Juraj (24. apríl)

Kedysi ľudia delili rok len na dve ročné obdobia. Práve „na Ďura“ bol ten deň, ktorý považovali za magický predel medzi zimou a letom. K nemu sa teda pochopiteľne viažu mnohé úkony, povery aj pranostiky. Ale svätého Juraja mali oddávna v úcte aj kresťania v celej Európe.

Vojak a mučeník

Juraj pochádzal z Kapadócie (v dnešnom Turecku). Žil v 3. storočí, kedy sa rímskym cisárom stal Dioklecián. Tento krutý prenasledovateľ kresťanov vydal niekoľko ediktov, v ktorých nariaďoval uctievať rímskych bohov a zakazoval kresťanské učenie pod trestom smrti. Juraj bol v tom čase už rímskym vojenským hodnostárom a k svojej viere sa otvorene priznával aj pred samotným cisárom. Za to ho stihlo väzenie a nakoniec aj mučenícka smrť.

Možno si chcete prečítať: »»» Význam iných mien z kalendára »»»

Veľmi skoro po Jurajovej smrti sa začala medzi ľuďmi šíriť úcta k tomuto mučeníkovi. Pútnici navštevovali jeho hrob, v Carihrade dal cisár Konštantín I. postaviť chrám zasvätený sv. Jurajovi (už v 1. pol. 4. storočia). Vplyvom križiackych výprav sa postupne úcta k sv. Jurajovi rozšírila aj na západ a po celej Európe vznikalo množstvo kostolov zasvätených práve jemu. Aj na Slovensku ich môžeme nájsť viacero. Sú z tých najstarších a historicky veľmi cenných: vo Svätom Jure, v Kostoľanoch pod Tribečom, v Starej Haliči, v Trnovom pri Žiline, v Spišskej Sobote.

Ako z rozprávky

Sv. Juraj býva zobrazený ako mladý rytier na koni, ktorý s vytaseným mečom prebodáva draka ležiaceho pod konskými kopytami. Túto podobu mu priniesla stredoveká legenda, v ktorej sa Juraj pustil do bitky s drakom, aby od neho oslobodil ľudí jedného líbyjského mesta. Drak sa totiž usadil v jeho blízkosti a obyvatelia mu na zmierenie prinášali najskôr ovce, no potom boli nútení obetovať mu ľudí.

Keď mu mala byť vydaná napospas kráľovská dcéra, dopočul sa o tom Juraj a rozhodol sa konať. V súboji draka bodol kopijou a do mesta ho dotiahol na obojku z princezninho svadobného podväzku. Ľuďom prezentoval svoj čin a spolu s tým ohlasoval kresťanstvo a vyzýval ich, aby sa dali pokrstiť. 

Povesť o Jurajovi znie naozaj rozprávkovo. Nesie v sebe však aj určitý duchovný odkaz. Drak symbolizuje pekelného draka, diabla, ktorý nedá ľuďom pokoja. Juraj bol jedným z tých, ktorí sa proti nemu postavili. Za jeho statočnosť a odvahu bojovať za svoju vieru si ho ako patróna zvolili rytieri a vojaci. Novšie ho za svoj vzor pokladajú aj skauti. Dôležitým bol Juraj tiež pre roľníkov, v gréčtine totiž Georgos znamená roľník.

Svätý Juraj zvíťazil nad drakom, aj nad zimou vyhrá

Je veľa pranostík, ktoré hovoria o prichádzajúcom teplom období, a toto je jedna z nich. Do Ďura vraj nerástlo nič, aj keby to kliešťami bol ťahal, a po Ďure šlo všetko von, aj keby to kladivom zatĺkal. Mnoho povier svedčí o tom, že do tohto dňa považovali ľudia ešte za obdobie zimy. Niekde sa držali toho, že sa nemajú vetrať vonku periny, prať piestom na potoku, šiť na priedomí. Na to prišiel čas až od Juraja. A v tento deň sa na mnohých miestach vyháňal prvý krát dobytok na pašu.

Ďuro žabám hubu otvára, budí jašterice i hadov

Áno, práve s plazmi, jaštermi a obojživelníkmi sa spája deň sv. Juraja. V polovici apríla sa skutočne akoby zem otvárala a vyliezali z nej všetky dovtedy ukryté živočíchy. Hadom ľudia kedysi pripisovali zvláštny význam. Na jednej strane sa báli ich uštipnutia a hady im boli odporné. Preto boli mnohí presvedčení, že koľko hadov zabijú, toľko hriechov sa im odpustí. Magickú silu im mal dať had na Jura zabitý, uvarený, jazyk z neho odložený, či koža z neho usušená alebo spálená.

No na druhej strane ľudia hadov chránili. Osobitnú ochranu mali tie hady, ktoré sa zdržiavali v blízkosti ľudských obydlí. „Domáce hady“ mohli mať hniezdo pod prahom domu, pod základmi, aj na povale a chodili sa vyhrievať na podstenia domov. Rôzne povedačky hovoria o tom, že domácich hadov zvykli kŕmiť aj deti, dávali im piť zo svojho mlieka alebo jesť zo svojej kaše. Nesmeli do nich hádzať kamene ani inak im ubližovať. Ľudia ich považovali za ochrancov svojich príbytkov a celého hospodárstva a niektorí v nich videli prevtelenú dušu zomrelého starého gazdu.

Aj stretnutie s hadom v prírode mohlo znamenať šťastie. Ak niekto takého hada pohladil, jeho ruky získali moc pomôcť chorým zvieratám. Takisto si ľudia schovávali kameň, pri ktorom sa hady zvykli zhrčiť. Ten kameň vraj prinášal šťastie a pomáhal proti rôznym neduhom.

Za dobré znamenie sa pokladalo, ak niekto na jar uvidel ako prvú jaštericu, mal by byť po celý rok šikovný. No ak sa mu ako prvý priplietol do cesty had, mal byť lenivý. Žaby takisto mali začať kŕkať až po Jurovi, lebo ak by svoj koncert spustili priskoro, tak by to prinieslo ešte ochladenie. 

Všetko sa zelenie, všetko kvitne

Nielen zvieratká vyliezajú po zime zo svojich úkrytov, ale zem sa otvára aj pre novú trávu, zelené rastlinky a pestrofarebné kvety. Gazdiné zbierali púpavu, podbeľ a záružlie pre kravy, aby mali husté mlieko a pekné, žlté maslo. Deti zas rady hľadali štvorlístky pre šťastie.

Dievčatá si vili venčeky a vyhadzovali na rozkvitajúce ovocné stromy, aby sa dozvedeli, či sa do roka vydajú. Kladnú odpoveď dostali, ak sa im venček na konároch zachytil. Ak spadol dolu, mali si na svadbu ešte počkať. Venčeky tiež hádzali do potoka alebo rieky. Kam im ho voda odniesla, tam mali ísť za nevestu.

Ej Juro, Juríčko

Krásne ťahavé spevy dievčat sa niesli po dedine už niekoľko dní pre Jurajom, no v predvečer jeho sviatku takáto zábava vrcholila. Mládež pálila ohne na kopcoch okolo dediny, aby tak vyhnala zlé sily z chotára. Jurské ohne sa pálili viac na západnom a južnom Slovensku a bola to udalosť pre celú dedinu. Na pozadí tmavej noci sa krásne vynímali žlté plamene vatier a celou dolinou sa ozýval veselý spev. Chlapci sa hrdili, kto vyššie preskočí cez horiacu vatru a dievčatá sa so smiechom váľali po poliach s oziminami, aby vydali čo najlepšiu úrodu.

Na svoje si v jurskú noc prišli okrem romanticky založených duší aj recesisti. Mládenci vtedy radi pripravili ostatným dedinčanom nemilé prekvapenia. Chlapom vyniesli voz zo stodoly a vyteperili ho hoci aj na strechu domu, alebo ženičkám pobrali krosná a zavesili na strom.

Rozobrali brány, lávky, ploty, či dokonca drevenú latrínu a vyniesli ich na záhradu, na záhumnie, alebo do susedného dvora. Na takýchto úletoch sa ráno bavila zvyčajne celá dedina, len tí, ktorých sa to týkalo, už menej. Ale aj poškodení vedeli tolerovať takúto zábavu mládeže, veď ani oni neboli kedysi inakší.

Možno si chcete prečítať aj : »»» Význam iných mien z kalendára »»»

(13 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...