7 chýb, ktoré pri výchove robíme VŠETCI!

Zásadné chyby, ktoré hoci aj nevedomky, robí väčšina rodičov, znižujú sebavedomie detí. Negatívne ovplyvňujú šance detí stať sa úspešnými v osobnom živote, ako i kariére.

Uznávaný americký psychológ Tim Elmore sformuloval sedem zásadných chýb, ktoré rodičia často robia pri výchove detí.

Ktoré to sú?

Nenechávame deti nič riskovať

Súčasný svet nás pred nebezpečenstvom varuje na každom kroku. Ako rodičia sa snažíme deti čo najviac chrániť a vyvarovať ich pred všetkými rizikami. To je však práve ten problém.

Deti musia aj padať, aby sa naučili vstávať a musia vedieť, že je normálne si pritom rozbiť koleno. Potrebujú zažiť zdravú mieru rizika, inak – trpia v dospelosti rôznymi fóbiami, tvrdia psychológovia.

Dospievajúca mládež zase potrebuje zažiť aj sklamania v láske či rozchody na to, aby emočne dozreli a vedeli oceniť trvalý vzťah.

Pokiaľ deti pred týmto všetkým izolujeme, v dospelosti môžu trpieť nízkym sebavedomím a aroganciou.

Okamžite ich zachraňujeme

Pričasto sa staráme do záležitostí našich detí a riešime veci za nich. Čokoľvek sa im prihodí – okamžite sme tam a ponúkame riešenie.

Tento spôsob je veľmi krátkozraký – dieťa sa nenaučí postaviť sa k problémom čelom, nebude schopné robiť vlastné rozhodnutia. V dospelosti môže trpieť pocitom bezmocnosti.

Deti „prechvaľujeme“

Keďže chceme dieťa pozitívne motivovať, vychválime ho za čokoľvek. Systém „každý vyhráva“ sa z dlhodobého hľadiska ukázal ako nesprávny. V detstve potrebujeme zažiť výhry aj prehry, nie iba „výhry za nič“.

Dieťa si aj tak časom všimne, že rodičia nie sú objektívni a začne o nich pochybovať. Chváliť dieťa je potrebné, ale tiež s mierou – oceňme úspechy dieťaťa, keď je na to dôvod.

Doprajeme im všetko, po čom túžia. Okamžite

Nie, vaše deti nemusia mať všetko, čo si zmyslia. Tú chvíľu, čo sa na vás budú hnevať, pretože ste im povedali „NIE“, alebo „TERAZ NIE“ – prežijú v zdraví. Nič sa im nestane.

Nechajte ich, nech sa naozaj posnažia, aby získali to, čo si želajú. Keď nebudú po ničom túžiť, čo bude ich hnacím motorom k úspechu v dospelosti?

Keď je v rodine viacej detí, nevyhýbajte sa odmeňovaniu iba jedného z detí – vysvetlite ostatným, za čo to má, namiesto toho, aby ste všetky odmenili rovnako.

Naše chyby a prešľapy sú tabu

Deti pomaly rastú a dostávajú sa mimo nášho dosahu. Namiesto prednášok a kázania im povedzme, čo sa stalo nám, keď sme boli v ich veku.

Podeľme sa s nimi o naše zážitky, spolu s upozornením o možných nebezpečenstvách. Nezabudnime im opísať, ako sme sa cítili tvárou v tvár nejakým tým prešľapom – aj ako to dopadlo.

Mýlime si talent so zrelosťou

Inteligencia je často chybne používaná ako meradlo vyspelosti dieťaťa. V dôsledku toho rodičia predpokladajú, že keď majú doma talentované a šikovné dieťa – je tak automaticky pripravené na život. Chyba.

To, že nadanie je prítomné v jednom aspekte života dieťaťa, neznamená, že zasahuje všetky jeho schopnosti. Neexistuje teda žiadny čarovný „vek zodpovednosti“ a zrelosť dieťaťa sa nedá posudzovať na základe nadania, resp. talentu.

Nezávislosť dieťaťa budujú rodičia vedením k zodpovednosti.

Nerobíme to, čo kážeme

Deti sú naše zrkadlo. Akokoľvek sa tomu budeme brániť, je to tak.

Poznáte také tie ospravedlňujúce vety ako: „Neviem, po kom to má?“ Pritom sami vieme, odkiaľ vietor fúka.

Je našou povinnosťou ukázať deťom, čo je správne. Buďme pritom sami sebou, buďme správnymi ľuďmi a naše deti pôjdu v našich šlapajach.