ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia
Rodinka
inzercia

31.10.2006verzia pre tlač


Spoveď zlej matky

Autor: Vydavateľstvo Fragment, Tlačová správa

Fragment - spoved zlej matky

Na knižné pulty slovenských kníhkupectiev prichádza bestseller Britských ostrovov Spoveď zlej matky. Stephanie Calmanová, autorka knihy, sa „spovedá“ z najvnútornejších pocitov, ktoré v nej vyvolalo nie práve vytúžené materstvo.

Stephanie Calmanová je jedna z mnohých žien, matiek. Odlišuje sa ale jednou dôležitou charakteristikou: nestavia materstvo na piedestál. Predstavuje tú menej príťažlivú stranu materstva. O svojich pocitoch hovorí otvorene, niekedy jej vyjadrenia a názory pôsobia až bezcitne a hrubo, napriek tomu, že autorka si čitateľa postupne získava na svoju stranu a koniec knihy vyznieva pozitívne. Aj preto očakávame, že Spoveď zlej matky vyvolá veľké diskusie.

Kniha zaujme všednými, každodennými problémami jednej matky, o ktorých hovorí nie práve materinským jazykom plným nehy a lásky. Možno zarazí, a možno pobaví, hneď prvá veta knihy: „Mať deti je trochu ako montovať obývaciu stenu z Ikey.“ Ktorá matka takto rozmýšľa? A ak sa taká aj nájde, ktorá to vysloví nahlas alebo to dokonca napíše a ukáže celému svetu?

Čitateľ nájde knihu vo svojom kníhkupectve už budúci týždeň a Vydavateľstvo Fragment ju predstaví krstom 9. novembra 2006, o 11.00 hod. v priestoroch literárnej kaviarne kníhkupectva Artforum, v bratislavskej Inchebe, na 14. ročníku medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka 2006.

V e-shope ju môžete kúpiť už TERAZ.

 

 

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Zatiaľ nehodnotené. Budete prvý!
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Komentáre

evulka napísané 31.10.2006 13:02 answer email

tak to je fakt sila :(((

lutujem jej deti

zuz napísané 31.10.2006 14:29 answer email

Prave naopak, ja som celkom na tu knihu zvedava. Vsetky sa vzdy tvarime, ako je materstvo len sladkou zalezitostou, ale to , ze niekdy sedivieme, ideme sa zblaznit, nezvladame...vlastne na plnu hubu nikde radsej nehovorime, lebo sa to nehodi... Rada si to precitamsmile

Zuzana napísané 31.10.2006 14:49 answer email

Aj ja som na tu knihu zvedava. Mat deti je niekedy fakt "o drzku" aj ked koniec koncov je to krasne a nemenila by som. Ale to je zivot, plny paradoxov.

silvia napísané 31.10.2006 16:12 answer email

zvedava som aj ja.

tiez som prave tehotna a s hrozou som zistila, ze nie som ta typicka buduca mamina, ktora je preziarena stastim a tu ziaru rozdava vsade okolo seba. pracujem a vsetky svoje emocie si vyburavam na mieste ako predtym. som zhrozena z toho, ako priberam a s hrozou cakam, do akej velkosti az mienia rast moje prsia. citam clanky o porodoch, ked stastne matky opisuju ten pocit: ja mam pred ocami len tu hrozu z neznama, co bude, kde mi odtecie plodova voda. aby to bolo zdrave, aby to spalo, aby ... som zvedava, ako budem to male vychovavat, mam strach, aby som nebola sekera, aka dokazem byt nemozna k mojim neteriam. niekedy sa cudujem, ze ma maju tak radi.

 

napriek tomu sa v konecnom dosledku tesim ale viem aj to, ze keby moj manzel nechcel dieta viac ako ja, nikdy by som v sebe nenabrala tu silu, aby som ho prosila, ze uz treba mysliet na dieta...

tak som velmi zvedava na tu knihu, cakam od nej, ze sa prestanem citit ako monstrum, ze nakoniec to bude super ako len s detmi dokaze byt ...

dada napísané 31.10.2006 19:37 answer email

Ja to citat nebudem, nechcem sa naplnat negativnymi pocitami horeuvedenej autorky. A uz vobec som nerozumela vyroku s tou IKEACKOU skrinou. Preco si mam citat ako je niekto bez citu k malinkemu dietatku? No to si rovnako mozem pustit horor a tiez ma ani nerozosmeje ani neukludni.

dada napísané 31.10.2006 19:41 answer email

Ja tu knihu citat nebudem, nechcem sa naplnat negativnymi pocitmi horeuvedenej autorky. To si rovnako mozem pustit horor a tiez ma ani nerozosmeje ani ma neukludni. Je strasne byt bez citu k malinkemu dietatku. Vobec som nerozumela vyroku s IKEACKOU skrinou.

maja napísané 31.10.2006 22:11 answer email

ja som na tu knihu celkom zvedava, lebo fakt je to, ze o nicom negativnom o materstve som sa nikde nedozvedela a ked to zrazu prislo, mala som pocit, ze som so svojimi depresiami zo samoty a izolacie sama, ze ine maminy sa asi tak nikdy necitia, ze nikomu z tych dokonalych matiek nikdy netecu nervy, nikdy nemaju " na hrane" a pocit, ze do 10 minut sa zblaznim, svojho syna lubim, urobim pre neho vsetko na svete, ale aj ja potrebujem byt obcas sama, oddychnut si od neho, ale to neznamena, ze som horsia!!!!!

didus napísané 03.11.2006 11:08 answer email

le baby, ja som rodila cisarskym a ked mi malu prvy krat ukazali, ked ju vytiahli,bolo to nieco take zvlastne. ako by to bol uplne cudzi clovek, ktory nema so mnou nic spolocne. ola strasne vlasata, mala huste cierne vlasy a tie prizmurene ocicka, no hotovy maly cinanko. nechcem posobit, ze nemam svoje dieta rada, ale zacala som si k nej vytvarat taky ozajstny vztak az po navrate z nemocnice, ked sa mi uz trohu vyhojili rany a bola som schopna sa o malu starat lepsie. teraz ma pol roka a ked uz vidim, ako zacina reagovat na svet okolo, je to uplne ine. som preto zla mama? tazko povedat, kde sa zacina a kde konci pojem dobra mama. tiez som rada, ked mi malu niekto na chvilu zoberie a trochu ma od nej odbremeni,lebo vychovavat dieta je riadna fuska. myslim, ze kazda z nas ma na to svoj vlastny meter.

len nie je spravodlive, ked dieta,ktore sa na svet nepytalo, potom nejakym sposobom trpi za to,ze sa to tak stalo. trochu lasky este nikoho nezabilo, ak neberieme do uvahy romea a juliu:}

Iveta napísané 06.11.2006 12:54 answer email

Pri prvom dieťati som mala ukážkovú popôrodnú depresiu-viem to až teraz po desiatich rokoch.Bála som sa čo len ceknúť,aby ma ostatné mamky "nezožrali".Dnes mám druhé bábätko,situácia sa nezopakovala,lebo viem o tejto téme oveľa viac.Až v 2 tehotenstve som si kúpila knihu od Pauly Nicolson:Poporodní deprese.Píše v nej,že pri napr.ťažkom pôrode,alebo pri rozsiahlych popôrodných zraneniach sa nedostavuje ten"ohňostroj nehy,lásky a šťastia", ale žena sa cíti fyzicky zohavená a reaguje na bolesť a únavu.Keď k tomu prirátame nejakého "milého"doktora("nie som šijací stroj,stehy si zrátajte sama") a rozkošnú sestričku("jéééžiši,zakrvavili ste plachtu.No nič, máte41°C,tu máte sterilnú rukavicu,zaviesť čípok-samoobsluha,ste zašitá skoro po konečník)a stále plačúce dieťa,ktoré nemôžem pochovať ani nakojiť,lebo nevládzem v 40-tkach vstať(vivat rooming in) máme celkom slušnú kombináciu pre vznik minimálne popôrodného blues.

P.S.:Pôrod č.2 bol celkom iný,nenechala som so sebou zametať aj pocity šťastia sa dostavili:-) a hlavne za svoje pocity som sa nehanbila a nenechala sa vytočiť názormy mamičiek,ktoré si mysleli,že len ICH prežívanie materstva je TO správne.

silvia napísané 07.11.2006 05:34 answer email

Prečítajte si Spoveď zlej matky a konečne uverte, že ste normálna!

Toto som našla na plagáte, ktorý propaguje knihu. Už len pre ňu si ju prečítam.

sára napísané 07.11.2006 09:50 answer email

Autorka nikde nehovorí o tom, že by k svojmu dieťaťu nič necítila a prirovnanie k skrinke z Ikea mi príde celkom vtipné ;+)) - narodí sa ti prvé dieťa a aj ked dostaneš k nemu akýsi "návod", predsa musíš nakoniec sama hľadať cesty a spôsoby ako si poradíš, čo nie je určite jednoduché... (Keep smiling - ber veci občas aj z nadhľadu a neboj sa trošky irónie v slovách - žartovať o vážnych veciach predesa neznamená brať ich naľahko!)

sára napísané 07.11.2006 10:01 answer email

Ahoj Silvia - myslím, že keby sme sa všetky, čo cítime podobne ako ty (a ja) otvorene priznali k svojim skutočným pocitom, potom by sa pojem "typická budúca mamina" už asi ťažko dal vyjadriť slovami "prežiarená šťastím a tu žiaru rozdžva vžade okolo seba" - xixixixi. Ver mi, presne viem ako sa cítiš - je to ako by som počula seba samú niekedy pred rokom a pol. A ešte sa aj celkom presne pamatám na negatívne reakcie čitateľov, ked som sa pokúsila niekde tu na fóre vyjadriť svoje negatívne pocity - cítila som sa potom byť ešte horšia ;+)))

kamila napísané 07.11.2006 10:39 answer email

no ja neviem... citam tu tie vase reakcie a ja sa radim do klubu tych stastnych preziarenych mamiciek. ak by som tu knihu citala, tak len preto, aby som bola v obraze, a mozno tam nieco najdem... ale hlavne silvii chcem odkazat, ze ja som mala porod za styri hodiny za sebou a pocit lasky sa dostavil na treti den, ked ma chytila kratka depresia, ze moje dieta je v inkubatore a vsetky mamicky maju tie svoje klbka pri sebe v izbach, len ja nie. oblubila som si svoju "slecnu" len co mi ju ukazali - mala slzicku v kutiku ocka a tak sa na mna pozrela... v tu noc som nevedela ani zaspat.. bola som ako schwarzeneger v dvojickach, ked mal prvykrat sex.... hviezdicky od stastia boli vsade.... a ked som s nou bola na stvrty den a po prvykrat som si ju prilozila, a ona ma hladossky uhryzla do prsnika... takmer som plakala od radosti pred sestrickou... bolo to najkrajsie vyznamenanie k mojej hrudi smile... a je pravda, ze k ziadnej neteri necitim to co k svojej "slecne". som proste hrda a stastna mamicka, ktora lubi len to svoje.

dada napísané 07.11.2006 23:12 answer email

A co podla Teba citi zena, ktora sa nazve zla matka? Prirovnat starostlivost o dieta k zostaveniu skrine je podla Teba vtipne? Podla mna velmi prizemne. Ja viem, ze existuju zeny, ktore maju materstva az pokrk, ktore dieta neplanovali ale ho maju...Vsimla som si toto zakladne rozdelenie aj na ihrisku. Mamicka, ktora by svoje dieta najradsej tyzden nevidela sa kamarati s podobnou a nemoze vystat tu, ktorej materstvo nerobi problemy a zvlada to lahsie. Pointa tejto knihy je kup si ma-precitaj si ma-zisti, ze ja som horsia od Teba a Ty si budes potom pripadat ako super mama. Ked to niekomu pomoze, tak prosim. Ja som na ine zanre. Mne nie je vtipny tento humor. Moje dieta je moje zlaticko. A chciet mat navod na dieta? Co je to za blbost? Potrebujete aj navod na manzela? Alebo navod na seba?

dada napísané 07.11.2006 23:43 answer email

Na IKEA skrini mas diery predvrtane, dostanes vsetky skrutky..., nastroje aj navod a nejde Ti to? Podla mojho manzela je to az banalne jednoduche a podla mna ked nevie ani toto dotycna, tak sa nedivim, ze jej robi aj nieco ine problemy.

dada napísané 08.11.2006 00:45 answer email

Este aj ten obal knihy s velkym CERVENYM (mozno krvavym) nazvom s dietatkom zmulajucim si prst mi navodzuje atmosferu, ze ho chce ta zla matka utopit v lyzicke caju. JE TO VELMI NEGATIVNE POSOBIACE.

sára napísané 08.11.2006 08:28 answer email

Dobre, takže tekto: Ja svoje dcéru milujem. Mám ju najradšej na svete a chcem pre ňu len to najlepšie. a možno práve preto sa neraz cítim ako "zlá matka" - hlavne v prvých mesiacoch, ked som si vyčítala každú chybičku, každú maličkosť a cítila som sa neschopná napríklad len preto, že mi malá pri kúpaní plakala, alebo že sa jej horšie hojil pupček. Všetko som pokladala za svoju chybu... Aj to, že som často bola unavená a túžila som si od materstva oddýchnuť, aj ked som závidela kamarátkam, ktoré šli bezo mňa na výlet, že ma ničí vstávať k nej 5-6x za noc. Myslela som si, že mám málo výdrže, že sa dosť nesnažím, že som sa mala lepšie pripraviť... A prečo? Pretože keby som svoje dieťa nemilovala, TAK MI JE TO JEDNO!

Beba napísané 08.11.2006 09:20 answer email

Zda sa mi, ze niektore mamicky to tu beru prilis vazne a nemaju zmysel pre humor.

Je predsa rozdiel medzi zlou matkou, ktora sa o svoje dieta vobec nestara a matkou, ktora obcas nestiha, citi sa unavena a z toho vsetkeho si niekedy vyvodi pocity viny, ze nie je dostatocne dobra matka.

Ja som tiez prve dni po porode mala taky zvlastny pocit. Ked som bola tehotna, rozpravala som sa kazdy den s bruskom a myslela som, ze ked sa maly narodi, bude to moj stary znamy z bruska. Ale potom som prve dni naozaj mala pocit, ze ho nepoznam, nevedela som si uvedomit, ze je to MOJE dieta, ktore som 9 mesiacov nosila v brusku. Taktiez som niekedy unavena, znicena a som rada, ked sa niekto venuje synovi a ja si mozem za ten cas oddychnut.

Ale to je podla mna uplne prirodzene a nikoho za to nemozeme oznacit, ze je zla mama.

Katka AU napísané 08.11.2006 11:06 answer email

Ja si knihu precitam. Tiez som sa citila ako zla mama, nemehlo, ktore nevie zvladnut male dieta aj ked som sa na to pripravovala, citala a neviem co, realita bola teda uplne inde ako tie sladke knizocky s malilinkymi pismenkami o tom ako niektore!!! babatka placu a placu a ako sa clovek menej??? vyspi. O tom, ze sa nemusi vyspat vobec niekolko mesiacov, ze nemoze ist od baba prec ani nachvilu, ze bude spinavy, hladny s plnym mechurom cakat na niekoho kto ho vystrieda, tam nebolo ani slychu. Porod bol oproti tomu co nasledovalo 9 mesiacov uplna malina. Ale uz sme dufam z najhorsieho vonku. Tiez som sa napocuvala naco som vlastne babatko mala ked nie som "preziarena stastim" a ako na vsetko zle zabudnem. Som rada, ze aj take bezproblemove deticky su (aj ja som vraj taka bola) a uprimne kazdemu take zelam. Samozrejme, ze nasho certika lubim a urobim pre nho vsetko co sa da. Myslim, ze je treba pocitat s oboma scenarmi aj s tym "ruzovym" aj s tym "ciernym", aby clovek nebol zaskoceny, ale nenechat sa vystrasit, odradit ani znechutit. A preto je podla mna dobre, ze autorka nasla odvahu vyjadrit svoje pocity a nazor.

dada napísané 08.11.2006 16:35 answer email

Kazdemu sa obcas nedari, ale utesovat sa tym ze niekomu sa nedari este viac nie je velmi kamaratske. Je mi jasne, ze je tato kniha urcena aj pre perfekcionistky, aby brali veci uvolnenejsie. V popise knihy je doslova "vyjadrenia a názory pôsobia až bezcitne a hrubo"-to je akoze vtipne? Mna tato kniha nebere a vobec ju nezerem. Je urcena inym ludom. Kazej mamicke prajem aby z nej dieta robilo lepsieho cloveka a nie hystericku priseru.

Gabika napísané 08.11.2006 23:18 answer email

Mile dievcata, pridavam sa na stranu tych mamiciek, ktorym niekedy, ba az casto tecu nervy zo svojich ratolesti, ale ktore ich nadovsetko miluju. Az natolko, ze k nim vstavaju 5-6x za noc, aby im podali caj, mliecko, cumlik, atd, a rano pokracuju dalej v kolotoci. Jednoducho neverim, ze su maminy "vecne preziarene stastim" z maleho dietata. Ale vlastne mozno su, len predpokladam, ze maju pomocnicu v domacnosti a sem-tam aj pomoc v podobe babicky ci opatrovatelky k dietatu, a to vsetko samozrejme zaplati manzel, ktory pekne zaraba. Nemyslite si, maminy perfektne, ze je to zavist, ale podla mna nepriznate, ze aj vy ste niekedy v koncoch, ak teda nemate spominanu pomoc. Som rada, ze patrim k normalnym zenam, pretoze nic nie je len cierne alebo len biele. Mila Silvia, neboj sa , vsetko bude dobre, len na zaciatku to bude tazke, ale mysli na to, ze sa to bude kazdy den zlepsovat. Drzim nam vsetkym palce, aby sme zvladali tie tazsie situacie, alebo tu sa predsa nediskutuje o laske k dietatu, ktorej sa nevyrovna ziadny iny cit. a to my, nedokonale matky, velmi dobre vieme.

Mirka napísané 09.11.2006 21:31 answer email

Ja si myslim, ze kazdy je pre svoje dieta najlepsia mama, aku moze mat. Ja som zo svojej 8-mesacnej dcery niekedy dost vytocena, pritom som si myslela, ze uz nikto nemoze byt lepsie na materstvo pripraveny ako ja. Asi po roku sa mi podarilo otehotniet a ked tehotensky test vysiel pozitivne, celu noc som nemohla zaspat od vzrusenia a stastia. Ale ked sa narodila, dost plakavala a ja som bola z toho zufala a na nervy. Niekedy jej spanok a tiez papanie neboli v poriadku, tak zo mna napr. tento tyzden pred mojou dcerou vyletelo: svinsky zivot - ked mi prave vyrazila lyzicku s jedlom, ktore som jej isla dat do ust a jedlo dopadlo na ciste oblecenie. Bola som na nervy, lebo posledne 4 noci skoro vobec nespala, a dcera cez den dost plakala a ja mam dost rozbity chrbat. Ja som si myslela, ze mne sa take nieco nemoze nikdy stat, ze by som na dieta alebo pred dietatom skrikla, napr. ked som videla, ako moja znama krici na svoje deti, odsudzovala som to. Ale vravi sa nikdy nehovor nikdy. A tiez si myslim, ze nikto nie je dokonaly. Svoju dceru lubim nadovsetko, myslim si ze je to najuzasnejsie dieta na svete, ale som aj velmi rada, ked mi ju pomoze niekto povarovat a ja si zatial oddychnem.

dada napísané 10.11.2006 23:51 answer email

Som preziarena stastim. Musim byt preto aj neuprimna? A keby som bola uprimna, tak potom musim mat pani domacu, osobnu opatrovatelku o dieta a manzel ma mat plno penazi, lebo inac by to ludska bytost nemohla zvladnut, vsak? Ja pripominam, boli pripady a nie jeden, kedy matka so zlomenou nohou v naruci odniesla svoje dieta z horiaceho lietadla. Verim, ze tuto silu ma kazda matka. Neda sa odovodnit, neda sa zmerat, ale je tu. A kricat na dieta, lebo mu nieco spadlo z lyzicky? Treba si uvedomit, ze nikto mudry z neba nespadol a tvoje dieta Ti to neurobilo napriek, stalo sa to pretoze to este nevie uplne dospelacky. Rovnako sa budes hnevat aj na chuda dieta, ked Ti ocika postel, lebo nestihlo dobehnut na zachod? Tomuto sa treba vyvarovat. To su podla mna zasadne chyby. Co robi dieta naschval a co este nevie a spravi to tisic krat zle, kym sa to nauci. To budes nanho potom tisic krat kricat? Mile damy nestaci dieta len milovat a pritom nanho kricat a rozculovat sa. Napocitajte najprv do desat a je potrebne sa na svet pozriet aj detskymi ocami.

biba napísané 11.11.2006 08:41 answer email

Dada: ...je rozdiel, ci na dieta ziapes permanentne, alebo ti vo vypatej situacii vynimocne nieco nechtiac vyleti...

sára napísané 11.11.2006 09:21 answer email

Ahoj, Dadka. Vzdávam sa. Tak si ma nakoniec predsa presvedčila. Už nechcem byť hysterická príšera. Knižku s krvavým nápisom si teda určite nekúpim, lebo je nekamarádske utešovať sa takýmto spôsobom. Pravdu si tiež mala s tou Ikea skriňou. Nechala som sa tiež poučiť od manžela a ten mi vysvetlil, aké je to banálne. A na záver sľubujem - až sa najbližšie ocitnem v horiacom lietadle a so zlomenou nohou, určite sa na svoje dieťa bezcitne nevykašlem!

soňa napísané 14.11.2006 19:21 answer email

Aj ja sa už určite polepším a tú hroznú knihu čítať nebudem, aj tak nemám čas na hlúposti som predsa rozžiarená matka smile

lenka napísané 21.11.2006 21:13 answer email

Ja som ju čítala, dobre som sa pobavila, mám dve deti a ideály o výchove, ktoré som mala pred 8 rokmi majú veľmi daleko ku skutočnosti. Niektoré prirovnania sú tam fakt trefné : ( Výchova je plavba na lodičke v búrke do ktorej niekto zabudol dať veslá smile ) Nevravím, že všetky pocity, ktoré tam opisuje sú typické pre každú ženu, ale myslím, že každá z nás tam nájde niečo čo určite zažila na vlastnej koži. Doporučujem nepohoršovať sa a neodsudzovať podľa názvu, kým to neprečítate.

lilou napísané 22.11.2006 19:05 answer email

Nečítala som tú knihu, len tieto reakcie na ňu. Len tak ma napadá, či v tej knihe sú skutočné zážitky alebo vymyslené? Dnes je predsa podstatné, či sa kniha predáva a čím šokujúcejší je obsah, tým to ide lepšie, nie?

lilou napísané 22.11.2006 19:05 answer email

Nečítala som tú knihu, len tieto reakcie na ňu. Len tak ma napadá, či v tej knihe sú skutočné zážitky alebo vymyslené? Dnes je predsa podstatné, či sa kniha predáva a čím šokujúcejší je obsah, tým to ide lepšie, nie?

lilou napísané 22.11.2006 19:06 answer email

Nečítala som tú knihu, len tieto reakcie na ňu. Len tak ma napadá, či v tej knihe sú skutočné zážitky alebo vymyslené? Dnes je predsa podstatné, či sa kniha predáva a čím šokujúcejší je obsah, tým to ide lepšie, nie?

lilou napísané 22.11.2006 19:15 answer email

A ešte niečo: ja "dobre mienené" poznámky známych o tom, aké skvelé boli ich deti, keď papali každé tri hodiny, a to aj v noci a ako tie detičky medzitým pokojne spinkali, ako ony medzitým varili, prali, upratovali a žehlili (70 plienok denne - v časoch minulých), a ešte si stihli pospať, prečítať knihu, upraviť sa a večer venovať manželovi, IGNORUJEM, lebo im neverím. Buď majú krátku pamäť a nepamätajú si, aké to bolo naozaj alebo ide o čistú provokáciu.

Baby, nenechajte sa vytočiť a pošlite všetkých, ktorí vás chcú zneistiť, niekam ďaleko.

Silvia napísané 16.02.2007 10:28 answer email

Mile mamicky! Ja tu knihu prave citam a hoci mamickou sa stanem az o cca 1,5 tyzdna, som z tejto knihy dost znechutena. Nevravim, ze materstvo je lahka vec, ani netvrdim, ze budem skvela matka, ktora bude svojim detom denne varit domace rizoto a prat a zehlit 70 plienok denne v prestavkach medzi kojenim. Ale sposob, akym sa autorka knihy vyjadruje, je totalne iritujuci. Mam pocit, ze je proste neschopna matka a touto knihou nielenze svoju neschopnost ospravedlnuje, ale este ju aj propaguje. Vadi mi prilisne pouzivanie vulgarizmov v knizke - slova typu "posraty" su tie miernejsie, najde sa aj "chu...ina" a podobne... Skratka, asi som prilis staromodna, ale tato kniha sa mi nepacila.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

inzercia