Na Hromnice o hodinu více (2. február)

Michaela Vargová 0

Začiatok februára je polovicou zimy. Vtedy sa vraj aj medveď obracia na druhý bok. Tma a dlhé zimné večery konečne začali ustupovať svetlu.

Na Nový rok to bolo o slepačí krok, na Tri krále o skok dále a na Hromnice je svetla už o hodinu viac. Čo je to vlastne za sviatok?

V Lukášovom evanjeliu

Kresťanský kalendár si v tento deň pripomína udalosť, kedy Jozef a Mária priviedli malého Ježiša do chrámu, aby ho zasvätili Bohu.

Stalo sa tak na 40. deň od Jeho narodenia a podľa levitických starozákonných predpisov to bol deň, kedy mala byť rituálne očistená matka – rodička. Správu o tom nachádzame v Lukášovom evanjeliu. 

V rímskokatolíckej cirkvi sa tento sviatok nazýva Obetovanie Pána (po starom Očisťovanie Panny Márie), u evanjelikov zas Predstavenie Pána.

V cirkvách východného obradu je známy ako Sviatok Stretnutia Pána (Sretenie), pretože po prinesení Ježiša do chrámu sa s Ním stretol spravodlivý a bohabojný Simeon a prorokyňa Anna. Symbolicky ide o stretnutie Boha s človekom, o stretnutie starého a nového.

Predkresťanské tradície

Aj starí Slovania v tomto období slávili čas, kedy zima končila svoju vládu v kruhu roka. V snahe privolať teplé slnečné dni a zabezpečiť si dobrú úrodu boli ich rituály venované Perúnovi, bohovi ohňa, hromu a blesku.

V antickom Ríme sa slávili luperkálie s obradmi zameranými na očisťovanie od zlého, zažehnanie nešťastia a privolanie plodnosti. Táto magická očista sa nazývala februatio, podľa nej dostal meno aj samotný mesiac február, ktorý v rímskom kalendári završoval rok.

Hromničné sviečky

O zavedenie kresťanských sviatkov Hromníc sa pričinil v 5. storočí pápež Gelasius I. Niekdajšie pohanské rituály nahradil sprievodom s horiacimi sviecami okolo kostola.

Súčasťou katolíckej liturgie je aj dnes posväcovanie sviečok. Svetlo sviece predstavuje Krista ako svetlo sveta; sviečka, ktorej vosk sa pri spaľovaní spotrebúva zas Jeho obetu.

zdroj: szm.sk

Sviečky hromničky si ešte v nedávnej dobe ľudia starostlivo odkladali, aby ich zapaľovali v čase búrky. Modlili sa pri nich, aby blesk neudrel do ich domu a nezničil obydlie, statok a úrodu.

Hromničné sviece zapaľovali aj pri umierajúcom, aby sa mu ľahšie odchádzalo z tohto sveta. V ľudovom liečiteľstve našli hromničky využitie ako prostriedok pri boľavom hrdle.

Zvyky, povery a pranostiky

Hlavným zdrojom obživy našich predkov bolo to, čo si sami dopestovali. Zvyky na Hromnice sa spájajú so snahou zabezpečiť si kvalitnú úrodu textilných plodín, teda najmä ľanu a konope.

Gazdinky v ten deň varili dlhé rezance alebo šúľance, aby im narástol dlhý ľan a konope. S rovnakým cieľom sa ženy kĺzali po ľade a mládež sa zas vybrala na veselú sánkovačku, pričom dbali na to, aby ich dráha bola čo najdlhšia. A boli tiež radi, ak zo striech viseli dlhé cencúle.

Povery však ľuďom zakazovali vykonávať určité druhy prác. Na Hromnice nemali pracovať v hore, aby do nich „hrom nedrel“.  Ženy nešili ani nič neprešívali, lebo by vraj ihla mohla pritiahnuť blesk do domu.

Aj keď už ľudia očakávali blížiacu sa jar, boli radi, ak bol február ešte studený. Svedčia o tom mnohé pranostiky. Raduje sa gazda, keď na Hromnice, musí obliekať dve kabanice. Hovorilo sa tiež, že ak je mnoho snehu vo februári, bude mnoho sena v júli.

Naopak, teplý február býval predzvesťou, že zima ešte len udrie a bude dlhá. Známe sú porovnania Na Hromnice dážď – na jar sneh,  na Hromnice sneh – na jar dážď, alebo Zelené Hromnice, biele Velikonoce. Znamenalo to totiž zlú úrodu v ďalšom roku a tým aj chudobu: Keď slnko svieti na Hromničku, zbieraj aj slamu na chodníčku. 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (33 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Author image

Michaela Vargová

články autora...

Pridaj komentár