Potrebujeme na Slovensku súkromné školy?

Zrejme ste už zaregistrovali informácie o plánovaných zmenách v rezorte školstva. Najmä zmeny na poli osemročných gymnázií a súkromných škôl. O tom, ako túto situáciu vníma, sme sa porozprávali s PhDr. Saskiou Repčíkovou,  prezidentkou Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Slovenska.

Na Slovensku už niekoľko rokov existujú súkromné školy. Koľko ich vlastne je a o aké typy ide?

Máme súkromné materské, základné a stredné školy, súkromné základné umelecké školy a jazykové školy a súkromné školské zariadenia – školské jedálne, centrá voľného časy, centrá špeciálno-pedagogického poradenstva a ďalšie. Najmenej – iba 1,73% máme súkromných základných škôl, naopak najviac je súkromných stredných odborných škôl – takmer 20% z celkového poštu SOŠ.

Potrebujeme vôbec súkromné školy?

Existencia systému štátnych a neštátnych škôl vedie k zvýšeniu kvality celého vzdelávacieho systému v krajine. Porovnávacia štúdia, ktorú v septembri 2010 uverejnil Economic Journal, ukázala na vzorke 220 000 žiakov z 29 krajín, ktorí sa v rokoch 2003 – 2009 zúčastnili meraní PISA, že ak sa v krajine zvýši počet detí v súkromných školách o 10%, zlepší to výsledky detí zo VŠETKÝCH – teda aj štátnych – škôl o bodový ekvivalent pol školského roka.

Jeden zo spoluautorov štúdie, profesor Harvardskej univerzity Martin West to pripisuje práve zdravej súťaži, ktorá núti aj štátne školy usilovať sa o vysoký štandard a kvalitu. Duálny systém znamená okrem toho slobodu rozhodovania a tá je najväčším darom, ktorý sme dostali v ponovembrovom vývoji našej krajiny.

Kto môže založiť súkromnú školu?

Môže to byť fyzická alebo právnická osoba – nezisková organizácia, občianske združenie alebo obchodná spoločnosť. Škola však zo zákona hospodári ako nezisková spoločnosť.

Vo všeobecnosti prevláda na  verejnosti názor, že tieto školy sú len pre „vyvolených“, lebo treba za ne platiť. A že v skutočnosti aj pre zriaďovateľov ide o dobrý biznis.

Viac ako 90% súkromných škôl hospodári s rozpočtom, v ktorom viac ako polovicu tvoria finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. To robí súkromné školy a školské zariadenia dostupnými aj pre deti rodičov, ktorí platia dane, ale nemôžu si dovoliť platiť vysoké školné. Takmer polovica našich škôl navyše nijaké školné nevyberá. Keďže školy majú veľmi prísne, zákonom stanovené podmienky narábania s finančnými prostriedkami, pre zriaďovateľov to v žiadnom prípade nie je výhodný biznis. Väčšina z nich zakladala školu nie pre peniaze, ale z chuti a schopnosti robiť veci v školstve inak a lepšie.

Akí žiaci navštevujú tieto školy? Hovorí sa, že najmä takí, ktorí už neuspeli na klasických školách… A tiež, že tieto školy nie sú príliš kvalitné.

Vo medzinárodných testovaniach PISA 2009 mali slovenské súkromné školy v priemere o viac ako 20 bodov viac, než verejné. Predstavuje to ekvivalent asi pol školského roka. Rovnako v poslednom Testovaní 9 boli deviataci zo súkromných škôl lepší než celoslovenský priemer a lepší aj než ich rovesníci z verejných škôl.

Pritom pre rodičov je súkromná škola školou tretej voľby – zo zvyku dáva prednosť cirkevnej a verejnej škole. Napriek tomu, aj keď „na vstupe“ príde dieťa s horšími známkami, v súkromnej škole nakoniec dosiahne rovnaký alebo ešte lepší výsledok, pretože je v menšom kolektíve, intenzívnejšie sa s ním pracuje, v triede je väčšia miera disciplíny a rodičia i dieťa sú viac zainteresovaní na výsledku. To sú dôvody, ktoré konštatovali aj odborníci z OECD.

Keď je škola súkromná, znamená to, že máte úplne voľnú ruku v tom čo a ako vyučujete?

Od roku 2008 do roku 2011 sme boli prísne viazaní štátnymi vzdelávacími programami a ak inšpekcia zistila odchýlky, trestala ich návrhom na zníženie štátneho finančného príspevku. V roku 2011 došlo k uvoľneniu kurikula a školy mohli vo vlastných vzdelávacích programoch nastaviť napríklad viac hodín jazyka, informatiky, tvorivé činnosti, tematické dni a rôzne iné inovatívne prvky. To umožnilo všetkým, nielen neštátnym školám, uplatniť nové a moderné prvky vo vyučovaní.

Ako vnímate súčasné kroky ministerstva školstva?

Ešte nikdy nebol štát k neštátnym školám taký tvrdý, ako to navrhujú novely zákonov, ktoré predložil nový minister. Možnosť vyšších územných celkov nepovoliť otvorenie prvých ročníkov v neštátnych gymnáziách a stredných odborných školách, možnosť hlavného školského inšpektora dať návrh na vyradenie školy a školského zariadenia zo siete bez ohľadu na to, či zistil závažné nedostatky vo výchovnovzdelávacom procese, plošné odvolanie riaditeľov súkromných a cirkevných škôl, ktorí sú vo funkcii viac ako 5 rokov k 30. 6. 2013 a také zmeny vo financovaní škôl a škôl a školských zariadení, ktoré dávajú obciam a VÚC právo nekontrolovateľne narábať s výnosom dane, určeným na vzdelávanie znamenajú, že vo veľmi krátkom čase príde k zániku veľkého množstva slovenských  škôl a školských zariadení, masívnemu prepúšťaniu pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl a obmedzeniu práv a slobôd občanov, obsiahnutých v medzinárodných zmluvách.

Čo je podľa Vás najpálčivejším problém nášho školstva?

Školám chýba sloboda prispôsobiť si obsah, formy a metódy v stanovených rámcoch vzdelávania tak, aby každé dieťa dostalo možnosť postupovať vo vzdelávaní podľa svojich predpokladov. Chýba aj dôvera voči učiteľom, že učia najlepšie ako vedia a nepotrebujú k tomu denný mikromanažment vedenia školy i rezortu. A chýba aj materiálna podpora školám – dobré učebné zdroje a finančné prostriedky na platy učiteľov.

Ale ani ten najvyšší plat nie je ešte zárukou vysokej kvality výkonu, je to len vonkajší nástroj motivácie, ktorého účinky sa strácajú, len čo si učiteľ na vyšší plat zvykne. Vytvorenie dôverujúcej, podporujúcej a slobodnej atmosféry v škole však nestojí vedenie školy a rezortu ani cent, a pritom môže u učiteľov vzbudiť oveľa trvalejšiu vnútornú motiváciu učiť naozaj s láskou a radosťou.

Pokiaľ sa zaujímate o aktuálnu situáciu v školstve, možno vás bude zaujímať informácia o hromadnej pripomienke voči plánovaným legislatívnym zmenám z dielne ministra Čaploviča.