Hádanka stará stovky rokov: Sú paradajky ovocie či zelenina?

Je to sladké aj kyslé, krásne červené, no tiež žlté či niekedy dokonca fialové; zelenina, ale aj ovocie. Hovoríte si, že to nie je ani možné, aby niečo bolo aj – aj?

Nuž veru, v prípade paradajok to platí. Kedysi boli totiž považované za ovocie, dnes sa skôr radia k zelenine. 

Ešte v 17. storočí neboli paradajky ničím iným než popínavou rastlinou, ktorá má zaujímavú vôňu a plody. Hovorilo sa ale o nich, že sú jedovaté a využívali sa len ako okrasné kríky. Až o viac ako 100 rokov sa prišlo na to, že majú aj chuť, no zároveň vysvitla otázka: je to zelenina alebo ovocie?

Koncom 19. storočia boli ľudia presvedčení, že ide skôr o ovocie a toto tvrdenie bolo podložené botanickými zákonitosťami. Podľa nich, ak plody paradajky vznikajú oplodnením kvetu, radia sa medzi ovocie.

Tým dokonca operoval aj americký podnikateľ John Nix, ktorý nechcel platiť vysokú zeleninovú daň, resp. clo pri dovoze. No najvyšší súd v Spojených štátoch nakoniec rozhodol, že paradajky budú považované za zeleninu. Sudca v roku 1893 vyhlásil, že toto krásne červené „čudo“ je zelenina, rovnako ako uhorky či paprika, keďže sa konzumuje s hlavným jedlom ako mäsom či rybou. Žiaden dezert, ako napr. ovocie rozhodne môže byť.

Odborníci dneška ale hovoria, že nezáleží na tom, či je to ovocie alebo zelenina, hlavne, že má tak cenné látky pre náš organizmus, aké má.

Paradajky sú bohaté na vlákninu, podporujú vylučovanie žalúdočných štiav a správne pohyby čriev. Zlepšujú trávenie, odporúčajú sa pri poruchách látkovej výmeny a chorobách žalúdka.

Cítime síce aj ich sladkú chuť, no obsahujú ľahko stráviteľné cukry. Pre skutočne nízku kalorickú hodnotu sa odporúčajú pri chudnutí, znižujú obsah cholesterolu v krvi, podporujú jeho vylučovanie z organizmu. 100 g paradajok obsahuje len niečo cez 100 KJ a má zanedbateľné množstvo cukrov.

Táto skvelá zelenina pochádza z Južnej Ameriky z oblasti Ánd – konkrétnejšie z Peru a Ekvádoru. Z historických záznamov vyplýva, že ich jedli už starí Mayovia. Do Európy sa dostali v 16. storočí na lodiach španielskych moreplavcov a postupne sa rozšírili po Stredomorí. Paradajky obsahujú také dôležité vitamíny ako A, B, E a C vitamín.

Stačí zjesť jednu väčšiu paradajku a máte pokrytú odporúčanú dennú dávku vitamínov.

Ďalej sú paradajky cenné pre vysoký obsah minerálov ako draslík, sodík, horčík, fosfor, železo, zinok; zo stopových prvkov je to meď, jód, mangán, molybdén. 

Čo je však ešte pozoruhodnejšie, majú v sebe toľko antioxidačných zložiek, že nám pomáhajú chrániť si imunitu, no bojujú aj proti skutočne zákernej chorobe, akou je rakovina.

Môže za to lypokén, ktorý sa nachádza v ich šupke a paradajkám dodáva červenú farbu. Pomáha ničiť voľné radikály a je skutočne účinný v prevencii proti rakovine žalúdka, kože, pľúc, prostaty a prsníka.

Vôbec najnižší výskyt vysoko zhubného nádoru prostaty bol podľa istého vedeckého prieskumu preukázaný v Stredomorí, hlavne v Grécku a Taliansku, kde si bez paradajok nevedia predstaviť deň, a teda ani svoj tanier. 

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...