5 dní a váš tínedžer bude iný

Z nášho najstaršieho syna sa zo dňa na deň stal teenager.

Jeden deň to bolo ešte milé, ústretové, poslušné a usmievavé dieťa a druhé ráno sme už mali doma teenagera, ktorý má svoje tajomstvá, kritizuje rodičov, uzatvára sa do seba  a samozrejme prevracia očami. Zastihlo ma to nepripravenú

Myslela som si, že ešte máme čas. Začali konflikty, slovné súboje, nedodržiavanie pravidiel a tresty. Večerné úvahy, kde sme spravili chybu….

Kniha Kevina Lemana

A práve v tomto čase dezorganizácie sa mi dostala do rúk kniha Kevina Lemana:  5 dní a váš tínedžer bude iný. Čo je to za názov knihy? Už o päť dní? Znelo to lákavo a samozrejme neuveriteľne.

Ako liečebný pedagóg nenaletím na ľahké riešenia. Tak som ju otvorila, aby som si vytvorila vlastný názor.  Už prvá strana ma presvedčila, že je kniha pre mňa nanajvýš aktuálna:

„…jeho obľúbenou športovou disciplínou je odvrávanie, bez prestávky má v ušiach zastrčené slúchadlá, ak by udeľovali medaily za prevracanie očami, celkom určite by vyhrala…“.

Aký typ rodiča sme?

Spolužitie s teenagerom už nie je výchova v takom zmysle, ako sme ju vnímali u detí raného veku. Vnímam ho ako sprevádzanie mladého človeka týmto náročným obdobím.

Vyžaduje to aj od nás rodičov zamyslieť sa nad tým, aký typ rodiča sme (liberálny, demokratický, autoritatívny...), aké stratégie v kontakte s našimi deťmi najčastejšie používame (presviedčanie, manipuláciu, príkazy...), ktoré fungujú a ktoré naopak prispievajú k napätiu v rodine.

 

Humor

HUMOR považuje autor za prvého pomocníka v tomto spolužití. Nie smiech na úkor dospievajúceho, ale odľahčenie situácie, nadhľad a spoločný smiech.

Úcta

Ďalším pilierom je ÚCTA. Výhodné je, ak  sme v rodine úctiví k sebe navzájom a nemusíme sa to v tomto náročnom období učiť. Sprevádzanie dopĺňa vzájomná spolupráca.

Spolupatričnosť

Autor vyzdvihuje pocit SPOLUPATRIČNOSTI, ktorý môže skryte čakať na situácie, kedy pomôže mladému človeku v jeho neistotách. Myslí si, že deťom, ktoré majú silný pocit spolupatričnosti, zažívajú rešpekt a úctu, hrozí menšie riziko, že sa stratia v labyrinte sveta. Ich ukotvenie je ich istotou.

Zodpovednosť

Celou knihou sa vinie pojem ZODPOVEDNOSŤ. Ide o jednoznačne vymedzené zdravé hranice, zrozumiteľné pravidlá, vyjasnené benefity a sankcie, postupné preberanie zodpovednosti dieťaťa za vlastné skutky.

Leman vyzýva rodičov, aby si neprivlastňovali problémy, ktoré nie sú ich. Stáť pri mladom človeku, ktorý rieši problémy svojho života alebo napravuje chyby, je v danej situácii omnoho prínosnejšie. 

Je dobré byť kamarátskym, ale nie kamarátom. Rodič stále zostáva vo svojej rodičovskej role. Pozor si však treba dávať, aby nás potreba dodržať pravidlá v každej situácii, nepriviedla k spoločnému súboju v boji o moc. Boj o moc v takomto prípade nemá víťaza.

Autor poskytuje aj niekoľko návodov ako preniknúť za odmietavé gestá, neurčité odpovede, dívanie do prázdna a dotknúť sa srdca svojho dieťaťa. Píše o tom, aký konflikt je konštruktívny, a ktorý naopak deštruuje krehké vzťahy a vytvára nepriateľskú atmosféru. 

Byť vzorom a nemusieť pri tom veľa vysvetľovať

V knihe ma zaujala časť, ktorá sa venuje dobročinnosti a dobrovoľníctvu. Môžeme byť vzorom našim deťom a oni úplne prirodzene budú v našej práci pokračovať. Nemusíme veľa rozprávať a vysvetľovať, dieťa vníma situáciu aj kontexty.

Leman  potvrdil to, čo som si  o moderných technológiách a sociálnych sieťach myslela. Nezbavíme sa ich, ani neobídeme, potrebujeme naučiť naše deti ako s nimi múdro a bezpečne narábať.

 

Pridá si ma dieťa na facebook? 

Sú to nové aspekty nášho rodičovstva – pridá si ma dieťa na facebooku medzi priateľov? Budem kontrolovať dieťaťu statusy? Na akých pravidlách sa dohodneme? Do akých skupín sa môže pridať? Aké statusy lajkovať?

Vyžaduje to od nás, aby sme túto novú situáciu neignorovali, ale aktívne upozorňovali na riziká niektorých aktivít na sociálnych sieťach a ich dopad. Podstatné je zachovať rovnováhu a zdravý rozum, píše Leman.