Chodci spozorovali na ulici opustený kočík, z ktorého sa ozýval detský plač. Združenie Návrat realizovalo v septembri v žilinských uliciach malý sociálny experiment, v rámci ktorého skrytou kamerou sledovalo reakcie okoloidúcich ľudí na kočík, z ktorého sa ozýval plač.
Zaujímalo ich, ako budú ľudia vnímať a ako zareagujú na takúto situáciu.
Našlo sa veľa ľudí, ktorí išli kočík skontrolovať, obzerali sa, komu na ulici by kočík mohol patriť alebo ho aspoň pokolísali.
Zaznievali aj otázky, kto tu mohol dieťa len tak nechať. Niektorí boli ochotní pri ňom čakať, kým prídu rodičia, prípadne volať políciu.
Psychologička Denisa Ničíková z Návratu, hovorí, že ignorovať plač bábätka je z bio-psychologického hľadiska nemožné: „Keď začujeme plakať aj cudzie bábätko, hneď to strhne našu pozornosť. Stane sa to automaticky, je to dané evolučne. Malé dieťa by bez pomoci dospelého neprežilo ani v dávnej minulosti, ani v súčasnosti. Poskytnúť pomoc plačúcemu dieťaťu zabezpečovalo prežitie človeka ako druhu.“
Pomáhať aj cudzím deťom máme teda zakódované v sebe.
Napriek tomu, že plač bábätka ovplyvňuje činnosť našich hormónov a mozgu, sa niektorí dospelí na ulici pri plačúcom kočíku nezastavili. Dôvody zisťovali pracovníci Návratu v rámci experimentu pozorovaním a priamymi rozhovormi s ľuďmi.
Mnohí ľudia sa na širokej a rušnej ulici spoľahli, že pomôže niekto iný alebo im to umožňovalo tváriť sa, že si „problém“ nevšimli.
Mnohých z nich odradila obava, aby sa „matka“ plačúceho dieťaťa nenahnevala, že sa o jej bábätko stará niekto cudzí. A neboli si istí, či vôbec môžu zasiahnuť pri dieťati, ktoré nie je ich. V kritickej situácii je rozhodujúce, aby sa našli ľudia, ktorí budú rýchlo konať.
„Deti sa môžu v živote dostať do situácií, keď sa ocitnú samy a nebudú si vedieť poradiť, pomôcť. Vtedy je výborné, že sa nájdu dospelí, ktorí sú ochotní prekonať svoje zábrany a zariskovať, skôr ako začnú „nezodpovedných“ rodičov odsudzovať alebo nebodaj už dieťatku prisudzovať farbu pokožky. Posúdením situácie alebo odsudzovaním rodičov dieťaťu nepomôžeme,“ dodáva Ničíková.
Čo by ste urobili vy, keby ste si všimli, že na chodníku stojí kočík a ozýva sa z neho plač malého bábätka?
Experiment je súčasťou projektu MÁŠ TO V SEBE, o ktorom sa viac môžete dozvedieť na www.mastovsebe.sk.
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
To je normálne že sa pristavíme