Montessori pedagogika – skúsenosti z praxe

V predchádzajúcom článku v našej sérii „Aká má byť škola 21. storočia“ sme sa pozreli na princípy na ktorých stojí Montessori pedagogika. V dnešnom pokračovaní sa pokúsime priblížiť ju skúsenosťami z praxe.

Zhovárali sme sa s pánom učiteľom Jordánom Jokelom (36), ktorý učí na Súkromnej základnej škole s materskou školou Márie Montessori na Heyrovského ulici v Bratislave. Pán učiteľ má za sebou 8 rokov vyučovania v 1.trojročí (1.-3. ročník), od septembra učí v materskej škole.

Najskôr veľmi ťažká úloha. Skúste v jednej vete povedať, čo by podľa vás mala naučiť škola v 21. storočí?

Škola by mala sprevádzať a podporovať dieťa tak, aby „do sveta“ vysielala životaschopných mladých ľudí, ktorí budú mať jasné vedomostné štruktúry, budú si vedieť klásť podstatné otázky a nachádzať na ne odpovede, budú si vedomí svojej hodnoty rovnako ako hodnoty každého iného, budú si vedieť uvariť obed a rovnako budú schopní konštruktívne vyriešiť prípadný konflikt.

Čo pre vás znamená pojem inovácie vo vzdelávaní?

Inováciou by mohlo byť – pozrieť sa na to, akých chceme mať raz dospelých a v tomto duchu vychovávať deti od útleho detstva. Nemať teda za cieľ produkovať „poslušné“ osobnosti, ktoré sú vo všetkom identické a priemerné, ale vychovávať slobodných, nezávislých, jedinečných, ale najmä samostatných a zodpovedných dospelých. Obrátiť sa opäť ku podstate – pozrieť sa bližšie na prirodzený vývin dieťaťa a uveriť, že tam môžeme nájsť odpovede.

Čo je vaša najlepšia skúsenosť z pedagogickej praxe?

Často zažívam, ako pripravené prostredie (pripravené podľa princípov pedagogiky Marie Montessori), dokáže dieťa natoľko zaujať, že sústredene pracuje a „nasáva“ množstvo vedomostí a zručností, akoby to bola jeho najprirodzenejšia potreba, túžba i hra zároveň. A to všetko bez vonkajšieho tlaku učiteľa.

Akou cestou ste prešli ako učiteľ, kým ste sa  dostali k Montessori pedagogike? Čo vás  na tejto ceste inšpirovalo?

Po strednej škole som sa zamýšľal nad možnosťami „prežitia“ povinnej civilnej služby. Na rozdiel od väčšiny kamarátov, ktorí trávili čas ako údržbári, sanitári…, mne sa podarilo vybaviť si prácu v materskej škole. Vďaka 1,5-ročnej skúsenosti v materskej škole s programom Step by step (Nadácia Škola dokorán) som si uvedomil  svoje ďalšie smerovanie. Zažil som tu napr. vekovo zmiešaný kolektív, možnosť výberu z niekoľkých aktivít počas hlavnej práce, možnosť výberu učiteľa…

Počas vysokoškolského štúdia (učiteľstvo pre 1.stupeň a predškolská pedagogika) som sa stretol s rôznymi alternatívnymi smermi, veľa sme so spolužiačkami komunikovali o tom, aká bude naša škola, škôlka, nemal som však jednoznačne pomenovanú nejakú konkrétnu pedagogiku, ktorá by ma oslovila viac. Vedel som však, že chcem čo najviac vnímať a podporovať potreby jednotlivých detí a mať s nimi blízky vzťah. Po dvojročnom pôsobení v tradičnej škole sa mi naskytla príležitosť začať pracovať v Montessori škole a som tu doteraz..

Snažíme sa našim čitateľom priblížiť Montessori pedagogiku ako inovatívnu pedagogickú metódu. Ako by ste ho pre rodičov opísali vy?

1. viera v deti  – potreba vyvíjať sa, zdokonaľovať sa, zorientovať sa, a teda učiť sa, je prirodzenou potrebou každého človeka a každého dieťaťa.
2. dieťa sa môže optimálne vyvíjať iba v slobodnom prostredí (sloboda-samostatnosť-zodpovednosť).
3. podnety v konkrétnych senzitívnych obdobiach.
4. informácie v súvislostiach.
5. včasné dávanie podnetov, s ktorými sa dieťa inak stretne až v neskoršom veku, kedy sú už pre neho tieto informácie nezáživné.
6. nie je založená na porovnávaní detí navzájom ani na vonkajšom hodnotení (možnosť vytvoriť si vlastný pozitívny sebaobraz, možnosť zažívať úspech má každé dieťa).
7. deti sa veľa učia v prírode, v galériách, múzeách, stretávajú sa s odborníkmi z rôznych oblastí, samostatne pracujú na reálnych projektoch a majú spätnú väzbu z reálneho života…

Ako vyzerá den v Montessori škole?

Po príchode do školy sa žiaci s učiteľmi spravidla stretávajú na spoločnom rannom stretnutí (v montessori terminológii ho nazývame aj elipsa – lebo v materskej skole, deti naozaj aj kráčajú po elipse, rozvíjajú si tak koordináciu pohybov, hrubú motoriku, rovnováhu, chodenie po elipse tiež „zaviedla“ Dr. M. Montessori), porozprávajú sa, čo zažili, preberú organizačné veci, rozprávajú sa o tom, čomu sa chcú cez deň venovať.

Nasleduje voľná práca, počas ktorej si každý žiak vyberá, čo sa bude učiť, či sám alebo s niekým, na akom mieste. Úlohou učiteľa je pozorovať, vnímať potreby a záujmy žiakov, sprevádzať ich, mal by ich vedieť podporiť. Dobrý Montessori učiteľ nedáva odpovede, ale dáva dobré otázky. Mal by byť zorientovaný vo všetkých oblastiach základného vzdelania, mal by byť nadšený pre objavovanie a poznávanie nových vecí a túto túžbu poznávať prirodzene prenášať aj na deti.

Úlohou učiteľa je tiež mať pripravené konkrétne prezentácie, aktivity pre každého žiaka. Najmä, ale nielen, na začiatku školského roka potrebujú deti veľa podnetov na rôzne nové aktivity, kým sú schopní si sami prácu vyberať a samostatne sa učiť. Vyučovanie potom vyzerá tak, že väčšina detí pracuje v menších skupinkách bez aktívnej účasti dospelého. Učiteľ zatiaľ priebežne dáva vybraným deťom nové prezentácie z rôznych oblastí, pozoruje prácu ostatných a plánuje možnosti ich dalšej podpory a rozvoja.

Voľnú prácu majú aj dopoludnia aj popoludní. Prestávku na oddych alebo na desiatu si deti urobia individuálne podľa svojej potreby, denne však máme organizovaný pobyt vonku. Každý deň pred skončením vyučovania si deti upracú svoje priestory. Zároveň sa snažíme o to, aby deti spoznávali reálny svet – preto jedenkrát v týždni chodíme preč zo školy – do galérií, múzeií, ZOO, Botanickej záhrady, navštevujeme a pozývame rôznych odborníkov, chodíme do lesa, staráme sa o záhradku, celoročne spolupracujeme so včelárom…

Ako dlho učíte v Montessori škole, aké sú vaše skúsenosti? Čo sa darí a čo nie?

V Montessori škole som deviaty rok. Okrem toho mi doma pobehujú štyri detičky, ktoré sú pre nás s manželkou veľkým obohatením a zároveň príležitosťou na aplikovanie všetkého dobrého, s čím sme sa stretli a čo sme spoznali. Najťažšie je porozumieť, čo sa v dieťati odohráva, prečo niekedy reaguje tak ako reaguje, nájsť tie správne, zmysluplné hranice v partnerskom vzťahu k dieťaťu.