Ako sa chodí k lekárovi: Minúta po minúte

Poradie v čakárňach je základ. A je úplne jedno, či žijete vo veľkom, alebo malom meste. Musíte si privstať a dočkáte sa.

 Je 6 hodín ráno.

Budova polikliniky je ešte zavretá, v malej predsieni však už sedia dve dôchodkyne a jeden 30-ročný muž. Pozdravím a prisadnem si.

Jedna zo žien sa ku mne otočí a veliteľsky sa ma opýta, ku komu idem. „Na ORL, pre časenku,“ odpovedám.

„No šak ale to sa pýtajte už tu, šeci čo sme tu, tam ideme. Zorientujte sa mladá pani,“ hovorí mi.

„To sa už tu musíme zoradiť, aby sme si potom podľa poradia brali od sestričky časenky. Ja dúfam, že budem prvá,“ oznamuje mi.

Mne povie, že som štvrtá. Usmejem sa na ňu a so všetkým súhlasím. Matematika takto zavčasu a ešte aj bez kávy…. Je 6:10.

 Prví tu boli o 4 ráno

Prichádza pán, ktorý sa už rovno pýta, kto čaká na neurológiu – nikto sa neozýva, tak sa poteší: „Som prvý! To sa mi snáď ešte nestalo!“ Dôchodkyňa ho však okamžite schladí: „Nie ste prvý, prišli ste neskoro. Pozrite sa“ – ukazuje na nástenku – „krabička s číslami je prázdna. Prvý tu bol o 4 ráno a o 5 už lístky neboli,“ oznamuje mu.

Je taká rýchla, že skoro nestíham. Pán pokrčí plecami a s poznámkou o privstaní o 3 ráno odchádza.

Prichádza ďalšia pani, pýta sa, kto ide k doktorke XY, tiež s nádejou, že bude medzi prvými – „Tá má dovolenku,“ hovorí jej naša vedúca. Všetko vie.

Polikliniku otvárajú, zriadenec nás milo pozdraví, je tu taká zvláštna komunitná atmosféra. Nemusíme sa ponáhľať dovnútra, každý vie, koľký ide – žiadna tlačenica.

Postupne prichádzaju ďalší ľudia, vždy sa prerátame, aby sa náhodou nikto nepredbehol.

 

6:50 prichádza otecko s dvomi deťmi: „Všetci čakáte na ORL? Tak to prídeme nabudúce,“ rovno sa otáča a odchádza.

O 7:00 prichádza vystriedať mladého muža, ktorý je predo mnou, pravdepodobne jeho mama. Poteší sa, že je len tretí. Vnuk je ešte doma, ozve sa, na kedy má prísť.

7:03 prichádza ďalšia pani: „Myslíte, že sa ešte dostanem na radu?“ Poráta nás, je desiata. Ani vedúca nevie, koľko pani doktorka vydáva časeniek.

7:20 pán vedľa mňa zaspal. Čiperná dochodkyňa si zatiaľ odskočila vedľa na krv.

Na dobrého doktora sa oplatí počkať – privstať si, je však nutnosť

Dá sa samozrejme aj objednať, ambulancia má aktívnu stránku. Nuž ale, kto potrebuje doktora týždeň, dva, či viac po tom, ako je naozaj chorý? A tiež to nie je zadarmo.

Tieto ranné čakačky sú pre tých, ktorí potrebujú termín akútne. Sú chorí teraz.

Akokoľvek to vyzerá, tento čakací systém je, v rámci možností, spravodlivý –

o 7:45 totiž sestrička otvorí dvere a podľa poradia, ktoré si medzisebou udržuje dav čakajúcich,  si môžete vybrať čas, na ktorý v ten deň potrebujete prísť v rámci ordinačných hodín.

Nemusíte sa sem trepať o 6 ráno s chorým dieťaťom, privstať si musíte iba vy.

Za predpokladu, že máte niekoho, kto vám zatiaľ dieťa postráži. Toho „niekoho“, kto za nás počká, však budeme potrebovať neustále, ktovie dokedy budeme takí čiperní, aby sme zvládli vyčkávať v čakárni niekoľko hodín.

Poradie v čakárni je však základ. Takže to „zorientujte sa, mladá pani!“,  od dôchodkyne v čakárni, bolo vlastne úplne na mieste.