Honba za „miliónovými“ kódmi

Mama Zuzana 4

Waw, kartičky s rozprávkovými postavičkami a angličtina k tomu. A zadarmo k nákupu. To je milé. A koľko tých kartičiek je? 180? Však uvidíme, či sa nám podarí všetky dostať.

Po mesiaci, keď už kartičky boli všade, aj knižku, do ktorej sa obrázky zakladajú, sme si kúpili. Čo nám bude chýbať, pomeníme so susedmi, spolužiakmi a možno aj kolegynky v robote budú mať niečo.

A mohli by sme aj tie kódy pre školu zaregistrovať,

veď čo už s tým. Nevyhodíme to, predsa. A tak deti vymieňali, kódy sme priebežne registrovali, všetko formou hry a vzdelávania. Spoločne – rodičia s deťmi a deti s rodičmi.

Jedného dňa však škola, na ktorú sme registrovali 9 miestne zhluky písmen a čísiel, sa z 356. miesta dostala až na popredné priečky a bola reálna šanca vyhrať športový deň pre celú školu. A vtedy sa to všetko začalo.

Doslova panika a hra o čas. Veď súťaž končí 30. apríla. Ostáva nám len pár dní. Maminky zopäli zvyšok svojich síl a bez dlhého presviedčania sa vrhli do toho. Nahodíme všetky kódy, čo máme doma, u babiek, tetiek, susedov, kolegýň. Deti na hodinách informatiky a maminky po večeroch, keď detičky pospia. Prvé miesto, ktoré na nás blikalo z obrazoviek hovorilo za všetko. Stojí ten čas a námaha za to. Urobíme naším deťom radosť a to víťazstvo určite dáme.

Adrenalín zo dňa na deň stúpa a zháňanie, vymieňanie, registrovanie, kupovanie balíčkov s „čarovnými kartičkami“ tiež. Avšak, keď po veľkom nákupe v obchodnom reťazci, v ktorom dávajú za každých 10 eur nákupu „darček“, kartičky nedajú, dosť to nasrdí. „Vraj treba ísť do iného obchodu a snáď vám dajú, my už nemáme“, tvrdia niekoľko dní predavačky. Čo už teda, každý kód je dobrý. Zháňanie po veľkomeste a cesta MHD s tromi deťmi, veď to je zábava. Nie?

Koho by sme ešte oslovili? Starých kamarátov, všetkých, kto je náš „priateľ“ na sociálnych sieťach. Veď tie kódy niekde musia byť. Dáme aj inzerát, že kto daruje kódy pre radosť deťom. V mailoch a správach sa odrazu začali sypať kódy. Cudzí ľudia doma skenovanie, fotili, posielali, len aby pomohli dobrej veci.

Pravidlá – nepravidlá

Deň pred koncom súťaže sme si všimli v stanovách hry, že registrovanie kartičiek pokračuje až do 7. mája. Čiže ešte jeden týždeň. A okrem toho naši súperi odrazu len čísla nahadzujú, nahadzujú a po 4 hodinách je razom víťazstvo veľmi ďaleko. Konkurencia dostala od iných škôl a materských škôl zo svojej mestskej časti neskutočné množstvo kartičiek. Keby len to, ešte tie kódy skupujú z celého Slovenska. Rodičia sa skladajú, aby mohli zaplatiť ďalšie a ďalšie čísla. Kde je to čaro vymieňania a darovania…razom je preč.

Po pohľade na niekoľkotisícový rozdiel prešla deti chuť hrať hru o športový deň, vzdávať sa svojich najkrajších ligotavých kartičiek výmenou za kódy a nahadzovať čísla do počítača. O rodičoch ani nehovoriac. Veď to sa nedá – bojovať s „obrom“. Napriek tomu, v rámci svojich možností, pracujeme aspoň na znížení rozdielu. Vzájomné utešovanie, že víťazstvo síce nemáme, ale bohaté skúsenosti a nových známych áno, je motivácia. Ľudia sa spojili, začali komunikovať, držať spolu. A to je častokrát cennejšie ako výhra.

A keď sa teraz nad tým tak zamyslím, ten, čas, ktorí rodičia (všetkých zúčastnených škôl) strávili pri počítači, či už zháňaním alebo nahadzovaním kódov, mohli radšej využiť na hru s deťmi. Tie peniaze, ktoré investovali do nákupov v obchode kvôli kartičkám a aj pri skupovaní kódov, mohli radšej dať do škôl a každá jedna základná škola mohla mať pre svojich žiakov krásny športový deň. A víťaz by bol každý.

Kto má úžitok

Teraz je však iba jediný. Jediný, ktorý má z toho „kartičkového kolotoča“ naozajstnú radosť a úžitok. Nemenovaný obchodný reťazec, ktorému je úplne jedno, či boli kartičky dostupné počas celého trvania súťaže – všade a pre každého.

Jemu je jedno, že hra pre deti sa zvrhla do bezhlavého a bezchrbtového besnenia za kódmi. Jemu je jedno, ktorá škola vyhrá. Hlavne, že sa peniažky kotúľajú. A nie je málo. Suma sumarum, a to nie je ešte konečná cifra, prvých 100 škôl zaplatilo za 1 094 198 kódov pre školy 10 094 198 eur. Pekné, nie?

 

Čítali ste príspevok v projekte DOBRÝ ČLÁNOK.

 

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (13 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Lepsie neskoro na to prijst ako nikdy smile . Nase deti uz cca v polke sutaze pochopili ze kody ziskane legalnou snahou nemaju sancu konkurovat skolam ktorym sa to ziskava po roznych pofidernych cestach. Casto mamicky zamestnane v Tescu alebo rodicia ktori nemaju cele dni nic ine na robote nez to detom cez prac. cas zhanat vramci prace. Nieco podobne ako pri predoslom takomto podobnom pocine v Bille, kde knihu dinosaurov, ktoru sme zozbierali po mesiaci usilnovnej snahy a boli ju zaregistrovat na predajni mi miestny SBSkar vysvetlil ze on mal prvu taku skompletizovanu uz 1. den sutaze.

    Ale nesmutnia deti prilis nakolko sportovy den ich skola organizuje po koncorocnej konferecii sama kazdy rok uz dlhy cas – je to tradicia a srandy je vzdy kopa.

    Podla mna prave zamyslenie na koci clanku je ta pointa, konecne skoly a rodicia mozno pochopili ze viac vlastnej snahy pri ogranizovani podobnych podujati da viac nez sa honit za tymito chimerami.

  2. Celkovo suhlasim s clankom.

    Avsak na jedno autor zabuda. Za vacsina kodov bola zdarma k nakupu. Ja osobne som ziadne balicky navyse ani kody za internet nekupovala.

    Ale suhlasim, ze som stravila vela casu tym, ze som sa snazila ziskat chybajuce karticky. Dcerku to po case prestalo bavit, a ja som z toho mala viac radosti ako ona Big Grins

Pridaj komentár