Masky, šišky, zábavy alebo o čom sú fašiangy

Fašiangy začínajú po Troch kráľoch a trvajú niekoľko týždňov až do noci pred Popolcovou stredou. Je to obdobie hojnosti, tancovačiek, veselíc a karnevalov.

Prečo fašiangy?

Čo vlastne znamená toto zvláštne slovo? Odvodené je z nemeckého Faschang (pôvodne fast-schank), čo vyjadrovalo výčap pred pôstom, teda posledné dni tohto veselia.

Tým sa u nás hovorí tiež mjasopust, mjasnica, ostatky, šaľone či bláznivé dni.    

Fašiangy sú obdobím medzi vianočnými sviatkami a predveľkonočným pôstom, ale aj  prechodovým obdobím medzi zimou a jarou.

U Slovanov sa spájalo so snahou o zabezpečenie dobrej úrody do ďalšieho roka, plodnosti, sýtosti a hojnosti. Pre Taliansko a Nemecko zas boli typické karnevaly, u nás sa ujali predovšetkým v mestskom a remeselnom prostredí.

A masky?

Ak sa v súčasnosti snažíme predovšetkým o to, aby bola maska vizuálne efektná, v dávnej minulosti mali mať masky predovšetkým magicko – rituálnu funkciu.

Mali chrániť pred pôsobením zla, odplašiť negatívne sily, a zároveň mali pomôcť nakloniť tie pozitívne – privolať prosperitu na gazdovstve, zaistiť si plodnosť, zveľadiť hospodárstvo.

Preto sa zhotovovali zo slamy, vlnených kožuchov, hrachoviny, ľanu, konopy; napodobňovali mátohy a zvieratá, karikovali ženy i mužov, štrngali zvoncami, nosili prúty, palice či ražne.

Väčšina masiek je však bláznivá, smiešna, groteskná až bizarná, veď na fašiangy sa chcú ľudia zabávať. A ešte pre iné sa ľudia radi maskovali. Takto v utajení mohli aspoň na chvíľu byť niekým iným, zotrieť spoločenské rozdiely, robiť si zo seba navzájom žarty a parodovať neprajníkov.

	Prečítajte si aj: Pavla obrátenie, zimy obrátenie

 

Víno je dobré za dobrou pečienkou

Kult novoročnej hojnosti sa tiahol celým obdobím fašiangov. Čerstvé mäsko dobre padlo, vo väčšine rodín sa práve cez fašiangy konali domáce zabíjačky.

Pečienka, slanina, klobásy, k tomu jaternice, tlačenka, huspenina, škvarky. To všetko patrilo k špecialitám fašiangových hostín a výslužiek. K nim sa vo veľkom núkal alkohol, víno aj pálenka.

Bohato prestreté stoly a štedré hodovanie mali priaznivo pôsobiť na hojnosť v nasledujúcom roku. Panovala predstava, že kto sa na fašiangy dosýta nenaje, bude po celý rok hladný.

Na čo všetko ešte slúžili fašiangové dobroty

Zo sladkých jedál boli (a dodnes sú) obľúbené vysmážané múčne jedlá. Z kysnutého cesta sa robili okrúhle ale aj krútené a splietané šišky (koblihy, pampúšiky, krapne), ktoré sa podávali s lekvárom.

Z nekysnutého cesta sa pripravovali fánky (božie milosti, chrapne, drchanice, herovky) a po vypražení sa bohato pocukrovali.

Cesto na fánky sa rozvaľkalo na tenko a nožíkom či radielkom sa z neho vyrezávali rôzne tvary. Od jednoduchých pásikov a stužiek, cez obdĺžniky, kosoštvorce, hviezdy, s narezanými okrajmi, dierami v strede, všakovak poprehýbané, poprevliekané, až po lístky, zvieratká a panáčiky.

Vyprážané šišky aj fánky sa považujú za obradové pečivo, ktorému sa kedysi pripisovala ochranná a plodonosná funkcia, tvary mali jednoznačne symbolický význam a zrejme slúžili aj pri babských veštbách.

Počas niektorých fašiangových dní sa varili dlhé cestoviny – rezance, šúľance, párance. To preto, aby sa z budúcej úrody ľanu a konopy dali upriasť dlhé nite. Cestoviny sa preto najčastejšie podávali s tvarohom alebo bryndzou, aby aj utkané plátno bolo pekné biele. 

	Prečítajte si aj: Najlepší recept na fašiangové šišky

Dovysoka do skoku!

K fašiangom už tradične patrí zábava. Bolo to obdobie, kedy mali hospodári pokoj od poľných prác, a tak si zábavu mohli skutočne dopriať. Pri speve, pri muzike, pri tanci, bavili sa mladí aj starí, bohatí aj chudobní.

No aj pri tanci mysleli na svoju úrodu, a tak gazda musel vykrútiť gazdinú, aby sa im urodili veľké zemiaky. Mládenci pri tanci vyhadzovali dievčatá dovysoka, aby také narástli ľan aj konopa.

Kým pochovajú basu

Fašiangy sa končili deň pred Popolcovou stredou, ktorou sa začal predveľkonočný pôst. Trvali teda rôzne dlho, vždy si ich však ľudia vedeli užiť.

Ale neboli to len plné stoly a plné bruchá. Patril k nim aj pohyb a čerstvý vzduch. Veď už len taká tancovačka, čo trvala dlho do noci. Alebo zabíjačky, ktoré sa robili vonku, na dvore, aj keď mrzlo.

Dokonca aj maškarné sprievody chodili po celej dedine, aj keď bol ešte napadaný sneh. A tiež dlhé sánkovačky, šmýkačky a kĺzačky na ľade, aby aj obilie malo dlhé klasy.

A bol to aj čas, kedy sa mládenci a dievky prijímali medzi dospelú mládež, učni medzi tovarišov. To všetko bolo sprevádzané hrami, súťažami, žartíkmi.

Pochovanie basy v „posledný fašiang“, na zábave v utorok pred Popolcovou stredou ukončilo toto niekoľko týždňov trvajúce obdobie veselosti, bujarosti a hojnosti.