Hoci to tak niekedy nevyzerá, veľa z nás pred bielym plášťom „zrazí“ podpätky a priebežne sa na nás valia nejaké lekárske a zdravotnícke kauzy, lekári sú tiež len ľudia.
Majú svoje rodiny, skúsenosti, túžby, plány, sú veci, z ktorých majú radosť a sú veci, s ktorými spokojní nie sú.
Niektorí z nich sa so svojimi názormi podelia aj s verejnosťou.
Najzložitejšie je zachovať nadhľad
Gynekologička Zuzana Petrovičová z Banskej Bystrice na otázku, čo je na jej práci najnáročnejšie, odpovedá: „Najdôležitejšie a zároveň najzložitejšie na práci je zachovať si nadhľad, slušnosť, profesionálny prístup, rýchle rozhodovanie a schopnosť niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Vždy sa o to snažím. Práca s ľuďmi na ambulancii je presne ako v živote. Sú ľudia, ktorí sú vám sympatickí, ale sú aj nesympatickí. Tiež každej pacientke nemôžem byť sympatická, mne nejde o to, aby ma mala rada, ide mi o to, aby som vyriešila jej problém. Myslím si, že pacientky, ktoré ku mne chodia dlhé roky, sú súčasťou môjho života, mám ich rada tak, ako aj ony mňa. Poznám nielen ich zdravotný stav, ale poznáme sa ľudsky, obohacujú môj život a pevne verím, že aj ja ich.“
Alfa a omega je rodina
Primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Ján Mačkin z Brezna sa vyznáva zo svojich srdcoviek: „Mám hierarchiu. Mojou najväčšou srdcovkou je rodina. To je alfa a omega vôbec. Teším sa zo svojich vlastných detí. Tešíme sa spolu s manželkou a snažíme sa využívať rodinný život len na pozitívne zážitky. Druhá priorita je samozrejme práca a odovzdanie toho, čo viem. Červený kríž a Horská služba sú moje srdcovky, ktorým sa venujem dlhé roky a nájdem si na ne vždy čas. Keď človek dosiahne určitú vekovú hranicu, tak už je trošku nad samým sebou, už vie, že jeho osoba nie je tá najdôležitejšia, vie sa odosobniť a riešiť veci bez osobného citového zainteresovania. V takomto veku už nemá miesto ješitnosť, že ja som ten, na ktorom záleží a bezo mňa to nepôjde.“
Na otázku, ako vníma stav zdravotníctva na Slovensku, primár Mačkin vyslovuje názor, že lekárom nasadili psiu hlavu už za ministra Zajaca. Veľa toho, čo vnímame v zdravotníctve ako negatívne, má podľa jeho názoru „na triku“ politika a moc peňazí. Viacej sa o názoroch tohto lekára dočítate na dnes24.sk.
Doktorka telom aj dušou
Primárka detského oddelenia Renátou Šulákovou v Spišskej Novej Vsi pred svojou prvou službou som týždeň nespala. Prácu pediatričky však miluje a hovorí, že najväčšia radosť je vyliečiť pacienta v zlom stave. „Úžasné na deťoch je, že majú obrovské rezervy. Často prídu v kritickom stave po haváriách a podobných nešťastiach, ale dokážu sa behom pár týždňov dať tak do poriadku, že by ste neverili, že je to možné.“
Zároveň však konštatuje, že náročné na tejto práci je práve vek pacientov. „Hlavne tie najmenšie nepovedia čo im je. Samozrejme pýtame sa rodičov a robíme všetky vyšetrenia len je ťažké si zvyknúť na to, že to dieťa plače a trpí.“
Ako sa pani doktorka pozerá na stav zdravotníctva na Slovensku? Aj o tom čítajte v celom článku na dnes24.sk.
Je len osem pracovísk na Slovensku, ako je naše
Toto o svojom pôsobisku hovorí, primár gynekologického oddelenia v Prešove – monobloku, Jozef Adam. „V rámci gynekológie nám posielajú z pridružených nemocníc v rámci kraja pacientky na onkogynekologickú operácie, Predtým sa to vôbec nerobilo.“
V rozhovore ďalej pán primár rozpráva o tom, aké rôzne služby u nich pacientkam poskytujú: „Okrem brušných operácií robíme aj vaginálne, laparoskopické a pomáhame pacientkam, ktoré majú nejaké problémy pri úniku moču. Každá pacientka, ktorá má problém, by mala byť zverená do rúk odborníkov, ktorí majú skúsenosti. Preto by si mali pacientky uvedomiť, za kým idú a takmer 90% úspechu ich ďalšieho prežívanie spočíva v správnej operácii v operačných technikách.“
Viacej o názoroch tohto lekára si môžete prečítať po kliknutí na dnes24.sk.
Smutné prípady zo záchranky niekedy premôžu aj odolného zdravotníka
Neurológ, ktorý pracuje aj ako lekár záchrannej zdravotnej služby. Svoje poslanie by nemenil. Richard Rišňovský zo Žiaru nad Hronom.
Keď po škole nastúpil do žiarskej nemocnice, robil na rôznych oddeleniach – na detskom, na internom, na chirurgii … Neurológia mu učarovala preto, že ju považuje za detektívku medzi oddeleniami. „Treba ten mozog poznať, treba hľadať a pátrať odkiaľ môžu prichádzať tie a tie ťažkosti. Je to veľmi zaujímavý medicínsky odbor, aj keď treba povedať, že dosť smutný, pretože veľa problémov, s ktorými sa stretávame, liečiť nejde.“
O svojej práci na záchranke hovorí: „Neviem či existuje taký silne odolný jedinec, ktorý by to psychicky zvládol, keby si to všetko pripúšťal. Treba si vytvoriť obranný mechanizmus. Mali sme aj na záchranke také prípady, napríklad keď sme prišli k autonehode, kde sme oživovali relatívne mladého človeka, približne tridsiatnika. Oživovali sme ho asi 45 minút, žiaľ, nepodarilo sa. Keď sme sa u neho snažili nájsť nejaké doklady, našli sme peňaženku a v nej fotky dvoch malých detí …“.
Viacej o zaujímavostiach zo života tohto lekára si prečítate v celom článku tu.
(2 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)
Loading...