Zlodej snov na ňu čaká

Dvanásťročná Molly Pecksniffová sa raz v noci preberie uprostred lesa. Nespomína si, ako sa tam dostala, ale vie, že ju tam priviedla opakujúca sa nočná mora s bubnami, hrkálkami a zlovestnými maskami. Zlodej snov na ňu čaká. Najprv ju pripravil o spánok a teraz jej chce zobrať aj život.

Je tu kniha pre deti od 9 rokov plná tajomstiev,

mágie, dobrodružstva a zábavných príhod. Zlodej snov vás nadchne napätím a úchvatnou fantáziou. „Naozaj vzrušujúce čítanie pre čitateľov od 9 rokov,“ napísal Sunday Times.

Molly je totiž v skutočnosti oveľa dôležitejšia, ako sama tuší. Prorocké kosti kedysi dávno predpovedali, že na celom svete len ona a Gryff – divá mačka, ktorá vždy kráča po jej boku – sa dokážu vzoprieť temnej mágii zlodeja snov. Odrazu ide o všetko a Moll je proti svojej vôli, vyzbrojená iba prakom a vlastným dôvtipom, vtiahnutá do sveta plného tajomstiev, mágie a dobrodružstva.

Ak majú vaše deti rady príbehy a la Harry Potter, Pán prsteňov ai., určite im odporučte novinku Zlodej snov. Vydajú sa na vzrušujúcu cestu s Molly a Gryffom. Vo svete duchov, cez staré lesy a vresoviská, vďaka mágii…

Začítajte sa do novinky Zlodej snov:

Prológ

Na snehu sú stopy, pravidelné tmavé jamky zvýraznené mesačným svetlom. Kľukatia sa cez les, okolo prastarých dubov až k drevenej chatrči. Ďalej však nepokračujú a zvlnený dym stúpajúci z komína je jediné znamenie, že vnútri niekto je.

Za stolom sedí sedem zahalených postáv, na hlavách majú kapucne, hoci na mriežke kozuba pukoce oheň. Spočiatku iba šepkajú, hlasy sú tiché a zdržanlivé. Potom šepot zanikne, hlavy klesnú a pery odhalia zuby. Postavy spustia chorál. Nemá slová, z hrdiel im vyráža len vrčanie.

Jedna postava si stiahne kapucňu a na plecia jej padnú dlhé sivé vlasy.
„Nie!“ zvolá žena. „Povedali ste, že takto to nebude…“ krúti hlavou a vstáva. „Ja… odmietam. Nie je to správne!“
Lenže ostatní ju obstanú a šuchcú sa k nej ako hladné tiene. Nútia starenu ustupovať k ohňu a napriek tomu, že nohy sa jej vzpierajú a rukami šmátra po stole, plamene sú čoraz bližšie.
„Ruky nie!“ vzlyká. „Prosím!“
No plamene jej už oblizujú hánky, koža sa vraští a černie. Starena vrieska od bolesti, ale ostatní ju iba pevnejšie uchopia a mrmlú:

Voláme všetci, zblízka nápev kliatby znie,
vypáli pečať do zbabelej babizne,
po celý život jej už bude za pätami,
pred naším prekliatím je každý útek márny.

Stará žena spadne na zem a narieka, ani ona však nedokáže zastaviť uhľovočiernu škvrnu, ktorá jej presakuje cez kožu na čele. Kníše sa, objíma si kýpte rúk.
Postavy sa vrátia k stolu, a keď si posadajú, opäť sa ozve chorál bez slov, naberá na tempe, pulzuje vlastným rytmom a potom sa spoza každej postavy zdvihne zdeformovaný tieň, nadúvajú sa a spájajú vo vzduchu do oblaku temnoty.
Postava za vrchstolom vstane a dlhými pokrivenými prstami privoláva temnotu bližšie. Čierny tvar sa jej usadí v rukách, striedavo stúpa a klesá, akoby jemne dýchal.

Postava jednou rukou siahne pod plášť a vytiahne malú sklenenú fľašku. Palcom otvorí zátku a vyleje do temnoty číru tekutinu. Tvar sa zachveje, ozve sa lámavý zvuk ako praskanie námrazy pod podrážkami topánok a temnota spevnie na čosi dlhé a čierne.

Postava si stiahne kapucňu, v ruke zviera črepinu čierneho ľadu. „Začnime,“ prehovorí. Hlboko v lese zahúka sova a z oblohy sa spustí sneh.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...