27.11.2011verzia pre tlač


Prvá adventná: GPS ľudského srdca

Autor: Mária Kohutiarová

foto:isifa.com

Trošku som alergická na ten technokratický hlas vo výdobytkoch tejto doby a techniky: „Po 20 metroch doľava, potom prejsť cez železničné priecestie smerom na ....“ Na druhej strane táto „mašinka“ vie byť pomocou v čase, kedy často ideme cestou, ktorú nemáme vybehanú.

Ako to vie srdce?

To je teda otázka! Ako vie človek, kam má ísť, čo má robiť, kto je ten, kto ho teraz potrebuje, ako má byť samým sebou, či a koľko dávať iným ... a ešte množstvo iných otázok. Možno, keby niekto vymyslel GPS pre ľudské srdce, bolo by väčším šlágrom ako toto „autíčkové“.

Ale nie je. A možno, že je dobre, že nie je. Ľudské srdce a jeho pocity, prejavy, stavy sa nedajú nijako globalizovať do čo ako všeobecnej mapy. Spletité cestičky vzťahov, možno matematicky jednoduché, sa zblízka úplne menia – a je jedno, že suseda má tiež manžela, brali sme sa v rovnaký rok, robíme v jedných potravinách a má tiež tri deti.

Tak...?

Na to, aby človek mal v sebe správne GPS, to vnútorné nastavenie kam, kedy a ku komu ísť, treba doslova a do písmena „ručný manuál“. Zostrojiť ho chce trošku viac námahy: prvom rade množstvo ticha, upokojenia, tepla, ako aj viery, že všetko sa dá, ak chceme... Je to čas, kedy nečítame, nepozeráme telku, nejeme všetko, čo nám príde pod ruku, netelefonujeme a nebeháme po obchodoch – aspoň nie toľko a tak veľa ako bežne.  Jednoducho je to čas, kedy sme tu sami pre seba a nič nás nemôže vyrušiť.

Stav za oknom nám nahráva: je tak ospalo, pokojne, na behanie po vonku to veľmi nie je, dá sa „len trčať“ doma. Je to presne ten okamih, kedy treba zatiahnuť vlastnú ručnú brzdu a počúvať sa. Konečne! O čom to pípe moje vnútorne GPS?

Životne dôležité

Mať nastavené, odkiaľ kam idem, čo chcem, na čo som tu je viac, ako si myslíme. Mať nádej, že všetko má svoj zmysel, ak nie dokonca presný cieľ (pre mnohých z nás s veľkým písmenom), že existuje spôsob a nie len rezignované „To nemá zmysel“.

Teraz je presne ten čas. Tá prvá adventná sviečka je pre nás pripomenutím – aj bez pohľadu von z okna – úlohy, bez ktorej sa ľudský život, ak má stáť za to, nehýbe dopredu. Nové plány či ich revízia? Je to jedno. Kým zapálite tú druhú, skúste si dať odpoveď na to, čím som (ako žijem) a čím mám byť (ako mám žiť). Je tam rovnítko? Priepasť? Diera? Zaplátaná lavička cez vodu?

Čas tejto bilancie a prehodnocovania je rovnako dôležitý – ak nie viac – ako zoznam vianočných darčekov, čistiacich potrieb na upratovanie alebo potravín na vianočný stôl. Skúste si dať sami sebe si tento rok darček spolu s nami: a to práve ono vlastné GPS, vlastnú navigáciu do života, ktorý má stáť za to.

Každý večer nech vám to pripomína prvá sviečka na adventnom venci...

Súvisiace články

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 1 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Komentáre

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

inzercia