Aby sa človek s utrpením vyrovnal, musí ho prežiť, prijať a nájsť jeho zmysel

To, že existuje nejaký Plamienok, ktorý sa venuje deťom s nevyliečiteľnými ochoreniami, to veľa z nás vie. Poznáme TV spoty, registrujeme bilboardy, občas niečo zachytíme v tlači. Ak sa nás táto téma bytostne netýka, možno máme tendenciu aj tieto „odchytené“ informácie vytesniť, lebo niekde v pozadí šedej hmoty nám rezonuje, že téma to nie je ľahká a radšej o tom ani nerozmýšľať ….

Nuž ale nevyliečiteľne choré deti a ich rodiny sú realitou. Žijú medzi nami, so svojim starosťami, ale aj radosťami. Jednou z nich určite pre ne je, ak sa v ich životoch objaví plamienok. Malý plamienok, keď sa skontaktujú s niekým z Plamienka. Neziskovky, ktorá pomáha.

Aká je filozofia tejto tejto neziskovej organizácie, ako môžu pomôcť a

ako môžete pomôcť aj vy, milí čitatelia, o tom sme sa zhovárali s Katkou Maťovou, zástupkyňou riaditeľky Plamienka.

Plamienok už zrejme veľa ľudí pozná a zhruba  vieme, čo Plamienok robí. Skús ale spomenúť to, čo robíte naozaj často a nie je to také zjavné, očividné, resp. by to možno ľudia naokolo nečakali?

Priali by sme si, aby nás poznalo veľa ľudí a aby vedeli, čo robíme. Tým, že pre nás je Plamienok veľkou časťou života, zdá sa nám, že ho pozná každý, ale nie je to tak. 

Väčšina ľudí vníma Plamienok ako detský hospic. Občas sa stretávame s predstavou ľudí, že deti, o ktoré sa staráme, sú u nás v zariadení. Zmysel našej pomoci je však ponúknuť rodinám a nevyliečiteľne chorým deťom možnosť byť spolu doma. Takže naši lekári, zdravotné sestry, sociálni pracovníci a psychológovia dochádzajú za deťmi a rodinami  v okruhu do 200 km od Bratislavy.

V súčasnosti sa venujeme aj pomoci rodinám po strate blízkeho. Ponúkame im psychologickú, sociálnu a psychoterapeutickú a to formou pravidelných individuálnych alebo skupinových stretnutí. Deti a rodiny, ktoré prichádzajú do Poradenského centra majú možnosť zúčastniť sa víkendových stretnutí. V lete pripravujeme pre smútiace deti a adolescentov z celého Slovenska terapeutické tábory.

Okrem priamej práce s rodinami organizujeme vzdelávacie programy pre študentov a odborníkov pomáhajúcich profesií. Veríme, že vzdelávanie v Plamienku v konečnom dôsledku prinesie pomoc najmä nevyliečiteľne chorým deťom a ich rodinám. Za roky práce v tejto oblasti sme získali skúsenosti, veľa nás učia priamo deti a rodiny a tiež sme vďační za pomoc zo zahraničia, ktorú dostávame od pána prof. Bilda a pána Gómeza. Tieto vedomosti v rámci našich vzdelávacích programov odovzdávame ďalej.

Aká je vlastne vaša filozofia? Presvedčenia, prečo pomáhate práve takýmto spôsobom?

V našej filozofii pri práci s deťmi a rodinami je dôležité najmä, aby sme pracovali v najlepšom záujme dieťaťa a jeho rodiny, usilujeme sa o rozvinutie partnerstva. Dieťaťu a rodine nikdy neklameme, ale odpovedáme citlivým spôsobom. Taktiež nepoužívame slovník „prázdnych slov“ (nesmiete stratiť nádej, všetci zomrieme, buďte trpezlivý…) a slová „mal by si, mali by ste“. Rešpektujeme priania rodiny, aj v prípade, že s nimi nesúhlasíme, ticho je pre nás hodnotný terapeutický nástroj. Manipulácia dieťaťa alebo rodiny a tlak na rozhodovanie je u nás zakázaný.

Jednou z otázok pri vzniku hospicu bola aj otázka jeho financovania. Rozhodli sme sa, že všetky služby deťom a rodinám budeme poskytovať bezplatne. Nechceli sme, aby bola pri rozhodovaní rodín či pôjdu so svojím dieťaťom domov alebo v situácii, keď im zomrie niekto najbližší, dôležitá otázka, či si to môžu dovoliť. Chceli sme pomoc ponúknuť každému, kto sa pre ňu rozhodne bez ohľadu na to, či má alebo nemá dostatok financií.

Okrem pomoci rodinám v domácnostiach ste pred 5 rokmi zriadili poradenské centrum. Prečo?

Na začiatku vznikol Plamienok ako organizácia, ktorá ponúkala detskú domácu starostlivosť, až neskôr sme sa začali venovať ďalším oblastiam. Vnímali sme, že život po strate dieťatka je cesta, ktorá často nie je jednoduchá a preto sme ponúkli rodinám spoločné stretnutia po strate, až sme otvorili Poradenské centrum, v ktorom ponuku služieb rozširujeme.

Na stretnutí rodín, ktoré organizujeme od roku 2005 pre rodiny po strate dieťaťa, nám deti povedali, že by spolu chceli stráviť viac času a tak sme začali rozmýšľať nad zorganizovaním letného tábora. Tento rok už bude siedmy ročník.

V priebehu rokov sme zmenili aj formát stretnutí rodín po strate z jednodňového na víkendové. V Poradenskom centre ponúkame nielen individuálne stretávania rodín, ale aj skupinové stretnutia pre deti, adolescentov a dospelých.

Kto vám pomáha s financovaním? Ste neziskovka a tie to obvykle vôbec nemajú ľahké … Existuje aj nejaká forma podpory od štátu pre vašu oblasť pomoci deťom a rodinám?

Žijeme v prepojenom kruhu pomoci. Ako neziskovka môžeme ponúkať naše služby rodinám bezplatne najmä vďaka podpore individuálnych darcov a darov od firiem. Uchádzame sa o 2%, podávame si žiadosti o granty, organizujeme verejnú zbierku… Určitú časť podpory dostávame aj prostredníctvom Bratislavského samosprávneho kraja.

Viem, že nemôžeš odpovedať za všetkých členov týmu, ale čo je to, čo vás pri tejto práci drží? Aká je tá vnútorná motivácia?

Každý to máme asi inak, ale rada by som vám uviedla ako príklad slová kolegov čo pre nich práca v Plamienku znamená:

Kolega Ondrej (lekár) povedal: „predstavte si miesto, kde cítite obrovskú podporu od ľudí, s ktorými pracujete a viete mať vynikajúci pocit, keď sa vám podarí niekomu pomôcť alebo urobiť radosť a navyše máte radi výzvy.“

Kolegyňa Hanka (sociálna pracovníčka): „často som bola svedkom toho ako rodina žije, ako sa vie navzájom podporiť v ťažkých chvíľach. Táto práca mi pomáha oddeliť podstatné veci od nepodstatných v mojom živote, učí ma, čo je dôležité a nad čím mávnuť rukou. Zažívam s deťmi aj veľa radostných chvíľ – zábavy a smiechu pri hrách, ich nadšenie, keď sa im niečo darí.“

Kolegyňa Lucka (hrová terapeutka) napísala: „Nádych, výdych, zastavenie, vďačnosť, radosť byť tu, byť tu pre niečo, byť tu pre niekoho, láska, zmysel. Ja darujem, ja dostávam kúsok z Teba, kúsok z inej planéty, spoznávam seba. Hráme sa, maľujeme, rozprávame, hneváme, smútime, hľadáme radosť. Som tu, som teraz, cítim plnosť, plnosť života.“

Členom vášho týmu je aj krásny psík Grof. Má rok a pol. Ako sa k vám dostal?

Naša pani riaditeľka, MUDr. Jasenková, už dlho premýšľala, že prijme do svojho života a domácnosti psíka, ktorý by ju sprevádzal životom a zároveň by sprevádzal aj deti a rodiny, o ktoré sa v Plamienku doma alebo v Poradenskom centre staráme. Niekoľko rokov o tom rozprávala… a v roku 2014 na jeseň sa zdôverila aj jednej pani, ktorá Plamienok podporuje. O pár dní po stretnutí prišla od nej ponuka prísť si po psíka do Devína.

Pred krátkym časom ste uviedli do života krásnu knižku, ktorej cieľom je, aby pomohla deťom vyrovnať sa so smútkom a stratou, ak prídu o niekoho svojho blízkeho. Na našich stránkach sme už o smútení detí čo to písali, no predsa len, povedz, čo je to, čo ty vnímaš ako pre deti najnáročnejšie v takejto situácii. Na čo by sme my, dospelí, naozaj nemali zabudnúť, ak v našom okolí máme dieťatko, ktoré prišlo o svojho blízkeho?

V niektorých momentoch si veľmi prajeme pomôcť, ale nevieme ako. Pomôže nám uvedomiť si, že smútenie je proces a že neexistuje „správna“ cesta, každá je jedinečná. Nielen v prežívaní, ale aj v čase, ktorý pre náš smútok potrebujeme. Deti podobne ako dospelí môžu prežívať silné emócie alebo nemusíme rozumieť ich správaniu, to však neznamená, že nie je prirodzené. Môžeme „iba“ počúvať, snažiť sa akceptovať, byť pravdivý, nesúdiť, neočakávať, že sa bude dieťa mať lepšie alebo horšie, môžeme ponúknuť rodine praktickú pomoc…

Viac o knižke, ktorá lieči … >> >>

Ak sa strata dotkla aj nás, myslime aj na seba. Prechádzame náročným obdobím, buďme preto k sebe starostlivý a láskavý, pretože tak dobre ako sa budeme mať my, tak dobre sa dokážeme postarať aj o svoje dieťa a tým sa aj ono bude mať lepšie.

V niektorých situáciách je vhodné vyhľadať alebo navrhnúť odbornú pomoc.

Podporovať druhých ľudí a pomáhať je krásne. Ale aj veľmi náročné. Ako sa o seba staráte? Pracovne a týmovo?

Je toho viac, čo môžeme pre seba urobiť. Aj pre nás je dôležitá podpora ľudí, ktorí sú okolo nás. Kolegov, ľudí blízkych Plamienku, rodiny, priateľov. V rámci práce sa snažíme o dobrý  časový management, mať príjemné pracovné prostredie, pracovať tímovo. Kontinuálne sa vzdelávame, mávame supervízie. V osobných životoch sa venujeme svojim záujmom a relaxujeme.

Za rozhovor ďakujeme a želáme veľa pozitívnej energie ďalšiu všu prácu a aktivity. A milí čitatelia, pokiaľ sa o Plamienku, ale aj o tom, ako môžete byť nápomocní vy a ako túto náročnú, no zmysluplnú činnosť môžete podporiť, chcete dozvedieť viac, neváhajte – www.plamienok.sk.