Pred nedávnom som pri náhodnom prepínaní televíznych kanálov natrafila na rozprávku, ktorá ma veľmi zaujala. Bola kreslená a jej obsah ma doslova nútil pozrieť si ju. Už po niekoľkých minútach som vedela, že svojmu dieťaťu by som ju nedovolila pozerať, pretože jej spracovanie mi naháňali hrôzu…
Dnešný trh je zasýtený pestrou ponukou rozprávok a programov pre deti, ale povedzme si na rovinu, nie všetky sú naozaj pre deti vhodné. Ak chceme zo svojho dieťaťa vychovať harmonickú a vyváženú osobnosť, musíme zvážiť a eliminovať riziká televízie a vyťažiť v čo najväčšom rozsahu len jej klady.
Aké sú riziká televízie?
Podľa štúdii a výsledkov skúmania Standfordskej univerzity má násilie, ktoré deti sledujú v televíznej ponuke, dôsledky na ich správanie. Deti napodobňujú postavy a dej príbehov, ktoré vidia a ak sa tieto postavy správajú násilne a aj dej je plný násilia, tak aj deti toto násilie v takej istej miere prenesú do svojej hry (dieťa napr. nevie odhadnúť silu úderu, ak udiera tak do toho vkladá všetku energiu). Príliš veľa násilia otupuje detskú citlivosť a deti používajú násilie aj v bežných situáciách, pretože si myslia, že silou dosiahnu výsledok za kratší čas.
Nereálnosť niektorých príbehov a nadprirodzené alebo odvážne skutky hrdinov, ktoré v bežnom živote nie sú možné, nedokážu najmenšie deti pochopiť, čo môže mať tragické následky, keď sa ich snažia napodobniť (napr. lietajúci, skákajúci, lezúci alebo dokonca šoférujúci hrdinovia).
Dieťa, ktoré navyše trávi veľa času sledovaním televízie, či už sú to rozprávky, príbehy alebo len reklamy, si po čase vytvorí svoj imaginárny svet do ktorého sa uzatvorí, čo má za následok zhoršenie komunikácie v reálnom živote. Dieťa sa vlastne takto bráni bežným problémom.
Ďalšia dôležitá vec v živote dieťaťa, ktorú pričasté sledovanie televízie obmedzí na úplne minimum, je pohyb a aktivity, ktoré potrebuje pre rozvoj svojej osobnosti a normálnej existencie. Dieťa potrebuje uzatvárať priateľstvá a vzťahy, ktoré sú pre bežný život nevyhnutné.
A ako sa rizikám televízie vyhnúť?
Všetko vlastne záleží na správnom výbere programov a ponuky pre deti a v dohliadaní na čas strávený pred televíznou obrazovkou. Ak dokážeme správne narábať s týmto silným médiom, prinesie nám aj určité výhody.
V prvom rade je dôležité vyberať pre dieťa programy, ktorých obsah je čo najreálnejší, plný kladných postáv a má ponaučenie. Znamená to, programy si napr. vopred nahrať alebo dovoliť dieťaťu pozerať také, ktorých obsah poznáme.
Televízia by mala vypĺňať len rekreačný čas dieťaťa a preto je vhodné stanoviť si určitú dĺžku pobytu pred televízorom. Pre dieťa je nevhodné pozerať televíziu pred spaním. Ak sa rozhodneme dovoliť dieťaťu pozerať niečo, čo nepoznáme, mali by sme to pozerať spolu a vhodným zásahom zmeniť negatívny vplyv odkazu na niečo pozitívne. Niekedy to znamená vypnúť televízor, čo môže byť dieťaťu nepríjemné.
Malé dieťa má tendenciu obľúbiť si nejakú rozprávku alebo príbeh až do takej miery, že ju vydrží sledovať niekoľko hodín stále dookola. V žiadnom prípade to nesmieme používať ako riešenie, aby sme sa dieťaťa „zbavili.“
V neposlednom rade je dôležité vytvoriť a dbať na dodržiavanie vhodných podmienok pri sledovaní televízie. To znamená dodržiavať primeranú vzdialenosť od obrazovky, nepozerať v úplnej tme, v nevhodnej polohe (ležmo), mať kvalitný príjem alebo kvalitnú nahrávku.
Televízia ako vzdelávací prostriedok…
Televízia je vlastne audiovizuálne médium, čiže môže slúžiť(a aj slúži) ako doplnok pri výučbe. Môže napr. priblížiť dieťaťu veci, ktoré inak nemôže vidieť, alebo si ich nedokáže predstaviť (sú to napr. veci z oblasti vedy, techniky, prírody, geológie…).
A ako to vyzerá v praxi?
Priateľka má niečo vyše trojročného syna, ktorý by vydržal pozerať svoje obľúbené rozprávky stále dookola, celý deň. Najskôr tomu podľahla a dovolila mu stráviť pri televízii takýto neúmerne dlhý čas. Veľmi jej vyhovovalo, že má od neho pokoj, lenže…po čase chlapček bez zjavných príčin dostal teplotu, odmietal jesť, sťažoval sa na bolesti bruška….výsledky vyšetrenia u lekárky boli všetky v poriadku (hrdielko, stolica, ušká….). Priznala, že kdesi v podvedomí cítila, či to nie je z toho pozerania televízora a tak to povedala lekárke. Myslím, že reakcia lekárky by nikoho neprekvapila – bola zhrozená. Nasledovalo teda na určitý čas úplné vylúčenie pozerania televízie a potom len určitý čas – doobeda pol hodinky, poobede polhodinky. Všetky zdravotné problémy sa ako šibnutím čarovného prútika vytratili.
Na záver.
Nezabudnite, že najlepší príklad pre dieťa sú samotný rodičia, takže čo sa snažíte praktizovať pre svoje deti, mali by ste dodržiavať aj vy sami. A známa formulka “všetkého veľa škodí“ je v tomto prípade naozaj veľmi pravdivá.
Spracované podľa publikácie UMENIE VÝCHOVY, vydavateľstvo Advent orion
(2 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...