Aké sú Vianoce Márie Kohutiarovej?

O pár hodín je tu Štedrý večer, koláčiky rozvoniavajú vo väčšine našich domácností, darčeky poschovávané tak, aby ich omladina nenašla skôr, než to bude žiaduce. Ako trávi Vianoce Mária Kohutiarová? Prezradila mi to a je to celkom zaujímavé čítanie. Verím, že z jej slov (podobne ako z jej adventných zamyslení alebo iných článkov) na vás dýchne nielen vianočná atmosféra, ale hlavne ľudské teplo a skvelá rodinná pohoda.

Aké sú Vianoce u vás doma? (max. 3 slovami)

Rušné a nedočkavé.

Koľko vás sedí za sviatočným stolom?

Už štvrtý rok nás je osem. Ale nemáme problém sa potisnúť a prijať hocikoho. Problém je, že sme ďaleko od starkých, ktorí sú už sami – ale môjho otca z domu na Vianoce nedostaneme, a deti predsa len majú už tu doma svoje „kostolné“ vianočné zázemie.

Kto Vianoce u vás pripravuje? Je to výlučne záležitosť maminy alebo sa podieľajú všetci?

Beda by mi bolo, keby to bolo len na mne! Od začiatku to bolo tak, že pomáhali, najprv som ja bola hlavný dodávateľ nápadov a tvorenia, oni len pomocníci, postupne sa to prevažuje – už majú nápady, a to vynikajúce,  aj oni a mnohé veci vedia urobiť aj sami. Aj keď je pravda, že výzdobu vchodových dverí a kuchyne im nikdy do ruky nedám, to je moje, tam len stále asistujú.

Čo sa u vás robí na štedrý deň? Čo sa robí deň vopred? Kedy chystáte stromček?

Na Štedrý deň dopekáme a dovárame – doobeda, už sme sa to naučili takto stihnúť. Potom poobede vyhodím môjho manžela von, kde len chce, na dve hodiny so VSETKÝMI deťmi a ja za ten čas slávnostne prestriem, bez toho, aby mi 10x niekto stiahol obrus a vyjedal koláčiky načačkané v poslednej chvíli a dokonca sa stihnem tak učlovečiť, že ma manžel nepoznáva…

Ešte nejaké tie papiere a mašle tam, kde treba, a môžu prísť. Deň predtým upratanie obrovských viditeľných nešvárov plus pečenie koláčov, ktoré sú najlepšie čerstvé. Stromček spravia moje rýchliky (aj s dohadovaním sa) už za hodinu v štedrovečerné doobedie.

Aké je vaše menu? Aké máte zvyky v tento deň? Čím sú (oboje, jedlo aj zvyky) – regionálne, ako ste po sobáši združili vaše predošlé rodinné zvyky, čo ste z nich vybrali?

Menu bol oriešok. Máme zvláštne korene: manžel mal maminku z Južných Čiech, otca z Oravy, ale obaja žili na južnom Slovensku. Naši sú zas polovica od Žiliny z chudobnej rodinky s veľa detvákmi a otec zase z bohatej zemianskej rodiny z Turca. Takže mixovať turčianske zvyky so žilinskými plus české s oravskými bola paseka.

Nadôvažok ja som starý folklorista a etnografia ma baví, takže mnohé zvyky som mala odkukané aj odinakadiaľ. Ale niečo zákonite  padlo na oltár vlasti – napríklad moja milovaná slivková polievka od mamy (tú mi nechce nik jesť) a tiež opekance s makom po tatovi – vraj potom nevládzu dojesť ani rybu. Ostal med na čielko, oplátky, Ježiškova kašička bez ničoho – taká chudobná, z čoho sú naši drobci vyvedení z miery, lebo si na ňu furt pýtajú „kakavo“. Polievku šachujeme každý rok inak – raz juhočeskú rybaciu, potom oravskú kapustnicu a nakoniec turčiansku hubovicu. Aspoň je zmena. Manžel hrmotne odmietol kapra, čo ako bol juhočeský, takže mám so zabíjaním a vyberaním kostí svätý pokoj, kupuje sa losos alebo pstruhy, tá druhá verzia je značne turčianska – v dedinke, kde vyrastal otec, sa ešte za môjho detstva chytali pstruhy v potoku rovno do ruky. No a zemiakáč, ten je našťastie univerzálny, akurát je s kyslou smotanou, lebo nám majonéza nerobila dobre. Ak nezabudneme, prekrojíme jabĺčko, ale zväčša sú už deti tak plné a tak nedočkavé, že nemáme šancu.

Koľko koláčov sa u vás pečie? Dokedy tie koláče vydržia? Mate z tej hromady produkcie ešte dačo na Silvestra?

Veľa.  Keď som to vlani počítala, len suchého bolo 18 druhov… plus ešte kysnuté a nejaké tie také, čo má každý rád na plechu… Keďže však pečieme s deťmi spolu a je to zábava, tak to neriešim. Netrápi ma ani to, že musím urobiť dve dávky miesto jednej – aby každý mohol vykrajovať. Lebo to, čo je pokusné a grambľavé, sa zje ako koštovka.

Zvyšok potom delím na tri časti – jedna je na Vianoce a Nový rok a je toho dosť, druhá do zásob na fašiangy, keď som lenivá a chodíme von – vydržia skvele. Tretiu časť zbalíme do krásnej krabice a pred Štedrým dňom odnesieme tam, kde vieme, že nie je čas a síl piecť… aj tohto roku už máme cieľ a objekt. 🙂

Sprevádza vás hudba po tento deň? Pri prípravách, pri večeri?

Hudba nesmie chýbať! Veľa spievame koledy, aj si púšťame z CD prehrávača. Najviac však deti milujú starú magnetofónovú kazetu s názvom Vianočná knižka, kde sú skutočne krásne vianočné príbehy, pesničky, básne – ešte so živým Jožkom Kronerom. A potom – čuduj sa svete – klasické organové vianočné prelúdie svetových majstrov. Z toho sú totál paf.

Na čo sa toho roku najviac tešíš ty osobne?

Teším sa, až budeme sedieť pod stromčekom a našim deťom budú blikať očká od nadšenia viac, ako hviezda na vrchu stromčeka. Vtedy sa my dvaja na seba dívame a je nám tuze, tuze dobre. Nič viac hmotné či nehmotné nám netreba.