Dieťa so špeciálnymi potrebami a škola

Školská integrácia a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tak sa volá okruh detí, ktoré potrebujú v škole nejaké úľavy.

Nepatria sem len deti s poruchami učenia, ale aj deti s nejakým telesným hendikepom, deti s poruchou autistického spektra a deti nadané.

Integrácia? To je čo?

Celá situácia okolo týchto detí nie je úplne jednoduchá. Veľa rodičov, u ktorých dieťaťa sa objavila napr. spomínaná porucha učenia, išli na odporúčania pedagóga ZŠ na špeciálne vyšetrenie, aby sa problém ich dieťaťa pomenoval a aby následne dostali „papier“. Ideálne papier, ktorý by obsahoval presné a jasne definované postupy, ako s dieťatkom v škole má pracovať pedagóg, ako ho môžu podporiť rodičia v domácej príprave a ako by sa malo postupovať pri skúšaní a hodnotení dieťaťa.

Toto ešte stále neznamená, že dieťa je integrované. Školská integrácia je definovaná v § 2 písm. s) školského zákona. Ak sa vás daná téma týka, je dobré sa orientovať v dojmoch a pojmoch.

• Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, je dieťa, ktoré má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
• Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.

Ako sa deti integrujú?

U dieťaťa, kde je problém hlbší, vážnejší, sa okrem vyššie spomenutého „papiera“ s odporúčaniami zvažuje aj integrácia.

V preklade to teda znamená, že dieťa musí prejsť testovaním v CPPPaP. Ak odborní pracovníci usúdia, že dieťatku by integrácia a individuálny výchovno-vzdelávací plán prospeli, začne sa spracovanie dokumentácie. To je obsiahle popísané v tomto dokumente.

V skratke – odborné pracovisko spracuje dokumentáciu, vrátane záverov vyšetrení a individuálneho vzdelávacieho plánu pre konkrétne dieťa.

Žiadosť o integráciu podáva rodič, resp. zákonný zástupca dieťaťa riaditeľovi školy. Ten by mal posúdiť možnosti školy a konzultovať podanú žiadosť v pedagogickej rade školy.

Škola, kam dieťa patrí podľa miesta trvalého bydliska, nemôže odmietnuť integrovať žiaka so ŠVVP.

V našich ZŠ nemáme veľa detí integrovaných. Oveľa viac je tých len s „papierom“. Smernice platné pre školy hovoria, že: „Na úpravu prístupu k žiakovi, ktorý má pri svojom vzdelávaní problémy prechodného charakteru, poradenské zariadenie vydá pre školu odborné odporúčanie, ktorého uplatnenie zabezpečí zlepšenie jeho psychosomatického stavu. Tento žiak, alebo jeho zákonný zástupca nepodáva žiadosť o individuálnu integráciu a nepostupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.“

S akceptáciou takýchto odporúčaní je to však podľa skúseností rodičov, i odborných pracovníkov, často veľmi otázne. Na skúsenosti z reality sme sa spýtali Mgr. Liliany Šimečkovej, PhD, špeciálnej pedagogičky.

Kedy sa najčastejšie ohlasujú rodičia, či školy, že s dieťatkom je zrejme nejaký problém? V ktorom ročníku sa obvykle uzatvárajú poruchy učenia?

Pri závažnejších ťažkostiach (zvyčajne grafomotorických) už v prvom štvrťroku prvého ročníka ZŠ, druhá várka prváčikov je po prvom polroku a posledná várka je tretí štvrťrok. Tí, ktorí to nestihnú, prídu v druhom ročníku. Platí zásada prvý ročník sa deti učia, druhý ročník sa učivo automatizuje, takže poruchy sa uzatvárajú obvykle najskôr na konci druhého ročníka a v polovici tretieho ročníka. Samozrejme závažné poruchy (už v prvom ročníku) pri rečových ťažkostiach – oneskorený vývin reči, ťažšie zrozumiteľná reč.

Je možné, že sa porucha učenia diagnostikuje až napr. na konci šk. dochádzky – v 8 – 9 ročníku? Ak hej, tak prečo?

Je to možné, treba prepátrať po príčinách, teda, čo je na pozadí, že prišli tak neskoro. Môže za tým byť postoj rodiča (úspešný, výkonovo orientovaný rodič ťažko prijíma, že jeho dieťa má ťažkosti tohto typu), ďalej dieťa pri ľahšej forme sa naučilo zvládať svoje ťažkosti, vedelo ich doposiaľ vykompenzovať a zrazu narazilo na svoj strop.  Ďalej už potom nevie a potrebuje pomoc. Taktiež u nadpriemerne nadaných detí, ktoré to potiahnu na trojky, rodič to nevidí ako akútny problém, tým pádom nie je dôvod zapodievať sa týmto, v duchu – veď neprepadá…

Hovorili sme o systéme „len odporúčanie“ vs. „integrácia“. Je pomerne málo detí. ktoré sú naozaj integrované. Načo je dobrý „len papier“, aká je tvoja skúsenosť v tomto smere?

Tam je rozdiel v stupni poruchy. Ľahšie formy idú cez odporúčania, stredná a ťažšia forma poruchy sa integruje. Odporúčania v správe sú len hľadaním optimálnej cesty v priebehu štúdia. Cieľ je jednoduchý – ukázať, ako najviac sa dajú eliminovať, či kompenzovať ťažkosti vyplývajúce z poruchy a nekomplikovať si život. Cieľom je podporiť dieťa v štúdiu tým, že je učiteľ tolerantný pri hodnotení a skúšaní. Vhodným prístupom predchádzame psychickým problémom, ako je pocit zahanbenia, opakovaný neúspech, pocit zbytočnosti (učí sa štyri hodiny a dostane štvorku), frustrácia pri prekonávaní prekážok.

Dieťa s poruchou učenia takmer vždy podá horší výkon, než sú jeho schopnosti, dostáva sa do stresových situácii, prestáva si veriť. Tomu všetkému majú odporúčania slúžiť. Aby papier bol akceptovaný, je dobré konzultovať s učiteľom, nenechať to len na rodičovi (ktorý nemusí byť odborník), skrátka vysvetľovať a dohodnúť sa na spolupráci pedagóg – špeciálny pedagóg. Väčšinou to ide. Vysvetliť, že diagnóza nie je ospravedlnením za nič nerobenie.

Dieťa dostane papier, nejaké úľavy, učiteľ by mal dostať nejaké odporúčania. Niekedy sa však sťažujú, že odporúčania sú veľmi stručné, že vlastne nevedia, ako s dieťaťom pracovať. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?

Tu vidím riešenie v komunikácii s učiteľom, poznať školské prostredie, ísť to odkomunikovať do školy a dohodnúť sa s učiteľom, skrátka si to ujasniť, veci pomenovať tak, ako sú, vysvetľovať a vysvetľovať. Čo potrebuje dieťa a čo je pre jeho skutočne optimálny spôsob fungovania potrebné poskytnúť.

K problematike špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí na Slovensku existuje niekoľko pedagogických dokumentov, zvlášť pre poruchy učenia existuje Vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia.

Ku konkrétnym odporúčaniam uvádzaným v správach či usmerneniach pre rodičov a pedagógov sa dostaneme v ďalšom článku.