Daltonský plán – skúsenosti z praxe

V dnešnom pokračovaní sa na Daltonský plán pozrieme z pohľadu praxe. Jednou z tried slovenských základných škôl, kde sa pomocou Daltonu učí je aj 3.D ná základnej škole na Fándlyho ulici v Pezinku, ktorú vedie pani učiteľka PaedDr. Miroslava Petrakovičová. Požiadali sme ju o rozhovor.

Čo by mala naučiť škola 21. storočia?

Základná škola 21. storočia by mala každému dieťaťu „položiť pevný základ“ poznatkov, vedomostí, skúseností, zručností, dať priestor na realizáciu svojich individuálnych potrieb, vedieť orientovať sa vo svete plnom informácií, na ktorých bude budovať svoj osobný a profesijný život.

Čo pre teba znamená pojem inovácie vo vzdelávaní?

Pod pojmom inovácie vo vzdelávaní rozumiem zvýšiť úroveň vzdelanosti žiakov prostredníctvom rozvoja čitateľskej gramotnosti, využívať rôzne aktivity, ktoré rozvíjajú praktické zručnosti a rôzne metódy pri získavaní, spracovávaní a používaní informácií.

Čo je pre teba najlepšia skúsenosť z pedagogickej praxe?

Praxou som zistila, že učiteľ nepracuje len na vyučovaní 5-6 hodín denne, ale ak má byť jeho vyučovanie úspešné musí dbať na kvalitnú prípravu na vyučovanie. Preto sa denne učím, hľadám námety v knižnici, na internete, vytváram deťom pomôcky a tomu venujem denne ďalšie 3-4 hodiny.

Zistila som, že zásluhou mojej prípravy na vyučovanie žiaci chodia do
školy s úsmevom na tvárach, tešia sa na nové informácie, na nové nápady, zaujímavé témy, s obľubou pracujú na projektoch. Práca učiteľa s Daltonským plánom je veľmi náročná na prípravu a vyžaduje si celého učiteľa.

Akou cestou si prešla ako učiteľka, kým si sa dostala k Daltonu? Čo ťa na tejto ceste inšpirovalo?

Moja cesta k Daltonu bola veľmi jednoduchá. Do školy som nastúpila, keď dominantnou knihou pri vzdelávaní žiakov bola učebnica, hodiny sa striedali pravidelne podľa daného rozvrhu…moja predstava o vzdelávaní žiakov však bola úplne iná.

Tak som hľadala nové alternatívne metódy vyučovania. Ako prvé ma oslovilo Integrované tematické vyučovanie (ITV), ktorým som prešla od prvej až po štvrtú triedu s úžasnými deťmi a rodičmi. Keď som sa s nimi rozlúčila a mal prísť nový školský rok s novou triedou, prišla aj otázka „Pokračovať v ITV, alebo skúsiť niečo nové?“ Zúčastnila som sa viacerých konferencií, kde sa rozprávalo o Daltone a nakoľko som človek veľmi kreatívny, tvorivý, ktorý má rád zmeny a nebráni sa novým výzvam, som sa rozhodla, že nový školský rok otvorím s triedou s daltonskými prvkami. “Dalton som nehľadala, ale Dalton si našiel mňa“. Taká bola moja cesta k Daltonu.

Čo ma na tejto ceste najviac inšpirovalo? „Zodpovedná sloboda“ po poznaní svojom, ale aj detí. Ten obrovský priestor, ktorý Dalton ponúka pre sebarealizáciu detí. Poskytuje dieťaťu možnosť vyjadriť svoje individuálne potreby. Každé dieťa je považované za dôležitú osobnosť celého vyučovacieho procesu.

Ako by si ho pre rodiča opísala Daltonský plán.

Začala by som slovami Helen Pakrhurstovej, ktorá predstavila daltonský plán v roku 1919 na alternatívnej škole v Daltone (USA). „Utváranie charakteru začína samoštúdiom, ktoré v dieťati prebúdza ducha sebadôvery a iniciatívy. Pre malé dieťa je to životná skúsenosť. V zodpovedajúcej miere sa učí vlastné životné skúsenosti spoločne so svojimi spolužiakmi, ktorí prežívajú to isté dobrodružstvo. V priebehu školského života sa formujú také isté vzťahy, aké sa uplatnia aj neskôr v obchodnom, alebo profesijnom živote.“

Daltonský deň (daltonský blok) prebieha vždy v piatok, má svoju ustálenú štruktúru. Začíname „ranným kruhom“. Rozprávame sa o téme a priebehu dňa, vytvoríme si príjemnú atmosféru. Rozdáme si pracovné listy, žiaci si prečítajú zadania, spoločne prechádzame len úlohy, ktoré deťom nie sú jasné. Deti sa musia naučiť počúvať a pýtať sa konkrétne.

V Daltone sa všetko rozpráva len raz. Ak deti nemajú žiadne otázky, prechádzajú k samostatnej práci, pri ktorej majú možnosť voľby výberu pracovného miesta( na koberci, v lavici …) a polohy (poležiačky, v sede..). Počas práce môžu voľne chodiť po triede, jesť, piť, chodiť na toaletu. Táto „sloboda“ umožňuje to, že deti bez problémov zvládajú celé vyučovanie (4 vyučovacie hodiny) bez klasickej prestávky.

Dieťa sa učí k zodpovednosti za vypracovanie úloh a získava skúsenosť s hospodárením s časom. Pracovné listy obsahujú povinné úlohy, ktoré musí vypracovať každý žiak a nepovinné (tzv. bonusy), ktoré sú pre tých, ktorí chcú urobiť ešte úlohy navyše, za ktoré tiež získavajú body. Úlohy žiaci vypracovávajú v časti hodiny, ktorá sa nazýva „odložená pozornosť“ . Žiaci sa spoliehajú na seba samého, učiteľ ustupuje do úzadia, alebo môže požiadať o pomoc spolužiaka (prostredníctvom menovky).

Deti, ktoré majú úlohy vypracované, môžu pomôcť dieťaťu, ktoré o to žiadalo. Učím ich, aby pod pomocou nerozumeli nadiktovanie výsledku, ale aby sa snažili vysvetliť, ako má k riešeniu dospieť, tým aj posilňujeme jednanie dieťaťa. Deti si musia sledovať čas dokedy musia ukončiť prácu na daltonskych listoch.

Na záver dieťa zhodnotí svoju prácu pomocou hodnotiacich viet (Dnes sa mi darilo, Pracovalo sa mi dobre, Pomáhal mi kamarát…). Po odovzdaní daltonských listov, nasleduje praktická časť dňa, v ktorej deti pracujú na rôznych projektoch, vytvárajú rôzne výtvarné práce, (z ktorých deti pripravujú pre rodičov výstavy), učebné pomôcky k danej téme. V tejto časti sa naskytuje priestor k zážitkovému vyučovaniu, kde sa prostredníctvom určitej skúsenosti vyvoláva zážitok a následne sa s ním pracuje, kým vyučujúci nedocieli u žiakov želaný efekt.

Žiaci majú možnosť vžiť sa do role dospelých, skúsiť si prácu dospelých v minulosti – napr. „Prešovanie hrozna“ , „Nakladanie kapusty“ „Ľudové tradície a zvyky“ „Pečenie koláčov“…

Na záver si v kruhu deti zhodnotia svoju prácu (čo sa im podarilo, čo nie je…) a svoju menovku si pripnú na hodnotiacu tabuľu k vete, ktorá vystihuje ich prácu. Opravené a ohodnotené pracovné listy prinášam deťom v pondelok. Zhodnotím úspešnosť (vždy pozitívne, aj malý úspech je úspech), upozorním na chyby, ktoré sú ukazovateľmi toho, čo si treba precvičiť, k čomu sa treba vrátiť. Deti si získané body zapisujú do hodnotiacej tabuľky. Následne sa posúvajú na daltonskom metri podľa počtu získaných bodov. Každé dieťa, ktoré dosiahne vrchné políčko na metri, môže si vybrať odmenu zo zázračnej krabičky a opäť sa posunie na začiatok. Daltonské listy si deti zakladajú do portfólií, ktoré sú k nahliadnutiu rodičom, ako spätná väzba, čo treba doma precvičiť, v čom sa zdokonaliť, a to aj bez zlých známok.