje dlhší čas, kým si zvykne na nové prostredie, systém, ľudí atď.) neodporúča presun do inej triedy, či už špeciálnej alebo do vyššieho ročníka.

Zároveň sme dostali odporúčania,

ako s takýmto dieťaťom pracovať.

Tu sú tie najdôležitejšie:

  1. Podporovať samostatnú prácu zadávaním projektov typu – učíme sa o mačke domácej, takže skús pozisťovať na túto tému viac informácií, s ktorými nás celú triedu potom oboznámiš.
  2. Namiesto klasického drilovania a učenia sa naspamäť podporovať samostatné myslenie a kreativitu príkladmi typu – nájdi všetky možné riešenia daného problému.
  3. Zadávať dieťaťu náročné úlohy, nad ktorými musí pohnúť rozumom. Nemá zmysel dať mu vypracovať dvojnásobný počet jednoduchých, preňho rutinných úloh (v štýle „ty si šikovný, ty namiesto ôsmich príkladov zvládneš 20), radšej jednu, ale hlavolamovú.
  4. Nerobiť z dieťaťa outsidera v triede tým, že si samo vypracováva iné zadania a učiteľka sa celý čas venuje len iným deťom. Tiež je na škodu postaviť takéto dieťa do úlohy učiteľa – ty si šikovný, ty mi pomôžeš s ostatnými deťmi. Východiskom je rozumná stredná cesta – niečo dieťa vypracováva s ostatnými, niečo si rieši samostatne, s výsledkami môže oboznámiť celú triedu atď.

Mali sme  veľké šťastie na pani učiteľku

Ešte skôr, ako sme mali v rukách verdikt psychlogičky, veľmi nám vyšla v ústrety, pozháňala pre dcéru náročnejšie pracovné zošity, čítanku, rôzne hlavolamové úlohy. Naviac prenechala kus zodpovednosti za to, čo bude robiť a aké úlohy si vyberie, na ňu samotnú.

Chvíľu som mala obavy, aby sa dcéra vďaka samostatnému vyučovaciemu plánu ešte viac neodcudzila ostatný deťom, či už kvôli tomu, že robí úplne iné veci, alebo kvôli tomu, že je „šprt“, ktorý vždy všetko vie a ešte vie aj niečo naviac. Naša zlatá pani učiteľka ale zvládla aj to. Ostatné deti dcéru berú, pani učiteľka ju aktívne zapája do diania v triede a to takým spôsobom, že ju ostatným deťom neodcudzuje.

Výsledok je taký, že dcéra zase chodí do školy rada, doslova sa do nej teší. A ja sa teším s ňou.

Uvedomujem si, že sme mali šťastie v tom, že dcéra je nadaná. Integrované deti s problémami asi nebývajú prijímané učiteľmi až tak pozitívne. Tiež sme mali šťastie na pani učiteľku. Nie každá by uvítala v triede dieťa, ktoré jej vyskakuje z priemeru a núti ju robiť prácu naviac.

Celé toto som chcela napísať ako povzbudenie pre rodičov,

ktorí možno riešia podobné problémy a ktorých dieťaťu vzal náš školský systém chuť do práce a učenia po pár dňoch v škole. Existujú aj oficiálne spôsoby, ako si pomôcť a existujú aj dobrí učitelia, ktorí nenechajú dieťa zakrpatieť kvôli nechuti meniť systém práce. Týmto ďakujem našej zlatej pani učiteľke zo Základnej školy v Žiline-Závodí.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Väčšinou si rodičia všimnú, že dieťa sa vymyká z normy, skôr ako vo veku sedem rokov. Aj systematicky pracujú s nadaním. Naše deti čítali plynule už pred nástupom do školy a naučili sa v rámci zábavy rátať – spočítavať a odčítavať viacciferné čísla pod sebou. Čítali, písali, robili jednoduché chemické pokusy (kryštály zo soli, skalice, manganistanu). Vymyká sa to z priemeru, ale nadpriemer to podľa mňa nie je- ak to porovnávam s deťmi, ktoré navštevujú školu pre nadpriemerné deti, kde je dosť veľa rôznych dys… záležitostí- po starom sa to označovalo ako “ malí géniovia“ 🙂 Hovoriť o nadpriemere ak pozná vo veku 7 rokov písmená a robí jednoduché počtové operácie do dvadsať sa mi zdá trošku prehnané, nie? Prvácke deti bežne po pár dňoch hovoria, že sa im do školy nechce, lebo veď tam už boli 🙂 Je to len na šikovnosti pedagóga a aj rodiča, aby dieťa motivoval a pomohol mu zvládnuť novú životnú situáciu, ktorá prináša iný režim a nové nepoznané povinnosti.

  2. Za to, že dieťa číta plynule už na začiatku prvej triedy ešte neznamená, že je talentované. A rovnako, keď má problém s čítaním alebo písaním, že nie je.

    Dnes si väčšina rodičov myslí, že má talentované dieťa. Big Grins

     

    IQ a zároveň EQ sa meria a sleduje ťažko v tomto veku. A väčšinou sa nezisťuje v psychologickej poradni. Tí dajú podnet na detského psychiatra, kde sa to robí.

  3. To, ze mame dieta, ktore sa vymyka priemeru, mi povedala psychologicka v pedagogicko-psychologickej poradni – citujem jej slova „vo vsetkych smeroch vykazuje nadpriemerne az vysoko nadpriemerne vysledky“. Ako prva ma na to upozornila jej ucitelka. Ja som za nikym nechodila s tym, ze mam nadpriemerne dieta 🙂

    Tiez nepovazujem za napriemer, ze pocitala do 20 a citala… to je teraz uz u vela deti normalne. Spomenula som to v clanku preto, ze to bol dovod, preco dceru skola prestala bavit – pretoze vsetko, co sa ucili, ona uz vedela. Ale vlastne mi to je uplne jedno, ci je nadpriemer, alebo nie je nadpriemer, pre mna je dolezite, ze po zmene vyucovacieho systemu je dcera spokojna a do skoly chodi rada. A je to skoda, ze uz po par tyzdnoch nadseni prvacikovia do skoly chodit odmietaju a rodicia to beru, ze je to predsa normalne.

  4. A, Silvia a Vinca, priznam sa, ze sa citim vasimi komentarmi dotknuta. Netusim, ci mam teraz bezat za ucitelkou a psychologickou a zrusit vsetko, na com sme s dcerou doteraz pracovali, pretoze mi dve odbornicky cez internet poradili? Alebo vlastne na co mali sluzit vase dva komentare? Usadit ma, aby sa mi rozvidnelo a priznala som si, ze sa tu vytahujem? Nevytahujem… cely clanok nebol o vytahovani sa nadpriemernym dietatom. Ak ste si ho dobre citali (a to ste vy dve odbornicky urcite urobili), urcite ste zistili, ze bol o tom, co robit, ak su naroky beznej skoly na dieta primale a primalo motivacne.

    Ad Vinca… este raz si skontroluj, co si napisala… ak sa nieco vymyka priemeru, tak to je bud NADpriemere, alebo PODpriemer a nie, ze nie. K tvojej vete „Je to len na šikovnosti pedagóga a aj rodiča, aby dieťa motivoval a pomohol mu zvládnuť novú životnú situáciu“ – absolutne suhlasim. Snazili sme sa dcere pomoct s novou zivotnou situaciou. Urobili sme to, ako sme to urobili… vyzera to, ze k spokojnosti nas rodicov aj nasej dcery, len k tvojej spokojnosti asi nie…

    Ad Silvia… nepotrebujem vediet vysku IQ mojho dietata, dokonca ani nepotrebujem nalepku „nadpriemerne nadane“. Ale bez tejto nalepky by dcera nemala nalepku „integrovana“ a tym padom by sme riesili problem, ze dceru skola nebavi, pretoze jej nic nedava.

  5. Psychiatri nevykonávajú psychologicke testy /t.j. vratane IQ/ , ale psychologovia, ale aj na ich podnet.

    Pri testoch pre nadaneie dieta sa skoruje aj IQ, v roznych zlozkach. Do kompletnej spravy sa vsak neuvadza.

    Ano, mnozstvo rodicov je presvedcenych, ze ma mimoriadne nadane dieta, ale pani Silvia to ma verifikovane.

    Btw. a myslim si, ze clanok je napisany velmi prinosne. zwinker

  6. Ja sa zastavam Sylvie, chapem o com je rec. IQ sme daval imerat nasej dcere tiez, zaoberali sme sa myslienkou skoly pre nadane deti ale s rovnakych dovodov sme ju neuskutocnili. Prvy raz jej v 4 zistili IQ na 6,5 rocne dieta. Je to evidentne a neprejavuje sa to len schopnostou citat pri nastupe d o skoly, tu nasa ani nemala, poznala len pismena.

    Silvia a Vinca, vedzte ze menej starosti mam so synom teraz druhakom ,ktory je sice tiez sikovny, ale bezproblemovy, kym nasa nadpriemerna nam robi len starosti, to sa totiz prejavuje nielen v skole ale aj vo yvchove vobec. Take dieta sa totiz casto citi az „nad“ rodicom a bezne pristupy su nepouzitelne .Niekedy by som doslova povedala, ze radsej keby bola standard:-)

    Inak, my sme jej zmenili skolu tiez pre demotivovanost na narocnejsiu, lepsej urovne, ale stale klasicku, a pomohlo to.

  7. Milá Sylvia, nuž nazvala si ma odborníčkou. A máš pravdu som. Mám doma dve nadpriemerne nadané deti, s ktorými sa doma učím a pracujem. Keby na to synovi neprišli náhodou, keď ležal v nemocnici ako prvák, ani by ma nenapadlo s ním niekam chodiť a merať mu IQ. U dcéry na to prišla učiteľka v škôlke. A tak teraz prechádzame sériu sedení – pretože lekárov zaujíma aj štatisticky rod a prichádzam na všeličo zaujímavé.

    Nám nebolo umožnené byť integrovaný pre nadpriemer, lebo na škole ani inej nie sú schopní synovi pomôcť a mať pre neho učiteľa, ktorý by rozvíjal jeho talent. Lebo proste na základnej škole takí nie sú. A tak to suplujem ja a kamaráti (niektorí majú aj 60 rokov) na Skype či mailoch, aby sa rozvíjal. Jeho spolužiaci a učitelia zvyčajne ani netušia čo robí. Vie, že sa s nimi o tom baviť nemôže.

    Našli sme školu, kde pochopili, že syn sa nikdy nenaučí písať a sú to ochotní tolerovať. Čítať som ho doma naučila za pomoci špeciálnej pedagogičky za jeden a pol roka.

    Viete Sylvia. Naozaj dnes všade dookola počúvam, že moje dieťa je nadané nadpriemerné. Lenže moja skúsenosť je skôr taká, že je dnes veľa detí podpriemerných a tak sa zdá, že nadaných je viac. A to vidím aj v poradni, aj v škole a bola som sa pozrieť aj v škole pre talentované deti. Takže keď prídu synovi spolužiaci k nám a robíme doma všetci projekt žasnem nad tým čo všetko deti neovládajú z bežnej reality.

    Sylvia, to, že sa ťa to dotklo ma mrzí. Ibaže som to napísala všeobecne.

    Maja, vedz, že nadpriemerne nadané dieťa, ktoré má nízke EQ je naozaj pre okolie problém. Neprajem nikomu zažiť čo len jeden deň taký od učiteľov ako sme zažívali my. Dali nám na zváženie školu pre talentované deti – chyba – ani tam nemali kompetentného pedagóga a nemajú doteraz.

  8. Ja som bola nadane dieta – a keby som si mohla vybrat, tak to svojim detom veru neprajem – i ked teraz su uz lepsie podmienky. Do skoly som navyse nastupovala o rok neskor, lebo som sa narodila na jesen, takze som bola najstarsia v triede. Tiez som sa velmi do skoly tesila – a tiez ma to velmi rychlo preslo. Mala som navyse aj smolu na mizernu ucitelku (k tomu ze bola mizerna sa pridalo este aj to ze sa akurat rozvadzala), bola vyslovene zlomyselna (nielen voci mne). V tom case sa deti neposielali k psychologom pokial s nimi neboli vazne problemy, ani sa neoznacovali ako ‚nadane‘ – nicmenej bola som vzdy dobra ziacka, ucitelia odo mna vela ocakavali, spoluziaci ma povazovali za ‚sprta‘ – nikdy sa mi nedarilo celkom ‚zapadnut‘

    Takze podla mna je super ze autorkina dcera je oficialne ‚integrovana‘ ako nadane dieta, lebo dieta ked sa vymyka priemeru – ci uz je pod nim alebo nad – bude tazko prosperovat v prostredi ktore je urcene prave pre ten ‚priemer‘. Podla mna deti na oboch okrajoch spektra potrebuju trocha pomoci navyse aby sa mohli ich schopnosti naplno rozvinut.

    Drzim autorkinej dcere palce, aby nedopadla v skole ako ja zwinker

  9. Dakujem za vsetky vase prispevky.

     

    Silvia… je to skoda, ze sa nenajdu ucitelia, ktori by boli schopni pracovat s tvojim synom. Moja dcera na tom nie je az tak, ale uz teraz vidim, ze pani ucitelka ma strach z jej napredovania v matematike. Akoby sa ju snazila brzdit, pretoze nevie, co s nou bude robit v dalsich rocnikoch. Ani ja celkom neviem, ako sa to riesi, ked dieta napr. v 3-tom rocniku je povedzme v matike na urovni 6 -7. triedy… Vtedy mu asi ucitel z prveho stupna nestaci, pretoze on to ucivo neucieva a nie je ani kompetentny ho ucit. Tak co potom s tym? Toto si este musim ujasnit s niekym, kto vie, ako sa to robi. Pripadne nevie mi niekto poradit?

     

    Ad Maja… mas pravdu, nadpriemerne nadane dieta nie je az taka vyhra, ako by si mohli vsetci mysliet. A nie je to nic, cim by sa clovek mal vytahovat… ako vo vsetkom, aj tu plati – kazdy nadpriemer je vyvazeny podpriemerom v niecom inom. U tychto deti to byvaju prave nizsie socialne schopnosti, su ovela narocnejsie na vychovu, na venovanie sa a pod… U dcery tiez so vselicim bojujeme…

     

    Ad Mata… dakujem za prianie 🙂 Dufm, ze to s dcerou zvladneme.

    1. Nuž držím palce.
      Ja som si kvôli synovi preštudovala literatúru a prihlásila sa do školy na špeciálnu pedagogiku. A tak mám už všeličo za sebou. A s tou matematikou by sa dalo riešiť aj popoludňajšími kurzami ani nie na matiku ako skôr na pokusy, či už LEgo programovanie alebo fyzikálno chemické. Dieťaťu dáte viac a tam uvidí aj praktické použitie logického myslenia. Podľa mojich skúseností sa potom cíti dieťa lepšie, keď robí aj niečo ešte vyššie ako je matematika v škole.
      Dcéra maľuje krásne od troch rokov a tak sme museli začať robiť kreatívnu tvorbu už v štyroch rokoch, lebo ju len bežné kreslenie nebavilo. Zobrala som ju do domova dôchodcov a urobili sme tam také popoludnie s s tvorbou z papiera a ona mi robila asistentku. Precvičila si ako je to pomáhať iným a zistila, že to nie je také jednoduché. Takže aj v škole – je prváčka – je trpezlivejšia a lepšie vníma, keď veľa detí nechápe to, čo ona pochopila v prvej vete učiteľky.

Pridaj komentár