Hračky. Pripomínajú nám naše vlastné detstvo.

Hračky vedia potešiť všetky deti bez rozdielu. Vedia s nimi stráviť celé hodiny. Bláznivo sa s nimi zabávať aj ticho zaspávať túliac sa k nim na vankúši. Uložené v poličkách zdobia izbičky našich malých.

A pripomínajú nám naše vlastné detstvo. 

Hračky sú staré ako ľudstvo samo. No ani tie najstaršie nikdy nezapadli prachom. A ak predsa zbadáte trochu sivého poprašku na nich, stačí ho len sfúknuť. Príjemne sa pri tom spomína…

Bábika

Ktoré dievča ju nemá? V minulosti však bábika nebola len doménou malých slečien. Figúrky a malé postavičky potvrdzujú archeológovia už v dobách dávnej slávy starého Babylonu a Egypta. Miesili sa z hliny, neskôr sa vyrezávali z dreva a slonoviny, novšie odlievali z vosku, vypaľovali z porcelánu alebo kašírovali z papiera, po domácky sa šili z handričiek alebo uväzovali z kukuričného šúpolia.

Najskôr boli báby iba napodobneninou dospelých ľudí. A dokonca dospelým aj slúžili. Ako dekorácia, ktorou sa honosili rodiny z vyšších spoločenských kruhov. Tváre s prepracovanými detailmi, sklenenými očami, dlhými vlasmi, oblečené do honosnej róby – takéto báby mávali urodzené dámy vo svojich budoároch. Až neskôr nadobudli bábiky podobu malých detí a hrávali sa nimi najmä dievčatá.  

Koník

Tak ako bábiky patrili skôr k nežnejšiemu pohlaviu, po koníkoch túžili väčšinou chlapci. Mali takisto podobu figúrok z dreva, hliny, látky, či kovu. Niektoré boli gazdovskými koňmi s ťažným vozíkom, niektoré vyzerali ako rozprávkové vraníky a iné zas mali na svojom chrbte husára.

Chlapci ako budúci rytieri snívali o tom, že aj oni raz budú mať toho svojho tátoša. Obľúbenou hrou boli preto chlapčenské turnaje, pri ktorých „cválali“ na palici, na ktorej bola nastoknutá hlava koňa z dreva alebo hliny. 

Maco a Margaret Steiffová

A čo toto roztomilé zvieratko? Kto pozná Hammelovu pesničku o krajčírke Mariške vie, že za jeho zrodom stojí Margaret Steiffová z nemeckého mesta Giengen. Tá sa napriek zdravotnému postihu, ktorý na nej zanechala detská mozgová obrna, vyšvihla na módnu krajčírku a spolu so setrami si založila dielňu. Do svojho obchodíku ušili aj zopár ihelníčkov v podobe malých zvieratiek. Tie sa vraj hneď rozchytali a zákazníci žiadali ďalšie.

To inšpirovalo Margaret, aby začala šiť hračky a firma Steiff sa postupne preorientovala výlučne na ne. Jeden z jej synovcov, Richard, navrhol hračke podobu milého, asi polmetrového macíka. Steiffovci ho prezentovali na lipskom veľtrhu v roku 1903 a tam zabodoval. Z Ameriky im prišla objednávka na tritisíc kusov. A tento mäkučký plyšiačik je medzi deťmi obľúbený dodnes.  

Hracia skrinka

Zvukové hračky, rozprávajúce zvieratká, spievajúce bábiky či hrajúce kolotoče nad postieľkou… to všetko deti nesmierne fascinuje a my rodičia by sme z nich občas radšej vybrali baterky. Ale staré hracie skrinky žiadne baterky nepotrebovali. Bol v nich hrací strojček, ktorý stačilo natiahnuť kľúčikom alebo sa melódia ozývala pri otáčaní kľuky. História hracích skriniek siaha až do stredoveku, ale svoju najväčšiu slávu zažili v 19. storočí.

Tie najjednoduchšie mali podobu plechového valčeka alebo drevenej škatuľky, no tie zložitejšie boli malými umeleckými dielami. Kolotoč či cirkusová manéž sa pri hudbe točili spolu s malými zvieratkami, baletka tancovala v tylovej sukienke so zdvihnutou špičkou. Hracie strojčeky uchvátili aj dospelých, boli súčasťou dámskych šperkovníc a pánskych hodiniek.  

(11 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...