Rozumejú vaše deti tomu, čo čítajú?

Raabe 1

Väčšina prváčikov nastupuje do školy s nadšením. Tešia sa na knihy, pochvaly od pani učiteľky a na to, že už budú čítať a písať. O to väčšie môže byť ich rozčarovanie, keď sa objavia prvé problémy. V prvých ročníkoch ZŠ sú to najčastejšie problémy s čítaním.

Učiteľ a spolu s ním aj rodičia by mali spozornieť už pri prvých náznakoch problémov pri čítaní. Ak tak neurobia, dieťa si problém nepochopenia prečítaného textu so sebou prenáša do vyšších ročníkov. Text síce prečíta, ale nerozumie mu. Ako odhaliť prvé varovné signály a ako podporovať u detí rozvíjanie čítania s porozumením?

Kedy bude vedieť dieťa dobre čítať

Veku primeraná komunikácia a reč sú jedným z predpokladov pre úspešné osvojenie čítania. Najlepšie tento vzťah reči, jazykových schopností a čítania vystihuje strom, kde koreňom pre čítanie je porozumenie reči. Až keď je koreň pevný, potom môže vyrásť kmeň, ktorý predstavuje správna hovorená reč (zahŕňa gramatiku, sémantiku spolu so slovnou zásobou). Až potom sa koruna stromu rozkošatí a v podobe čítania a písania dotvára integritu jazykových schopností človeka vyjadrovať sa a prijímať informácie v podobe písaného slova.

Reč dieťaťa v predškolskom veku, pred vstupom do školy, by mala byť zrozumiteľná, čistá, bez chýb vo výslovnosti. Jednou z podmienok na úspešné zvládnutie čítania je jazyková citlivosť a gramaticky správna reč s primeranou dĺžkou viet (viacslovné vety so  spojkami). V tomto veku by sa u detí už nemali vyskytovať gramaticky nesprávne tvary slov, napríklad: dva okuliare, videl troch mravci, ona prišiel domov.

Dieťa vo veku pred nástupom do školy by malo zvládnuť prerozprávanie príbehu či prežitej udalosti. Rozprávanie príbehu má byť u šesťročných detí jasné, v správnej následnosti udalostí, výstižné, plynulé a s použitím súvetí. Ďalšou dôležitou schopnosťou pre čítanie je fonologické uvedomovanie, ide najmä o uvedomovanie si zloženia slov zo slabík a hlások. Pred vstupom do prvého ročníka by malo byť dieťa schopné identifikovať prvú a poslednú hlásku v slove, prípadne rozložiť slovo na hlásky, napr. slovo les na l-e-s.

„V oblasti kognitívnych (poznávacích) schopností je pre dieťa nevyhnutná pamäť, ktorá sa prejavuje v schopnosti osvojiť si krátke básničky, piesne či riekanky. Pamäť je schopnosť, ktorú dieťa potrebuje na zapamätanie písmen, slov, ich významu a tiež na zapamätanie prečítaného textu. Trénovať ju môžeme pri učení sa básničiek, pesničiek a riekaniek. Pracovná pamäť je vlastne „dočasná“ záložňa pre informácie, ktoré momentálne nepotrebujeme. Informácie tam odložíme (robíme tak počas čítania), no o chvíľu ich aktivujeme a použijeme ich pri reprodukcii prečítaného textu. Táto kognitívna funkcia je dôležitá pre úspešné reprodukovanie textu,“ vysvetľuje Mgr. Hana Laciková, PhD. zo súkromnej špeciálno-pedagogickej poradne Inštitút detskej reči v Bratislave.

TIP PRE RODIČOV: Účinná je hra, v ktorej má dieťa za úlohu zapamätať si 4 až 5 slov. Povedzte dieťaťu niekoľko slov (napr. pes, mačka, sliepka, hus, myš) a dieťa ich má zopakovať v presnom poradí. Obmenou je úloha s tréningom aj zrakovej pamäte (zapamätanie obrázkov). Dieťa si má zapamätať 4 — 6 vyložených pexesových kariet, tie sa potom otočia a dieťa ich má v presnom poradí vymenovať.

Úspešnosť dieťaťa ovplyvní dyslexia

Deti, ktoré boli ešte pred vstupom do základnej školy diagnostikované a predpokladá sa u nich špecifická vývinová porucha učenia, sú zaradené do špeciálnych tried alebo sú individuálne integrované v bežných triedach. Pre tieto deti sú vypracované individuálne programy, ktoré rešpektujú aktuálne schopnosti dieťaťa pre čítanie a všetci sú pripravení na možné ťažkosti. „Ak však dieťa nie je odborníkmi podchytené pred vstupom do školy ako rizikové, môžu sa po prvých mesiacoch školskej dochádzky vyskytnúť prvé problémy v zaškolení a pri osvojovaní čítania,“ vysvetľuje Hana Laciková.

Učiteľ je prvý, kto si všimne ťažkosti s čítaním, nakoľko vie porovnať jednotlivé deti v triede a vie kompetentne posúdiť vážnosť zaostávania či stagnácie dieťaťa oproti rovesníkom. Stačí sa poradiť s odborníkmi, pohovoriť si s rodičmi a v prípade potreby poslať dieťa na odborné vyšetrenie. Tu je dôležité povedať, že odlíšiť dyslexiu od slabého čítania je náročné aj pre odborníkov a vyžaduje si to dôslednú diagnostiku. Orientačným predpokladom dyslexie u dieťaťa na prvom stupni môže byť nezáujem o učenie, ale tiež skutočnosť, že dieťa dosahuje v slovenskom jazyku o dva stupne horšie výsledky (známky) ako napríklad z predmetu matematika.

Dyslexia — neschopnosť osvojiť si čítanie — sa môže vyskytovať v rôznych podobách a nepriaznivo ovplyvňuje osvojovanie poznatkov vo všetkých vyučovacích predmetoch. Pre zjednodušenie uvádzame typy dyslexie podľa príznakov, ktoré môže pedagóg registrovať:

  • deti s pomerne dobrou technikou čítania, ale so slabým porozumením prečítaného textu,
  • deti so slabou technikou čítania a pomerne dobrým porozumením prečítaného textu,
  • deti so slabou technikou a slabým porozumením prečítaného textu.

Čítanie sa skladá z techniky čítania a z porozumenia prečítaného  textu. To znamená, že dieťa môže mať ťažkosti v jednej oblasti alebo súčasne v porozumení aj v technike čítania. Porozumenie pri čítaní považujeme za cieľ a základný spôsob učenia. Poruchy čítania negatívne ovplyvňujú úspešnosť dieťaťa v škole, sú vážnou prekážkou efektívneho učenia sa, a tak v mnohých prípadoch i zdrojom emocionálnych porúch a neuróz.

Pozor na varovné signály – napr. dvojité čítanie

V praxi sa odborníci stretávajú s odhalením problémov s čítaním v rôznom veku detí. V niektorých prípadoch je to na začiatku školskej dochádzky, u iných v treťom ročníku a v niektorých prípadoch oveľa neskôr, napr. v piatom ročníku. Prečo je to tak?

„Niektoré deti si vybudujú vďaka dobrej inteligencii pomerne efektívne kompenzačné mechanizmy, ktoré im do istého veku vystačia a okolie ani nezaregistruje ťažkosti dieťaťa v čítaní. Avšak niekedy tieto spôsoby „maskovania“ začínajú u dieťaťa zlyhávať pri zmene podmienok, napríklad pri väčšom nápore učiva v spomínanom 3. a 5. ročníku, pri zmene pedagóga, pri zvýšení náročnosti učebnej látky. Pri snahe zrýchliť tempo čítania si deti často zvolia stratégiu nesprávnej techniky čítania, a to dvojité čítanie. Dvojité čítanie znamená, že dieťa si prečíta slovo najskôr potichu (po hláskach, slabikách, prípadne celé slovo) a potom ho prečíta ešte raz nahlas,“ vysvetľuje Hana Laciková.

Tento spôsob čítania narušuje plynulosť a samozrejme aj porozumenie prečítaného textu. Kvôli nesprávnej technike čítania a pomalosti, veľkej chybovosti pri čítaní nedokáže potom žiak presne zreprodukovať, o čom čítal. Vtedy hovoríme o ťažkosti s reprodukovaním textu, prípadne môže ísť aj o problém s porozumením prečítaného textu.

Ako sa rozvíja čítanie s porozumením? Čítajte ďalej >>>

Ako sa rozvíja čítanie s porozumením? Čítajte ďalej >>>

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Synovi od malička čítame rozprávky a trénujeme pamať. Niektoré rozprávky vie prerozprávať, v školke nemá problém zapamatať si básničku, miluje pexeso, tak dúfam, že čítanie s porozumením zvládneme smile

Pridaj komentár