Svoje dieťa budem učiť doma

Domáce vzdelávanie „školopovinných detí“ už dnes nie je neznámou. Zároveň ale nemôžeme povedať, že by to bola bežná vec.

Pred ôsmymi rokmi sme uverejnili článok s názvom Svoje dieťa do školy nedám, kde o svojej motivácii domáceho vzdelávania hovoril jeden otec. Okrem iného, v roku 2006 nebolo na Slovensku domáce vzdelávanie oficiálne možné.

Legislatíva sa odvtedy zmenila a individuálne vzdelávanie ako forma plnenia školskej dochádzky je definované v zákone číslo 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), konkrétne §24.

Individuálne vzdelávanie alebo homeschooling

O individuálne vzdelávanie je možné požiadať pre žiaka prvého stupňa základnej školy alebo

žiaka, ktorý sa zo zdravotných dôvodov nemôže zúčastňovať na vzdelávaní v škole. Žiadosť o povolenie individuálneho vzdelávania podáva písomne zákonný zástupca maloletého žiaka alebo plnoletý žiak. Žiadosť sa podáva škole, do ktorej bol žiak prijatý.

O tom, či žiakovi bude umožnené domáce vyučovanie, rozhoduje riaditeľ školy.

Toľko hovorí legislatíva.

A čo hovorí realita? Na Slovensku zatiaľ nie je príliš veľa rodičov, ktorí by deti vzdelávali doma. Štatistika uvádza počet okolo 42. Ich motivácie pre domáce vzdelávanie sú rôzne. Do jednej rodiny, kde sa domáce vzdelávanie už čiastočne realizuje a naplno začne od septembra, sme nakukli a prinášame vám ich pohľad na vec. Nech sa páči, o svoje skúsenosti sa s vami podelí Mgr. Andrea Forro.

Rozhodli ste sa s vašou dcérkou pre homeschooling. Prečo?

Rozhodli sme sa s manželom v podstate z 2 dôvodov:

Preto, lebo naša staršia dcérka je vo viacerých kognitívnych oblastiach „popredu“ (a na druhej strane v niektorých oblastiach zase „pozadu“) oproti štandardu a uvedomili sme si, že bude potrebovať individuálny prístup, ktorý v klasickej škole zo zrejmých dôvodov nie je možný. Ja ako mama ju najlepšie poznám, viem, čo ju extra zaujíma, viem ju v tom podporiť a venovať sa tej oblasti/téme viac. Napr. Ona už ako škôlkárka vedela čítať, niektoré veci z prírodovedy ovláda už na úrovni 3-4. ročníka ZŠ – v prvej triede by sa teda nudila :o)

A ešte z môjho pohľadu dôležitejší dôvod bol „výchovný“ dôvod – aby som jej vštepovala a učila žiť ju hodnoty, ktoré sama vnímam ako dôležité. Neučím ju dostávať 1 a súťažiť s ostatnými, ale vediem ju k tomu, aby chápala, že každý z nás je hodnotný, že život nie je len o výkonnosti, ale najmä o vzťahoch.

Ako dlho pred jej nástupom do školy ste o tom začali uvažovať? Čo vás viedlo k tomu, že ste sa nad rôznosťami klasickej školy a homeschoolingu začali vôbec zamýšľať? Neuvažovali ste o nejakej alternatívnej škole?

Prvý impulz bol vtedy, keď sme videli zmeny jej v správaní – negatívne zmeny, v niektorých aspektoch výrazné. Tieto zmeny vyplývali z tzv. „rovesníckeho tlaku“, ktorý v škôlke zažívala. Po zvážení všetkých okolností a preštudovaní veľa kníh o Homeshoolingu, ale najmä po živých príkladoch a výsledkoch Homeshoolingu u našich blízkych a priateľov, bolo rozhodnutie jednoznačne Homeschooling/Domáce vzdelávanie.

Čo ste museli urobiť preto, aby ste oficiálne mohli dieťa doma homeschoolovať?

U nás na Slovensku sa mi zdá, že ten Zákon (pozn. redakcie: Školský zákon) je postavený pomerne laxne, čo so sebou prináša mnoho otáznikov. Zákon hovorí, že ja ako rodič „mám na domáce vzdelávanie právo“, ale žiadosť musí schváliť riaditeľ školy. Je potrebné mať buď VŠ vzdelanie – Pedagogika 1 – 4 roč. (čo ja nemám) alebo mať zabezpečenú učiteľku 1 – 4 roč., ktorá vzdelávanie garantuje.

My máme ako „garanta“ milú susedu. Čiže ak by som náhodou nevedela, koľko je 3+3, mám sa jej ísť spýtať, resp. ona tú výučbu zabezpečí :o)

Viem, že máte vlastnú firmu. Ako plánujete zosúladiť vzdelávanie dieťatka a prácu? Kto bude vaše dieťatko doma učiť? 

Dcéru už učím, hoci je ešte predškoláčka. Mám doma druhú – mladšiu dcéru – takže sa im vlastne venujem obom. Firmu vedie manžel a moje angažovanie sa v nej nie je potrebné. Samozrejme sme si museli zvážiť, ako to budeme pokrývať a máme obaja jasné priority: Ja som najprv manželka, potom mama (a učiteľka v 1), až potom pracovníčka. Takže pracujem v priemere 1 – 2 dni do mesiaca a je to pre mňa najmä psychohygiena :o)

Čo očakávate od domáceho vzdelávania?

Očakávam, že deti vychovám a privediem k tomu, že budú samostatné, chápavé voči potrebám ostatných, že budú poznať sami seba. Že sa budú vedieť postaviť za svoj názor a presvedčenie a zároveň chápať, že niekto iný môže mať iný názor – že pochopia svoju jedinečnosť. Že im pomôžem spoluobjaviť ich nadanie a talenty a že ich v tom podporím. Lebo pre mňa osobne: Dobrá škola je ľudská. Základom sú ľudia – učiteľ a deti – nie  systém, známky či predpisy.

Rozmýšľate nad kontinuitou vzdelávania? Do akého veku plánujete domácu školu?

Rada to budem robiť dovtedy, pokým mi to situácia v rodine bude dovoľovať – vidím, že je to správne rozhodnutie.

Ako sa o vašich plánoch a rozhodnutiach rozprávate s dcérkou? 

Ona je veľmi šťastná, že je doma. Žiadne školské zariadenie jej nechýba. Keď sa učíme o kvietkoch, môže byť spolu vonku, objavovať ich, voňať, rozprávať sa o nich a to sa jej veľmi páči. V jej veku sa mi zdá byť ešte zbytočné hovoriť o nejakej vzdialenej budúcnosti. Beriem to tak deň za dňom. Ona vie, že sa učí dom a že pokiaľ sa bude dať, tak to tak bude. A to ju napĺňa spokojnosťou.

Máte podpornú sieť iných rodičov homeschoolingových? Máte odbornú podporu zo strany pedagógov, napr. školy, kam ste dieťa oficiálne zapísali?

V rámci SR sa už pekne tvorí a rastie skupina tzv. domácich vzdelávačov, t.j. rodičov. Sú to ľudia, ktorí majú podstatne viac skúseností, ako ja a sú pre mňa veľkým zdrojom inšpirácie, rád a výmeny názorov. Organizujú sa aj konferencie. V rámci SR je jedna škola na strednom Slovensku, ktorá homeschoolerov veľmi podporuje a teda veľa žiakov – z rôznych kútov Slovenska – je zapísaných práve v tejto škole. My, hoci bývame v Bratislave, sme tam dcéru tiež zapísali. Od iných rodičov viem, že ich tam veľmi podporujú.