ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
Rodinka
inzercia

07.05.2015verzia pre tlač


Ako sa hrajú naše deti

Autor: Mína

„Tie dnešné deti, stále sedia za počítačom,“ počujeme zo všetkých strán. „Vôbec sa nehýbu, nebehajú, doma sedia, oči si kazia,“ varujú tí, čo sa v tom vyznajú. „Inak sa ani hrať nevedia, nebaví ich skoro nič, nečítajú knižky, nepoznajú rozprávky, všetko majú predostreté, fantázia im pri tom krpatie!“

Áno, to je obraz dnešných znudených detí. A my, rodičia, len rozpačito pritakávame: „...ten dnešný svet je taký.“

Nie je to s tými deťmi aké zlé

Ale hádam to nie je až také zlé, pomyslím si občas. Ako minule. Bola jeseň, mali sme za sebou dušičkový víkend. Decká, motajúce sa pomedzi hroby boli nadšené z toľkých svetielok ale hitom sa pre ne stali tie – no elektrické. A tak vyjdúc z brány rátali drobné mince v svojich puďolároch a hneď pri prvom stánku sa začali zjednávať. Ako inak, kúpili si ich. Vraj domov, na pamiatku. A neváhali šľahnúť na ne celé mesačné vreckové.  

Cesta domov bola plná emócií. V aute zo zadných sedadiel bolo počuť od radostného jééj, oooo, krása, super...až po hašterivé nechaj mi to, zhasni mi to, veď sa mi to vyminie, keď s tým budeš stále svietiť! No veď viete, brat a sestra - pes a mačka - štekanie a mraučanie.

Večer ostali ešte vonku, bolo príjemne a tak som ich ani veľmi nezháňala dnu. Až keď som dovarila večeru, vyšla som po nich. „Ako sa pekne hráte“, milo ma prekvapili. Naozaj. Vzácna zhoda, nikto do nikoho neštuchal, pekne, ticho sa rozprávali a stáli nad... pozerám...

„Tu sme vám postavili hrob.“ Začali vysvetľovať jeden cez druhého. „Toto je tvoj a henten je tatov.“ Na tráve pred domom stáli dve mohylky. Navláčili si na ne kamenné kocky z rozkopanej cesty, ktorú práve zbíjali chlapi v oranžových vestách. A na kamene pietne položili svoje elektrické sviečky.

„My sme sa síce narodili obaja Tebe, ale sa nepoznáme.“ Pokračovali vo svojom pútavom príbehu. „Vy ste akože zomreli, už dávno. O mňa sa starala babka a ... a o mňa zase druhá babka. Chápeš? My sa akože nepoznáme. Ale teraz som prišla na tvoj hrob ... a ja zas na tatov a ... spoznali sme sa, že sme brat a sestra!“ Nadšene mi dokončili svoje rozprávanie akože nájdení súrdenci.

„Ozaj sa pekne hráte“, chválim ich a trhá mi kútikom úst. A vidím, že na nás nešetria. Celý čas, kým si stojím nad „svojim hrobom“, sviečka na ňom je zapnutá. Žiadne vypni ju, nemíňaj mi...

Teplý jesenný večer skončil. Prešla zima, prišla jar. Roztopený sneh znovu odkryl kamenné mohylky, okolo nich vykvitli žlté púpavy.

Neviem, čo by pri pohľade na ne povedali detskí psychológovia, ale aspoň tú fantáziu by mohli uznať. Keď sa na ne dívame my s mužom, tešíme sa, že hádam bude o nás postarané. A tešiť by sa mohla aj Katka Brychtová, bude mať ešte dlho o čom točiť...:-)

 

Článk je zaradený v projekte:

" Píšete lepšie, ako u nás čítate? "

 

 

Súvisiace články

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 20 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Komentáre

pe84 napísané 07.05.2015 21:54 answer email

Aj moje deti majú občas takéto morbídne hry, ale vlastne oni nevedia, že takto by sa hrať nemali, napríklad dcérka robila hrobček na gauči, navláčila tam rôzne veci, aby bol pekný smile alebo sa hrá, že umrela (ako snehulienka) a trpaslíci (rôzni plyšiaci) ju majú oplakávať smile

Silvia napísané 08.05.2015 11:38 answer email

Pre Mínu - pekný článok a pozdravujem deti. :-)

 

Pre pani/pána "pe84" - nemyslím si, že táto hra je morbídna, napokon, takmer každá detská hra reflektuje realitu istým spôsobom. Aj takéto, resp. práve takéto hry učia deti vnímať smrť a veci s tým spojené a to úplne prirodzeným spôsobom... Môj rešpekt.

 

Pekný deň.

SK

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

inzercia