Kedysi učiteľom pomáhal Blažej (3. februára)

Michaela Vargová 0

„Ach“, vzdychajú rodičia, ktorí v týchto dňoch museli narýchlo zháňať niekoho, kto im postráži deti a aký im vymyslia program. Namiesto školy, lebo v nej boli miesta za katedrami prázdne. „Ach“, vzdychajú učitelia, ktorí vyšli do ulíc, cítiac sa nedocenení, finančne aj spoločensky.

„Ach“, vzdychajú všetci, ktorých sa problémy v školstve nejako dotýkajú. Veď vieme, ako to chodí…

Zdroj: istock.com

A ako to chodilo kedysi?

Na slovenských dedinách sa školou často nazýval drobný domček s jednou triedou. K nej bol pristavaný neveľký, jednoduchý služobný byt. Do neho prichádzal bývať učiteľ aj so svojou rodinou, aby privádzal ku vzdelaniu svojich zverencov, deti z obce aj okolia. A nielen to.

Učiteľ býval kedysi zároveň organistom, nacvičoval s miestnym spevokolom alebo ochotníckym divadlom, bol organizátorom kultúrneho života v dedine, písal kroniku. A napriek tomu, že spolu s richtárom a kňazom patril k autoritám obce, učiteľova mzda nebývala vysoká. 

Blažejácie – s vinšom na prilepšenie

Preto aj jemu padlo dobre voľačo na prilepšenie. V deň Blažeja sa na slovenských dedinách zvykli organizovať obchôdzky učiteľa s deťmi, neskôr len samotných detí. Žiaci sa najskôr naučili vinše alebo pesničky, ktoré mali v jednotlivých domácnostiach prednášať. Niektoré boli vážne, iné žartovné, deti v nich predviedli, čo sa naučili v škole. V závere odznela aj prosba o odmenu a želanie všetkého dobrého pre domácich.

Zdroj: istock.com

Niektorí, tí skúpejší, sa tvárili, že nie sú doma, aby nemuseli vinšovníkov prijať. Tí štedrejší dali pre učiteľa peniaze aj nejaké potraviny – mäso, klobásu, slaninu, vajíčka, strukoviny, múku. A s vďačnosťou malých vinšovníkov posadili k stolu, pohostili ich, trošku s nimi podebatovali. Žiaci všetky príjmy starostlivo zapisovali, peniaze vložili do mešca a potraviny do košíka. Potom všetko, čo vyzbierali, odovzdali učiteľovi. Pani učiteľová im za to pripravila spoločnú večeru. 

Blažejácie, blažejské vinšovanie je známe už od stredoveku a na slovenskom vidieku sa udržalo do začiatku 20. storočia. V niektorých oblastiach sa s podobným cieľom konali obchôdzky žiakov na Gregora (12. marca), tzv. gregorácie.

Čo má Blažej ešte v talóne?    

Blažej žil v 3. storočí a bol biskupom v Arménsku. V čase prenasledovania kresťanov bol pre svoju vieru väznený, mučený a nakoniec sťatý mečom. Legenda o ňom hovorí aj ako o lekárovi. Vo väzení vraj k nemu prichádzali chorí a on ich uzdravoval. Zvlášť známe je zachránenie malého chlapca, ktorému zabehla do hrdla rybia kosť a skoro sa zadusil. Blažej sa nad ním pomodlil, požehnal mu a chlapca uzdravil.

Gregor, 12. marca >> >>

Svätý Blažej je tak uctievaný ako ochranca proti chorobám hrdla a patrónom krčných lekárov. V kostoloch sa na jeho sviatok udeľuje svätoblažejské požehnanie. Kňaz prikladá veriacim k hrdlu dve prekrížené horiace sviece, aby ich Boh na príhovor sv. Blažeja ochraňoval od chorôb hrdla a od všetkého zlého.

Zdroj: commons.wikimedia.org

V kostole, v povedačkách aj pranostikách

Úcta k tomuto svätcovi sa napriek skromným správam o jeho živote rozšírila pomerne rýchlo. A silno vžitá bola postava sv. Blažeja aj v ľudovom prostredí. Už pri spomínaných blažejáciách sa vo veršoch opisoval jeho pobožný život: Na svätého Blažeja, ktorý bol horlivým biskupom v meste Cezarei, evanjelium kázal, Krista horlivo vyznával, pred dobrými aj zlými, ukrutnými tyranmi…

Svätý Blažej mal vraj vyprosiť aj pekné počasie na svoj deň, aby všetky choroby hrdla odniesla zima. No slnečný Blažej mal znamenať dobrú úrodu zemiakov v ďalšom roku. Aj keď k začiatku februára sa skôr hodí známe  Na svätého Blažeje, slnko ešte nehreje, či Na Blažeja ešte trvá veja.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (11 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Author image

Michaela Vargová

články autora...

Pridaj komentár