Čas na premýšľanie

Ak vaše dieťa urobí niečo neprípustné, čas na premýšľanie ukončí a zmení situáciu. 

Čo znamená „čas na premýšľanie“?

Počas doby na premýšľanie je dieťa preč od miesta, kde sa problém stal a je izolované, napríklad v miestnosti, na stoličke, v tichom kúte, v predsieni, v posteli alebo v záhrade.

Najúčinnejší je u detí medzi 2. a 12. rokom.

Ako správne použiť čas na premýšľanie?

 Nekarhajte a nevyhrážajte sa.

 Nekričte.

 Počas doby na premýšľanie by malo dieťa byť na bezpečnom, ale nezaujímavom mieste. Nesmie vtedy pozerať televízor ani byť v kontakte s ostatnými, a to ani s vami.

 Pošlite dieťa sadnúť si na stoličku alebo do miestnosti určenej na premýšľanie. Ak ihneď neodíde, odprevaďte ho za ruku alebo ho odneste na rukách.

 Keď dieťa pošlete „do kúta“, v krátkosti mu vysvetlite, čo urobilo, aby si uvedomilo súvis medzi správaním a tým, že má čas na premýšľanie. Krátka veta, napr. „Nebúchaj!“, stačí. Vyhnite sa dlhým poúčaniam a fyzickému trestu. Čas na premýšľanie nie je časom na poučovanie a výchovu.

 Nevyjednávajte s dieťaťom. Vôbec si ho nevšímajte, ani vtedy, keď kričí, búcha alebo sa ospravedlňuje.

 Ak je čas na premýšľanie ukončený, znamená to, že je naozaj úplný koniec. Navrhnite novú činnosť. Nediskutujte o nevhodnom správaní, jednoducho sa venujte niečomu inému.

Ako dlho by mal čas na premýšľanie trvať?

Mal by trvať 1 minútu na každý rok veku dieťaťa, najviac však 5 minút.Môžete použiť budík. Dieťa by ho malo vidieť a aj počuť.Ak dieťa nerešpektuje dĺžku času určeného na premýšľanie, pošlite ho ihneď na určené miesto a nastavte budík od začiatku.

Takto sa vaše dieťa naučí, že to, čo hovoríte, myslíte vážne. Buďte dôslední.

Čo robiť s ostatnými deťmi?

Ak sa ostatné deti dotýkajú budíka, alebo sa vysmievajú súrodencovi, mali by mať tiež čas na premýšľanie.

Ako by sme mali čas na premýšľanie ukončiť?

Jasne dajte najavo, že keď sa skončí čas na premýšľanie, máte situáciu pod kontrolou. Choďte za dieťaťom a povedzte mu: „Čas na premýšľanie sa skončil. Môžeš vstať.“ Odľahčite situáciu. Čas na premýšľanie sa už skončil.

Pripomínanie a poúčanie, ktoré by nasledovali, môžu spôsobiť, že nevhodné správanie sa bude opakovať. Je lepšie dieťa povzbudiť.

Ak dieťa opakuje správanie, za ktoré dostalo čas na premýšľanie, zopakujte to ešte raz. Ak ho správne použijete, bude fungovať. 

	Prečítajte si aj: 10 rád, ako nebyť toxickým rodičom.

Dieťa by malo vedieť, že čas na premýšľanie vyplýva z jeho správania sa a nie z jeho osobnosti. Je dôležité, aby ste nenarúšali jeho sebavedomie tým, že v ňom vyprovokujete pocit hanby, viny a straty dôvery.

Zdroj: vypracované výborom pre psychosociálnu pediatriu pre SCP, revidované v novembri 2003, Société canadienne de pédiatrie, 2305, boul. St. Laurent, Ottawa (Ontario), Canada K1G 4J8, www.soinsdenosenfants.cps.ca

Preložila: Z. Labancová

(Žiadne hodnotenia)

Loading...