Čo môžu robiť malé deti v kostole?

Možno vás po prečítaní tejto otázky posadne záchvat smiechu alebo sa vám na tvári objaví trpký úškrn: lebo jednou z možností, ktoré vás zaručene napadnú, je byť ticho, nehýbať sa (alebo ak už, veľmi minimálne) a v lepšom prípade chrúmať cukríky z kabelky milosrdnej babky napravo.

Paradoxne: aj pre malé deti v kostole sa práve pre udržanie pozornosti ponúka viac oficiálnych činností – len treba o nich vedieť.

Len pre nich

Ideálne je, ak je pre deti – vekovo sa to dá selektovať do cca 9 -10 rokov – samostatná sv. omša či liturgia. V rámci katolíckej cirkvi na to existuje dokonca špeciálna „kniha“ s názvom Slávenie liturgie za účasti detí. V nej je všetko prispôsobené detskému mysleniu, chápaniu a výdrži – teda omšové texty aj prosby.

Ak teda máte ako rodičia – ideálne je sa spojiť a ísť viacerí – toľko odvahy a cítite potrebu mať sv. omšu pre deti,  treba kňaza vo vašej farnosti požiadať o túto službu, prípadne mu rovno onú pomôcku pri tejto návšteve rovno priniesť.

Pravdou je, že mnohí kňazi z rôznych dôvodov – najčastejší je ten, že nevedia s deťmi pracovať alebo to jednoducho nechcú – túto sv. omšu odmietnu. V žiadnom prípade nie ste však na konci s možnosťami.

Spievať, tlieskať, hrať

Ďalšou z možností je do bežnej sv. omše, aspoň nedeľnej, zaradiť detské prvky, ktoré deťom pomôžu viac sa cítiť doma a rozumieť dianiu. Jednou z prvých, ak nie základných, je to, čo deti milujú: spev a hra na hudobné nástroje.

Na to – okrem zvolenia kňaza, čo by ale jeho bolieť nemuselo, lebo s tým nemá žiadnu námahu – stačí ochotný gitarista, čo aj ovládajúci štyri základné akordy a pár pesničiek, ideálne sú tie z CD-čiek Riška Čanakyho a Márie Podhradskej.

Na vytvorenie dobrej atmosféry stačia jedna-dve odspievané detské piesne, ideálne, ak sú ukazovačky. Deti ich milujú, opakovanie každú nedeľu či obtýždeň vôbec neberú ako nudu a k piesňam sa radi pridajú postupne aj starší. Ak môžete a viete urobiť mini spevníčky, pomôže to aspoň zo začiatku.

Pokiaľ s tým kňaz bude súhlasiť, je fajn, ak sa k spevu zapoja aj ruky – a to tlieskaním, ešte lepšie hrou na základných rytmických nástrojoch. Stačí zázračná krabica na začiatku obradov, z ktorej si dieťa vyberie, čo sa mu páči – hrkálku, bubienok, činelky, triangel… alebo bohato stačia aj chrastítka vyrobené podomácky z kotúčov toaletného papiera a naplnené ryžou či hrachom plus vedierka z veľkých jogurtov premenené na bubienky.

Pravidlom ale je, aby sa deti a hlavne rodičia naučili striktne dodržiavať, že na hudobné nástroje sa hrá, len keď hrá gitara a spieva sa. V opačnom prípade sa môže stať, že kňaz bude natoľko rušený zvukmi mimo spevu, že nástroje zakáže.

Povedať, o čo prosia

Ďalšou z možností sú prosby veriacich: malé deti ešte síce často nevedia čítať a písať, ale v hlave majú všetko pekne spočítané a mnohým veciam rozumejú lepšie, ako dospelí. Je tu teda možnosť ponúknuť im – podľa vyzretosti spoločenstva veriacich – možnosť pridať svoju prosbu do mikrofónu počas spoločných prosieb veriacich.

Ideálne je, ak kňaz túto možnosť vždy pripomenie týždeň dopredu – aby deti  nad tým premýšľali spolu s rodičmi, prosbu zostavili a pripravili si ju na prednesenie.

Priniesť dar

Deti sú veľmi altruistické a nemajú problém sa podeliť – preto ich fascinuje prinášanie akýchkoľvek darov počas sv. omše. Pre malé deti je to vynikajúca možnosť zapojenia sa, hlavne, ak sa táto služba skoordinuje a každú nedeľu dostane jedna rodinka možnosť priniesť obetné dary, medzi ktorými okrem chleba a vína môže byť aj niečo iné – napríklad cukríky pre všetky deti, ktoré dostanú po sv. omši.

Dary môžu byť aj špecifické – napríklad hračky či oblečenie pre deti, ak je vyhlásená zbierka, alebo aj peniažky z prasiatka s nápisom, načo by sa mali použiť. Je to zároveň aj cesta pre rodičov, ako sa dostať do diania na sv. omši, častokrát sú to práve deti, ktoré ich svojou prosbou dostanú do aktivity a tým aj komunikácie s kňazom a ostatnými veriacimi.

Rozumieť, o čom sa čítalo

Pre deti je asi najťažším úsekom omše čas, kedy sa čítajú čítania a evanjelium a hlavne čas kázne. Texty, ktoré sú náročné aj pre dospelých, deťom málokedy veľa hovoria a tak sa vždy v tomto momente začnú nudiť a často aj robiť to, čo nemajú.

Pomocou je, ak šikovný katechéta alebo laik s dovolením kňaza pred každým čítaním priblíži situáciu alebo dianie opisované v čítaniach detským jazykom pár vetami. Počas kázne môžu mať deti svoju vlastnú katechézu – a to buď priamo v jednej časti kázne, určenej pre ne alebo mimo hlavného priestoru chrámu, napríklad v sakristii alebo bočnej miestnosti kostola.

Deťom sa v týchto priestoroch môžu venovať animátori alebo katechéti, ktorí pre nich pripravia zaujímavým, vždy iným spôsobom spracovanie a pochopenie textu z čítaní. Stačí, ak si napríklad nielen rozprávajú o Dobrom pastierovi, ale si ho aj vystrihnú, prípadne k nemu na koláž s veľkou lúkou nalepia seba ako jednu z ovečiek – čo znamená aj zmenu činnosti s nožnicami a lepidlom a odreagovanie dieťaťa.

V polčase obradov je to vynikajúca možnosť, ako deti zamestnať a zároveň im pomôcť vydržať až do konca v pokoji. Deti sa cítia byť samozrejme aj dôležité, lebo je tam program špeciálne pre nich – a tak spokojné dieťa vydrží pokojnejšie sedieť.

Bonus

V dobre zabehnutých spoločenstvách patrí k milým zvykom pred záverom obradov osláviť narodeniny či meniny drobcov spoločne – tu však už záleží na kňazovi, ako sa k tomu postaví a či sa pri ňom deti budú cítiť dobre. Byť však oslávený pred všetkými je vyznamenanie a vytiahnuť si niečo, čo len chce, zo zázračnej tašky plnej darčekov sa nedá hocikedy a hocikde…

Možno sa nepodarí vo vašej farnosti naštartovať všetky aktivity ponúkané malým deťom – ale ak sa podarí aspoň jedna, majte radosť, lebo otvára postupne cestu aj tým ostatným, a to hlavne, ak by ste začali spevom. Verte, že takto sa deti budú do kostola tešiť, viac sa tam sústredia a domov budete všetci odchádzať spokojnejší.

(23 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)

Loading...